Dedinka ľudí

*Ticho sa zasmeje, keď ju pritlačí na múr akejsi budovy a na jej vlastne prekvapenie, sa ani najmenej nebráni. Už naozaj prestáva mať chuť vždy sa správať ako "slušne dievčatko" a vždy si všetko zakazovať. Len by ju zaujímalo, či je to tým, že bola naštvaná sama na seba a práve Lailah jej zdvihol náladu, alebo je dôvod skôr v tom, že už fakt nechce byť tá, na ktorú sa možno celý čas hrala. Akoby sa sama v sebe nevyznala, no teraz to nehodlá riešiť.* Už som si všimla, že si na zábavu vhodný typ a neboj tie vločky nejak oželiem. * Zašepká a uškrnie sa, aj keď postrehne, že jeho tón bol skôr výhražný. Ale je jej to fuk, dnešný čas na zábavu práve prišiel a nenechá ho len tak odplávať. Pomaly sa perami priblíži k jeho krku a chystá sa ho bozkávať, keď aj ona začuje kroky. Smrteľník... A hups! To sa fakt dnes nechcela vystavovať riziku, že niekoho zabije. No Lailahova reakcia, ju len utvrdí v tom, že ani on nie je nadšený. A jaj, nebodaj toho chudáka poznáš? spýta sa ho v myšlienkach, keď pocíti v jeho tele napätie, ale nečaká odpoveď a ticho sa zasmeje potiahnúc jeho tvár k sebe a pobozká ho na pery. Čo za to, že ti zachránim kožu? Výzva doslova razí z jej myšlienok pokiaľ ho bozkáva, no potom sa odtiahne a vymáni sa z jeho zovretia, aby na ňu muž lepšie videl. Tak fajn. Na okamih privrie oči a v mysli sa sústredí len na muža pred sebou.* Ehm... Prepáčte my sme tu len tak trochu zablúdili. Viete ja a môj snúbenec, sme chceli mať na chvíľu pokoj, poznáte to.* Anjelsky sa usmeje a mykne plecami, akoby to bolo úplne normálne, no žiari z nej niečo absolútne nevinné, akoby ani nedokázala klamať, pretože pri tejto slabej mysli pokojne postačí aj detský šarm. Pohľad priamo upiera do mužových očí ale v tej chvíli sústreďuje celý svoj dar na jedinú myšlienku, ktorá poputuje skrytá len do mužovej mysle. Odíď a zabudni, že si nás tu videl. Zabudni na nás... *

*Nestihne ani nič pvoedať keď pocíti na svojich perácha Felrine pery. Kolodujdeš si o problémy a ešte viac to zhoršíš. Najprv aj uvažoval nad tým že niečo ponukne za záchranu, ale bohužial v tej chvíľi ako muž uvidel ako tak Lailahovu tvár a spoznal ho tak si to hned rozmyslel. Ten chlapík je tvrdý oriešok. povie si v duchu. Fel síce upriera svoje oči do tých mužových no ten nemá ani náhodou v pláne odísť lebo je až príliš zameraný na Lailaha* Dlho si nejedla a on je príliš zameraný na mna...*...Naozaj musím zabíjať. Keď sa mi zrovna tak nechce. spýta sa v duchu. Keby Fel držala jazyk za zubami teda skor keby neukázala na neho tak by to mohlo byť lepšie.* To vám neradím!* výhražne povie Lailah mužovi, ktorý pre zatial bol stále ticho. Muž totiž začal spod hrubého zeleného kabáta vyťahovať drevený kôl. Neradím ti to. Naozaj ti to neradím.... NO jeho slová su ako keby ich len tak do vetra povedal. Muž úplne vytiahne kôl a hodí ho smerom na Fel- na Lailahove prekvapenie. Mne sa raz niečo stane povie si v duchu. Natiahne ruku pred Fel a kôl sa mu zabodne do chrbátu dlane tesne pred tým ako by trafil Fel do srdca.*Radím ti začni sa znova živitť ludskou krvou inak to dopadne horšie. *Adresuje to smerom ku Fel. Cíti ako mu jeho vlatná krv steká po ruke. Tá krv ktorú posledne pil buď bola v malom množstve alevo mu neprospela lebo sa cíti nejaký slabší.*Buď taká láskavá a zabi ho lebo keď to skusim ja tak to bude vážne zlé..*a toto myslí doslovne. Ak ho niekto anštve tak zabíja dostatočne nepríjemne. Doslova vie človeka umučiť na smrť*

