Dedinka ľudí

*Tak v to dúfame dvaja. Úprimne povedané na tú chvíľu sa teší, no pri jej úškrne radšej mlčí príliš zaujatý jej pohybmi. Toto sa mu pri žene stalo len raz. Len raz bol ženinou blízkosťou tak zaujatý a vtedy to nedopadlo práve podľa jeho predstáv. Aj preto je rád, že ju pustil, mohol by sa stať zaujatým a to je niečo, čo rozhodne nepotrebuje.* Vy sa asi dokážete zabaviť všade, teda ak sa takýmto spôsobom bavíte často.* S úškrnom pohľadom prejde po tmavej uličke. Možno nie je prvý, ktorý skončil s ňou v takejto situácii. Potom by sa aj jemu nezdal tento zapadákov až taký nudný. Pohľad však vráti späť k jej očiam a pousmeje sa nad formuláciou jej otázky.* Originálne som z Anglicka. Presnejšie Londýnsky vidiek. Vy ste odkiaľ, my lady?* Spýta sa na oplátku, nie žeby bola táto informácia pre neho dôležitá, minimálne nie tak dôležitá ako tá, ktorú už dnes od Katherine dostal. Ale istým spôsobom ho to zaujíma. Bude fajn, ujasniť si pár vecí a aspoň niečo o sebe vedieť, keď sa pustili spolu do hry, ktorá môže mať dosť zásadné následky.*

*Spraví asi tak jeden krok dozadu aby si ho znova premerala. Naozaj je dokonale sexy a príťažlívy.*Vždy si viem niečo nájsť. Veď už som na to aj dosť stará.* nereaguje na to ako si premeral uličku. Ona sa často pohybuje v takýchto uličkách ale buď sama, alebo s človekom.*Bulharsko. Také trošku odľahlejšia dedina v Bulharsku, ktorá je teraz skor len zabudnuté nič. A smiem vedieť č ste boli šľachtic, alebo len priemerný človek? Lebo podpriemer nebudete.* uškrnie sa pričom si jemne zakusne do pery lebo inak by sa začala smiať. Keby ju niekto videl a to normálny človek tak by si mohol aj pomyslieť, že ona je dokonalý anjel, ale zdanie klame a to poväčšinou.*

*Pohodlnejšie sa oprie o stenu, keď ona cúvne a uškrnie sa.* Radšej sa teda ani nepýtam, aká ste stará. *Pobavene si ju premeria akoby odhadoval jej vek. Dobre ale vie, že na to mu pohľad stačiť nebude. Takí ako oni dvaja zostávajú navždy mladými a niečo ako čas nemôže ich vzhľadu ublížiť. A vlastne za to môžu byť všetci upíri vďační, asi by to bolo dosť vtipné, keby každý z nich vyzeral na toľko, koľko v skutočnosti má... Tak Bulharsko? Hmm... Zaujímavé.* Asi vás sklamem, ale len obyčajný priemer. Moja rodina sa titulu nedožila. *Jemne sa uškrnie no to prerastie až do jemného smiechu, keď si tak hravo milo zahryzne do pery. Zdá sa, že aj ona má smiech na krajíčku. Až je mu čudné, že sa tak výborne baví.* Vy ste iste nad priemer alebo sa mýlim?

485 rokov plus mínus. Nerátam to už velmi.*mykne plecami. hravý najelik je z nej aspoň na vonok.*Škoda toho. Hodili by ste sa viac ako nejaký šľachtic.* už sa aj ona zasmeje, ale len jemne a potichu. Veď je to hra, ktorá nemá pravidlá aspoň pre ňu nie.*Priemer. Ale môžem sa hlásiť ku rodu, ktorý bol považovaný v tedy za veľmi obávaných pre upírov. Veľa upírov skončilo práve pod rukami mojich predkov. A tadá ja som sa stala jednou z tých, ktorých celá moja rodina nnávidela. * teoreticky rozpráva o svojej minulosti. Ale aj tak sa nikdy teda niekedy možno Dareth nedozvie jej pravé preizvisko. Priezvikos ktorého