*Keď sa muž ani nepohne z miesta, zostane ako obarená. Nerozumie, ako ho mohla tak zle odhanúť? Vždy dokonale poznala obeť pred sebou po jedinom pohľade, aj preto sa jej aspoň z časti minule podarilo zatiahnuť pod svoju kontrolu Lailaha, aj keď je naozaj o dosť starší a silnejší. Ale tomuto nerozumie, prečo to zrazu nedokázala ani pri smrteľníkovi? Sakra, čo sa mi stalo? A aj keď zachytí Lailahovu odpoveď, nezdá sa jej to. Je síce pravda, že naposledy jedla... pred Vianocami. Ale to predsa nemôže pôsobiť tak deštruktívne. Toto sa jej fakt ešte nikdy nestalo. Možno aj kvôli tomuto šoku nedokáže zareagovať dosť rýchlo, keď muž vytiahne drevený kôl a hodí ho po nej. Uvedomí si to príliš neskoro, no našťastie Lailah zareaguje skôr a len vďaka jeho ruke teraz nie je niekde na zemi v kaluži vlastnej krvi a mŕtva.* Asi máš pravdu. *Zareaguje na jeho pripomienku o jej strave a sama sebe pripadá hlúpa ak sa vôbec snažila o niečo iné. No na druhej strane nemá o nič väčšiu chuť do zabíjania ako mala predtým.* Dlžím ti to. * Jeden plynulý pohyb a je za mužom skôr ako by tom mohol zaregistrovať. Sama sebe sa v duchu ospravedlní, že s tým zas začína, no aj tak prudko otočí mužovi krkom a zlomí mu väzy. Aspoň to bolo rýchle a netrpel. Upokojí sa v duchu a prekročiac mužovo telo sa vyberie k Lailahovi. * Prepáč. *Zareaguje pri pohľade na jeho ruku a jemne mu ju chytí do dlane prudko vytiahnúc kolík, aby mu spôsobila, čo najmenej bolesti. Vie, že sa to rýchlo zas zahojí ale mrzí ju to. Nemusel to robiť a pravdu povediac ani nechápe prečo by jej zachraňoval život.*

*Držiac si ruku sleduje ako Fel robí to o čo ju požiadal.*Viem, že nie si rada keď zabíjaš, ale dobre vieš, že to patrí ku tebe. *Najradšej by až zavrčal keĎ mu vytiahla kôl z ruky no udrží sa. *Len mi je divné, že útočil na teba a nie na mňa. Veď to ja som sa túlal s jeho dcérou...*..A to tom ju nechal ešte aj žiť. Ty bastard! Povie si. Rana sa zaceluje no pomalšie ako by chcel ako by potreboval. Prejde pár krokov ku mužovi a nohou mu otočí tvár smerom ku oblohe.*Inak si veľmi elegantná keď zabíjaš. Len keby si z toho ešte mala aj pôžitok tak by to bolo dokonalé*Spamätaj sa!Spamätaj! Napomenie sa v duchu. Ani sám nevie čo sa s ním deje. Nejako začal šíriť komplimenty no aj tak musí stále myslieť na to isté. Uprie tmavé oči na svoju ruku na ktorej je ešte stále malinká dierka a je celá od krvy. Prečo som to spravil? Tentokrát je naozaj rád, že mu Fel nevidí do hlavy aj tak už musí vyzerať divne. Zachrnáo jej život. Mohol ju nechať zomrieť no nespravil to. Na zakrvavnú ruku mu dopadne prá snehových vločiek. Potichu zavrčí. Začo ma trestáš? až sa musí uškrnuť. Nad valsnými myšlienkamy*

Viem, no tiež viem, že raz sme ľuďmi boli aj my a tých chudákov mi príde trocha ľúto. *Zašepká skôr pres seba ako na jeho odpoveď a len so záujmom prezrie jeho ruku stále sa snažiac nájsť v mysli aspoň jediný dôvod na to, prečo by to vlastne robil. Veď si už stihla všimnúť, že on nič nerobí bezdôvodne, lenže na toto fakt dôvod nemal. Iba žeby jej dnes ušla ďalšia podstatná vec ako to, že jej schopnosť zrazu nefunguje.* A možno práve preto. Chcel zlikvidovať konkurenciu svojej dcérenky. *Potichu sa zasmeje, aj keď nálada jej zas klesla. Ale skrátka príde jej divné, že ona by snáď mohla predstavovať pre akúsi ľudskú dievčinu konkurenciu pri Lailahovi. Veď ona by mu bola na nič zatiaľ, čo z tej baby sa môže aspoň nakŕmiť a užiť si kedykoľvek bude chcieť. Samozrejme, ty nie si konkurencia. Pomyslí si so smiechom, no stíchne, keď sa zadíva na Lailahov chrbát. Nechystá sa reagovať na jeho kompliment, lebo dobre vie, že by nebola milá. Zato rada by poznala odpoveď.* Prečo si to urobil, Lailah?* Opýta sa potichu nespúšťajúc z neho pohľad. Ak sa jej vysmeje, tak prosím, ale aspoň bude mať pocit, že to skúsila.*

*Ani nevníma čo Fel poriadne hovorí. Len nemo sleduje svoju vlastnu ruku. Vlastne aj myšlienky sa mu vytratili z hlavy. Až posledná Felina otázka ho preberie. Otočí sa a ruku nechá pednúť vedľa tela.*Lebo...*zvraští obočie. Veď ani on sám v sebe nenašiel odpoveď tak ako ju môže teraz povedať. Má povedať, že to bolo zlyhanie jeho zmyslov? že mu totálne šibe?*...som nechcel aby...si skončila tak...* hovorí síce ako tak vyrovnane no aj tak to poriadne neznie ako on. Stiahne krvavu ruku do päste a zavrie oči.*Neľutuj ich. Teba tiež nikto neľutoval keď ťa premenili, ale radím ti a to vážne v dobrom...* prejde pár krokov ku nejí*...Začni sa znova živiť ludskou krvou inak ťa to zničí. A ešte...* Preruší vetu a pozrie sa uprene do jej očí.*..bol by som veľmi rád keby si zabudla na to, že som ti zachránil život.* Veta samá o sebe nie je podstatná no vdaka svojím schopnostiam vymaže tú časť spomienok s Felinej mysle. Nepotrebuje aby vedela, že v nom je táto časť. Nechce aby to vedela. Nechce aby to vedel nitko okrem neho*

*Uprene sa na neho díva, ani nežmurkne, ani sa nepohne. Dobre vie, že položila otázku, na ktorú sa ťažko hľadá odpoveď. No Lailahove slová aj tak na jej tvári vyvolajú úsmev. Úsmev, ktorý v tej chvíli patrí len a len jemu.* Neverila by som, že to niekedy tebe poviem, ale nie si až taký bezcitný ako som si myslela. Vlastne si fajn upír, Lailah. *Fakt jej to znie divne, keď vie kto stojí pred ňou. No jej pohľad na neho je už iný, čo zmenila jedna sekunda, je príliš veľké, a prevážilo to všetky jeho zápory. Možno to nie je žiadny anjel, možno nemá zľutovanie s ľuďmi, no nie je ani taký zlý ako o ňom tvrdia ostatní, ako o sebe tvrdí sám... *Zabudol si na jednu vec, ja som sa nechala premeniť, mňa nikto ani ľutovať nemusel. Ale v tomto máš pravdu, nemôžem isť proti tomu, čo som...* Stíchne a jej zreničky sa rozšíria, keď Lailah vysloví poslednú vetu. Na okamih necíti, nevníma, v jej mysli znie jediné slovo "Ďakujem..." No to sa vyparí rovnako rýchlo ako para, ktorá stúpa v tomto mrazivom večeri z jej pier. Zostala prázdna. Až potom zažmurká a uškrnie sa, keď si uvedomí, že Lailah stojí priamo pred ňou.* Fajn donútil si ma zabiť toho chudák, máš ešte iné plány?

*Ja a nebyť až tak zlý? Hlúposť ešte, že si na to zabudla.*Mohli by sme pokračovať tam kde sme prestali.*Pokiaľ si myslí, že ju donutil tak môže skákať od radosti. Aspoň má po všetkých starostiach. Znova ju pritlačí ku stene no na jeden malý detial zabudol. Ruku má stále celú od krvy a to si určite všimne aj Fel. NIečo si narýchlo vymyslím Bude na neho naštvaná ale to mu môže byť jedno. No aj tak nevie z hlavy dostať vetu " Vlastne si fajn upír, Lailah." najradšej by si vrazil. On nie je dobrý. Pri Diablovi veď už nie je dobrý vyše 870 rokov. Vie, že si koleduje o problém no priblíži svoje pery ku jej krku.*

Ak chceš... *Zasmeje sa a oprie sa chrbtom o stenu, keď ju k nej pritlačí. Je to akési zvláštne stáť tu takto s Lailahom a pritom na to nemať výhovorku ako naposledy. Sama to chcela. Asi mi fakt riadne šibe. Skonštatuje, keď si uvedomí, že ten minulý čas je vlastne zbytočný. Sama to chce... Nakloní hlavu nabok, aby sa jej dostal ku krku, ale na zemi si všimne niečo, čo ju zaujme. Zaostrí pohľad a na okamih zamrzne v čase, keď si uvedomí, že je to drevený kolík a od krvi. Tu však cíti aj bližšie.* Počkaj. *Trochu ho od seba odtlačí a zadíva sa mu do očí.* On ťa trafil? *Spýta sa jemne, aj keď skôr by sa dalo povedať, že je zmätená. Prečo to nezaregistrovala ako to, že si tú chvíľu nepamätá. Ak by toho muža zabíjala dlhšie, tak by to malo vysvetlenie, ale to, že mu len zlomila väzy, toto vysvetlenie vyvracia. Čo sa vlastne stalo? Premeria si ho pohľadom, no zastane až na zakrvavenej ruke, tak preto cítila krv tak blízko...*

*Už chce zaryť svoje zuby do jej krku tak ako to mal spraviť prvý krát keď ho od seba odtlačí.*Hej trafil nič to nie je. Úplne v pohodičke. Veď na to mal dôvod.*vysvetlí v krátkosti. Vďaka ti Diabol, že si jej aspoň trocha rozumu nechal inak by som bol v prdeli.povie si v duchu a najradšej by sa až zasmial no nechá to tak.*Kašli na to.* Znova ju pevnejšie oprie o stenu. Chceh pokračovať a v tom mu tentokrát nikto nezabráni. Konečne sa mu podarí zaryť svoje zuby do Felinho krku no spraví to jemne aby z toho mala skôr ona pôžitok a on aspoň z jej krvy získa ako tak silu teda aspoň v to dúfal. Odtrhne sa od nej a vypluje krv ktorú má akurát v ústach.*Prepáč ale chutiš ako nejaký medveď asi. Nechutné... *...čo sa mi dnes ešte može stať? Trafí do mna blesk? spýta bsa v duchu a až potom si uvedomí, že blesk asi nie lebo vonku sneží a intenzita snežeia sa nejako zvyšuje*

Vidím, že je to už zahojené, len... *Na okamih zvraští obočie a premýšľa nad tým, čo by mu tak mohla povedať. Že si na to nepamätá, že jej unikajú podstatné detaily? Veď už dosť ľudí si o nej myslia, že je cvok, nemusí aj on... Preto sa pousmeje a len mávne rukou.* Ale nič.* Pustí to z hlavy a uvoľní sa, keď za sebou zas pocíti stenu.* Máš pravdu, kašlem na to... * Zašepká so smiechom, keď zas pocíti jeho dych na krku a jeho ostré zuby na pokožke. Až jej príde divné ako ju to teší. Tento chlap ju skrátka nejak priťahuje a nie je to len fyzická príťažlivosť, aj keď musí uznať, že by stal za hriech. Jej myšlienky sa ale pretnú, keď sa odtiahne a vypľuje jej krv.* Hups! *Zatvári sa nevinne, lebo na toto naozaj zabudla. Úplne zabudla na to, čo sa v jej jedálničku objavilo naposledy a tiež na to, že na to Lailaha mala upozorniť.* Prepáč, nejak som na to pozabudla. *Ospravedlní sa so smiechom, ale zostane opretá o stenu. Z nevysvetliteľného dôvodu sa jej nechce ísť preč.* Vidím to tak, že si budem musieť skočiť na lov... * Nemyslí teraz, no čo najskôr a čo najďalej.*

Až taký blázon nie si...*...väčší som ja.no koniec tej vety si nechá radšej pre seba. Poutiera si ústa. Prečo na to nemyslel sám. Vlastne nemal kedy veď to ani nechce spraviť.*Som veľmi vďačný za tvoje myšlienky*uškrnie sa. On by stál za hriech? Tak to ti garantujem, holka! povie si v duchu a znova sa priblíži ku Fel. Oboma rukamy sa oprie o stenu po bokoch Felinej hlavy*Poznám jedno skvelé miesto kde by sa dalo loviť. Teda loviť sa dá tu, ale jeden dom je obzvlásť špecialny*Toto je blud, ale tak čo iné ma povedať. Keď ani poriadne nevie či Fel mala na mysli lov ludí a či je pre nu mužská krv lepšia ako ženská alebo jej to je jedno.*Máš záujem o trocha krvy?* táto veta mohla mať aj dva významy. Buď jeho krv alebo nejakého človeka. To už ale nechá na Fel nech si vyberie čo len chce a či jej vôbec dojde aj tá druhá možnosť*

Hmmm... Na to tvoje čítanie myšlienok by som si mala zvyknúť. *Uškrnie sa po jeho odhalení, že zas číta aj tie myšlienky, ktoré by si radšej nechala pre seba. Vôbec mu totiž nehodlala vešať na nos, že vyzerá dobre. Tento muž mal dosť veľké sebavedomie aj bez toho, aby mu musela skladať komplimenty a to sa jej potvrdí, aj keď sa k nej zas priblíži.* Aha, a kde je ten dom? * Spýta sa so zdvihnutým obočím premeriavajúc si jeho tvár, no radšej zastane pri očiach, aby zas neupadla do pokušenia bozkávať ho. A práve vďaka tomu postrehne menšie zaváhanie, či možno nerozhodnosť, pre normálnych ľudí a pre bežných upírov nepostrehnuteľné, no ona už pozná jeho zvyčajný pohľad.* Mám záujem o čokoľvek, čo ponúkaš.* Dnes kašlem na pravidlá a zábrany! Doplní si v duchu a usmeje sa, fakt má toho "slušného správania" akurát dosť.*

*Usmeje sa ešte viac. Veď čo iné má robiť keď je Felarin ochotná ísť loviť. Loviť v dedine. Už chcel aj povedať že David z toho nebude nadšený no rýchlo si to rozmyslel.* Niekoľko sekúnd cesty.* odpovie a kývne hlavou smerom doľava. Vlastne tam jeden dom je.* Ale ešte sa spýtam radšej mužskú alebo ženskú krv?* len tak to prehodí pričom sa odlepí od steny a vykročí smerom doľava. Pričom si v hlave rýchlo vybavuje kde presne je ten dom. Teda skôr potrebuje zistiť číslo toho domu, ale na to príde snáď....Pravou rukou si z hlavy stiahne kapucňu a prehrabne si vlasy. V tej kapucni sa cíti trocha stiesnený. V tom dome do ktorého má namierené by mala byť jedna žena a jej manžel. A určite ani žene nebude vadiť, že on si ju požičia a dúfa, že Fel zabaví toho maželčíka. A možno si skočí aj do sprchy, ale to len v tom prípade ak to bude Fel dlho trvať *Ideš?* obzrie sa ponad rameno a usmeje sa oslnivo na Fel.*

*Nedokáže sa ubrániť smiechu. Už nejaký čas dodržovala všetky pravidlá, hrala sa na to dokonale vychované dievčatko a vlastne jej to aj vyhovovalo. Ale má toho dosť, prečo by si raz aj ona nemohla dovoliť to načo má chuť?* To neznie zle. * Veselo prikývne a pozrie sa smerom, ktorým kývol. Aj keď úprimne je jej dosť jedno, kde to je, ak konečne zaženie ten smäd po ľudskej krvi.* Mužskú, samozrejme. *Odpovie takmer okamžite a sleduje ho ako sa odlepil od steny a vybral sa smerom doľava. Ešte chvíľu zostane opretá o stenu skúmajúc jeho chôdzu, zadok, vypracovaný chrbát... Uškrnie sa nad tým, čo robí, ale len si chcela overiť, či fakt stojí až tak za hriech ako predpokladala, ale nemýlila sa.* Jasné! * Vráti mu úsmev a rýchlym krokom sa vyberie za ním, aby ho dobehla. Až potom zladí svoj krok z jeho a je zvedavá, kam sa vlastne dostane.*

*Usmeje sa ešte viac keď Fel chytí jeho krok* Kroť myšlienky pusinko lebo si budem o sebe myslieť priveľa* priblíži sa ku jej uchu a zašepká jej to počas chôdze. Nie že by mu to vadilo ,ale zase netreba to preháňať. No teraz sa musí sústrediť na to ktorý dom mal na mysli. Raz už pozvaný bol ale hrošie to bude s Fel. „10...11...12...“ Kto takto debilne značí domy? Spýta sa sám seba v duchu a zastaví pri čísle „13“. Preto ho to tak upútalo. Teda asi.* Stoj tu a tvár sa zničene!* povie a spraví pár krokov smerom ku dverám a slušne zaklope. Krátko ešte pozrie na svoju ruku či ju má ešte stále od krvy. Akurát dvihne zrak keď sa dvere otvoria a v nich stojí vysoká žena s krátkymi ohnivo červenými vlasmi a trocha tmavšou pleťou.* Pred malou chvíľou nás napadol upír. Mne rozškrabol ruku a moju partnerku skoro zabil. Prosím mohli by sme ísť dnu.* Je tak rád, že žena si ho nepamätá. Veď jej to vymazal z hlavy keby náhodou. A čuduj sa svete teraz je to náhodou. „Ou samozrejme. Poďte ďalej obaja. Môj manžel si už išiel ľahnúť no to určite nevadí.“ ozve sa žena a uvoľní im cestu do domu. Som skvelý! Povie si v duchu Lailah a kývne smerom ku Fel hlavou aby ho nasledovala dnu.* Veľmi vám ďakujeme. Naozaj si toho ceníme!* Klame až je to zlé. „Nič sa nedeje. Skočím po obväzy aby som vám tu ranu obviazala.“ Ticho prehovorí žena a stratí sa v jedných dverách.* Utekaj nájsť jej manžela. Ja sa postarám o ňu. A Fel buď taká láskavá a zabi ho úplne* zasmeje sa a sadne si na gauč pričom si drží ruku aby aspoň vyzeral, že ho to bolí*

Akoby si si to nemyslel už teraz.* Zaškerí sa ale s úsmevom na neho žmurkne, keď sa zas odtiahne. Baví ju to. Musí sa mu nechať, že keď ste s ním za dobre, tak vie byť poriadne zábavný a dá sa s ním vychádzať. Na to sa zas rozosmeje a radšej uprie pohľad na domy, aby nemyslela na neho. Pohľadom prechádza po slabých svetielkach lámp, ktoré vidno v niektorých okná alebo po tmavom lesklom skle, ktoré je na domoch, kde už obyvateľstvo pravdepodobne spí. Až jej príde divné, že tak dlho vydržala bez ľudskej krvi, keď teraz by sa najradšej Lailaha spýtala, či tam už budú. Trochu trpezlivosti! Napomenie sa, no takmer okamžite Lailah zastane a vyberie sa k domu.* Rozkaz, budem zničená! *Zasmeje sa ale okamžite vymení úsmev na tvári za bolestnú grimasu, natrhne si jeden rukáv šatách a narýchlo si rozstrapatí vlasy. Fakt vyzerá akoby sa ledva držala na nohách. Máš herecký talent, zlato! Uškrnie sa v duchu, keď spustí to divadielko a pomaly sa krívajúc vyberie za ním.* Naozaj ďakujeme... * Prehovorí tichým chrapľavým hlasom a vojde do domu, aby mohli spustiť plán, ktorý asi dnešok fakt urobí zaujímavým. Jej maska spadne z tváre okamžite keď žena odíde a uškrnie sa na Lailaha.* Chúďatko, až tak ťa to bolí? *Zažartuje predtým ako vybehne hore schodmi, aby našla spálňu. Žena predsa povedala, že jej muž si išiel ľahnúť. To ešte bude zábava! Pomyslí si so smiechom, keď otvorí jedny z dverí na poschodí a zahliadne posteľ a na jej pokojne ležiaceho muža. "Drahá, ideš si už ľahnúť?" Spýtal sa potichu a ani sa neobťažoval obrátiť, aby sa uistil, či je to jeho žena.* Ehmm... * Len ticho zatiahne Fela a vojde do izby mieriac rovno k druhej strane postele. Vylezie na ňu a presunie sa až k mužovi skúmajúc jeho ležiacu postavu a jemne mu prstami prejde po odhalenom ramene. "Nie si náhodou unavená?" V mužovom hlase je cítiť smiech a ona sa tiež ticho zasmeje.* E-e. * Prstami mu prejde cez krk až na chrbát a je rozhodnutá sa s ním trochu pohrať, kým ho zabije. Bola by ho škoda.*

*V tej chvíli ako sa Felarin stratí na schodoch sa vráti žena naspäť. „Kam išla?“ spýta sa žena a sadne si vedľa Lailaha.* Išla sa upraviť do kúpeľne.* Ešte musí kryť aj Fel. Ale to veľmi rýchlo vyhodí z hlavy má niečo iné v pláne. Oslnivo sa usmeje a pustí si ruku. Jednou rukou odhrnie z tváre pramienok ohnivých vlasov.* Vy si síce na mňa nepamätáte, ale ja na vás áno a to dokonale...* Priloží žene prst na pery aby nevykríkla lebo to práve chcela spraviť. Donúti ženu aby si ľahla na gauč a pomalými pohybmi jej rozopne gombíky na snehobielej košeli. Ani sa nevidí, že žena nemá na sebe už nočnú košeľu. Vlastne mu to vyhovuje.* Ste oslnivo krásna.* kompliment len veľmi krátky a jednoduchý. Jemne jej prejde dlaňou od priehlbinky pod krkom až pomedzi prsia cez ploché brucho a pokračuje stále nižšie až započuje to čo očakával. Ženin slastný vzdych. Viac nepotreboval a ani nepotrebuje. Už len krv a toľko mu žena len dá. Prejde svojimi perami po perách ženy a prejde ku krku kde zaryje svoje zuby. Ozve sa jemný výkrik. Vlastne mu to teraz môže byť jedno. Fel určite zamestná jej manžela a to stačí. Cíti konečne normálnu teplú krv ako mu steká po vnútornej strane hrdla po prípade aj po brade. Svoje pery a zuby odtrhne od ženy až vtedy keď už v nej neostala krv. Pozorne si premeria ženine telo. Kedysi krásna snehobiela blúzka je teraz postriekaná jej vlastnou krvou. NO na jeho smolu aj on je celý od krvy a to znamená, že bude vážne potrebovať sprchu. Vybehne po schodoch. Obíde dvere odkiaľ cíti Fel a toho muža a prejde rovno ku dverám kde je kúpeľňa. Zavrie za sebou dvere. Zhodí zo seba bundu ,mikinu, tričko nohavice a tak ďalej- samozrejme všetko hodí na zem. Vlezie do sprchy a pustí na seba horúcu vodu. Hneď ako sa voda dotkne jeho pokožky na ruke a brade sfarbí sa voda do ružova. No to mu je vlastne jedno. Fel to bude určite nejakú dobu trvať a on ešte stále nemusí nad ničím rozmýšľať*
//toto bolo totálne divné :D//

*Zahryzne si do pery, aby zadržala smiech a pritiahne sa k nemu trochu bližšie a pobozká ho na krk. Perami prejde až k jeho uchu a ticho zašepká: * A čo by si povedal, ak nie som tvoja žena? *Uškrnie sa, keď sa muž prudko obráti smerom k nej, no položí mu prst na pery skôr ako by mohol začať niečo vykrikovať. *Psst! Neboj tá tvoja mrcha si tiež teraz dole užíva, nemusíš jej robiť blbca. *Zašepká so smiechom a zadíva sa mu uprene do očí, keď sa jej zdá, že by najradšej vyskočil z postele a schmatol niečo, čím by ju mohol tresnúť. Spolupracuj! Vyšle k nemu jednoduchú myšlienku a pobozká ho na pery. V tej chvíli muž naozaj začne spolupracovať, cíti ako sa zdvihol a prevalil sa na posteli nad ňu. Prsty jednej ruky mu zamotá do vlasov a druhou ho pohladí po chrbte, stále mu neuvoľniac pery. Cíti jeho ruku na svojom stehne ako sa snaží preniknúť cez látku šiat. Zasmeje sa ale odtlačí ho od seba, vytiahnúc ho do sedu.* Je to smutné čo? Podvádza ťa s upírom...* V tej chvíli sa ale zdola ozve výkrik a tak len s úsmevom pokrúti hlavou.* Vlastne nie, už bude mŕtva. *Zasmeje, keď sa na jeho tvári mihne smútok. "A načo si tu ty?" * Na to isté na čo môj priateľ. Chcem krv. * Odvetí prosto a bez okolkov, no zas ho pobozká na pery, aby stíchol. Ale tie jej už nestačia, nie keď cíti ako mu pod kožou prúdi krv. Smola, zlato! Pomyslí si na ospravedlnenie a perami mu prejde na krk. Zahryzne sa do jeho pokožky a vychutnáva tú božskú chuť ľudskej krvi, ktorú si zakazovala. Ale už jej nebude vedieť odolať, nie keď si pripomenula túto starú závislosť. A ona len pije a pije, kým mužove telo neostane úplne chladné a vyprahnuté.* Mňam! * S pôžitkom s oblizne pery a zlezie z postele, mieriac k veľkej skrini. Mohla by si nájsť čisté a hlavne nepotrhané šaty. A po chvíli narazí na jednu zvlášť pekné - čierne, krátke a sexi.* Ehm... *Zaškerí a žmurkne na svoj odraz v zrkadle, keď si starými šatami zotrela z tváre krv a obliekla si nové. Dnes veľmi krvou neplytvala, takže nebola veľmi špinavá. Ešte si upraví vlasy a vyberie sa z izby, keď však začuje tečúcu vodu nedokáže udržať úškrn. Vyberie sa k dverám kúpeľne a rýchlo vojde dnu.* Pochutnal si si? * Spýta sa s úškrnom na perách Lailaha, no zostane opretá o dvere, netuší ako zareaguje, že mu sem vošla.*

//viem si predtaviť, jak blbo sa to písalo :D//

*Akurát si pretrie rukami tvár keď započuje cvaknutie dverí.* Áno chutilo mi a veľmi* Je ako tak rád, že tá sprcha má záves inak by to bolo o to trápnejšie. Vypne vodu a na jeho tvári sa objaví veľmi pobavený úsmev. Vystrčí ruku spoza závesu a schmatne nejaký uterák. Snehobieli. Až sa jemne zasmeje. Zaviaže si ho okolo pásu a vylezie zo sprchy.* Vyzeráš úžasne. Tebe chutilo?* Spýta sa len ta a až ma sto chutí znova pritlačiť Fel ku stene lepšie povedané ku dverám vlastne to aj spraví. *Dúfam, že ti nevadí, že som trocha mokrý?* spýta sa a uprene jej hľadí do očí pričom sa stále usmieva. Sám na sebe cíti, že jeho pokožka má trocha vyššiu teplotu ako mala predtým za čo vďačí tej horúcej vode. Odhrnie Fel z tváre vlasy.* Som rád, že si dostala rozum...*nechá vetu tak. Pritisne svoje pery na tie jej a už mu to je fakt jedno. Dnešný večer je aj tak dosť bláznivý tak prečo by nemohol byť ešte viac. Jediná vec, ktorá sa mu môže potom stať je to, že sa na neho naštve David a Felarin pochopí, že robila blbosť, ale to už nebude jeho problém. Buď ho Fel bude znova nenávidieť alebo sa vráti jedno z toho. Neprestáva ju bozkávať a jednou rukou jej postupne ide po stehne stále vyššie*
((ver mi..asi ma porazí :D))

*Len nenápadne sleduje pohyb závesu, ktorý sa kolíše v závanoch teplého vzduchu a na tvári jej pohráva šibalský úsmev. Nemala by tu byť, nemala dnes urobiť, to čo urobila, nemala by stáť v kúpeľni, kde sa práve sprchuje Lailah... Až je čudné, že nič z toho jej nevadí. Žiadne výčitky svedomia, žiadny pocit bezradnosti, nič. Len tá dokonalá sloboda za hranicami vytýčených pravidiel a na ňu sa ľahko zvyká. Zasmeje sa, keď Lailah odhrnie záves a v snehobielom uteráku vylezie zo sprchy. * A teba je zvláštne vidieť v bielej. *Skonštatuje s úškrnom po tom, čo si ho pohľadom premeria ale prikývne. * Áno, chutilo. Veď chuť zakázaného ovocia je vždy dokonalá... *Posledné slová vyriekne už opäť pritlačená k povrchu dvier a usmeje sa. Kto by predpokladal takýto vývoj dnešných udalostí? Asi nikto a ak by jej aj niekto povedal, že sa ocitne v takejto situácii, pravdepodobne by ho vysmiala. * Ani najmenej. * Odpovie opätujúc mu pohľad a dlaňou mu jemne prejde po teplom líci. Tento chlap má v sebe niečo výnimočne hriešne a pravdou je, že až zarážajúco ju to k nemu tiahne. S dravou túžbou v tele mu opláca bozky a nedokáže sa nabažiť jeho dotyku. To ja som rada, že si ma k nemu primäl. Odpovie mu myšlienkou a naďalej ho bozkáva s čoraz väčšou intenzitou. Jednu ruku mu zapletie do mokrých vlasov a druhou blúdi po jeho svaloch na ramenách. Nech sa stane čokoľvek dnešnú noc si vychutná.*

*Chcel aj niečo povedať no rozmyslel si to. Už aj zabudol na posledné udalosti dnešného večera teda skôr noci. Jednou rukou nájde zips na šatách a rozopne ich. Keď sa šaty zošuchnú až na zem prejde perami na krk. Donútil ju piť ľudskú krv a teraz s ňou stojí v kúpeľni pričom má on na sebe len uterák a ona skoro nič.* Za toto už nepôjdeš ani do pekla* zašepká potichu pričom jej stále bozkáva krk. Jednoduchým pohybom ju donúti aby si omotala jej nohy okolo jeho pásu. Znova prejde perami naspäť na jej pery. Výnimočne nepotrebuje piť jej krv. Nepotrebuje zaryť svoje zuby do jej pokožky. Aj keby to teraz bolo o dosť lepšie lebo by chutila lepšie ako pred tým. Nikdy by si nemyslel, že skončí takto. Práve s Fel. Teda takto aj áno, ale nie s Felarin. Rukami jej prechádza vzadu po nahej pokožke. Z jeho pokožky sa už stratil jediný náznak horúcej vody. Som blázon ak toto spravím! Povie si v duchu a je rád, že väčšinou ignoruje zdravý úsudok hlavne v takýchto situáciách.*
((Fajn netuším ako budeme pokračovať lebo už neviem čo mám písať...začni robiť niečo aj ty ešte ))

*Toto je šialené, úplne šialené. Ak si aj niekedy o sebe myslela, že je blázon, tak teraz má pocit, že to nebola pravda. Vlastne sa skutočne zbláznila až teraz. A jediným, no dostatočným, príznakom je to, že je dobrovoľne v Lailahovom náručí a takmer nahá, keďže jej šaty už teraz ležia na zemi. Až sa zasmeje pri spomienke okoľko dlhšie to trvalo, keď sa ešte namiesto zipsov používala zložito viazaná šnúrovačka. Je jej jasné, že Lailah by sa nijak zvlášť s rozviazovaním nehral a radšej by ju roztrhol. No to ju vráti naspäť k myšlienke, že jediným kúskom oblečenia, ktoré na nej ostalo je čierne spodné prádlo. No akosi sa necíti byť odhalená. V tejto chvíli je jej to fakt ukradnuté.* Myslím, že by ma tam aj tak nechceli. *Zašepká s úškrnom, keď perami prejde na jej krk a ona len zakloní hlavu a prudko vydýchne. A keď ju trocha zdvihne, akosi reflexívne poslúchne a zakliesni sa stehnami na jeho bokoch. Absolútne jej nevadí, že zas uväznil jej pery v bozku, ktorý v jej tele len vyvoláva ďalší nápor túžby, ktorý sa každým jeho dotykom zintenzívňuje. No aj tak mu jemne zahryzne do pery, aby ho stopla a s úškrnom sa mu pozrie do očí.* Nejdeme do spálne? * Spýta sa, keď uvoľní jeho peru a vyzývavo pri tom zdvihne obočie. Ak už je dosť veľký blázon, že urobila toto, nech to šialenstvo aspoň dotiahne k dokonalosti.*

((Ani ja neviem čo napísať :D))

*Pocíti ako mu zakusne do pery. Toto je totálne šľahnuté. Povie si v duchu.* Keď chceš.* spýta sa aj keď je to skôr čisto konštatovanie. Objíme ju jednou rukou poza chrbát, dúfajúc, že sa ona nohami dosť drží. Je rád, že ten uterák mu pre zatiaľ drží tam kde má inak by to vyzeralo vážne divne. Druhou rukou stačí kľučku a otvorí dvere pričom začne Fel bozkávať na pery a pevne ju drží. Jedinú spáľňu, ktorú pozná je tá kde sa Fel venovala tomu chlapíkovi. Vlastne ani nevie ako sa dostal ku tým dverám. Došiel tam poslepiačky bozkávajúc Fel. Zase voľnou rukou otvorí dvere no nechá ich otvorené. Hodí sa na posteľ spolu s Fel. Pravou rukou zhodí muža z postele.* Trocha morbídne* skonštatuje sucho a prejde perami na Felinu bradu a pokračuje stále nižšie a nižšie. Prestane až na jej bruchu a potom sa znova vráti hore. Pozrie sa jej do očí.* Už....* pokrúti hlavou . Nemusí rozprávať ani vlastne na to nemá náladu. Ľavou rukou prejde po Felinom bruchu až zájde na jej chrbát a krátkym pohybom rozopne čiernu podprsenku. Vyzlečie jej ju teda skôr ju jemne roztrhne.* Upsss.* povie keď započuje to ako sa tá podprsenka roztrhla jemne dosť.* Prepáč* uškrnie sa a znova ju začne bozkávať na krk. Toto je totálne šialené. Toto by si nemal. Vážne by si to nemal. Naozaj! Hovorí mu niečo v duchu, ale je to ako keby sa niekto rozprával zo stenou. Nepočúva. Nemá na to jediný dôvod*

*Len s akýmsi zvráteným úškrnom na tvári prikývne, pevnejšie sa nohami zachytí na jeho bokoch a nechá sa niesť, užívajúc si to aké minimálne množstvo energie na to Lailah vynakladá. Je to o to lepšie, akoby tu mala byť s obyčajným smrteľníkom, ktorý by sa rýchlo unavil no do tejto kategórie on určite nezapadá. Koledovala si si o svoj hriech, tak ho máš, Fela! Pomyslí si a v duchu sa nad tým musí zasmiať, možno ho vonku až príliš obkukovala. Tieto hlúpe myšlienky ale vypadnú z jej hlavy akonáhle sa zas začne venovať jej perám a ani si neuvedomí, že sú inde kým sa spolu s ňou nezhodí na posteľ.* Celé je to trochu morbínde. Najprv zabiť majteľov tohto domu a potom sa vyblázniť v ich posteli. V dnešnú noc sa zo mňa stane väčšia hriešnica ako za celý predošlý život. *Skonštatuje, no narozdiel od Lailaha v jej slovách zaznieva smiech. Je to príliš bláznivé na to, aby ho dokázal potlačiť. Veď už len tá kombinácia - ona a Lailah - niečo nemožné a predsa sú tu teraz spolu. Šialené! To je jediné vysvetlenie - obom im preskočilo. Zadíva sa mu od očí, keď jej rukou prejde na chrbát a roztrhne tenkú látku, tej hlúpej podprsenky.* Nestačí, že ma obťažuješ, ešte mi aj ničíš majetok? * Spýta sa ho so smiechom ale to, že to vôbec nemyslí vážne podčiarkne tým, že na chvíľu zakloní a vychutnáva si jeho bozky, pretože jeho dotyky ju ani najmenej neobťažujú. A potom nadobudne pocit, že by mu to mala vrátiť. Prevráti ho na chrbát a obkročmo si na neho sadne so zvodným úsmevom.* Aké je to byť dole? *No okamžite uväzní jeho pery v bozku a tentokrát určuje intenzitu a dokonale si užíva pocit chvíľkovej nadradenosti, aj keď vie, žeby dokázal vrátiť situaciu naspäť, kedy by sa mu len zachcelo. No aj tak uvoľní jeho pery a svojíme prejde cez jeho krk na hruď, akoby chcela zbozkávať každý jeden z tých dokonalých svalov.*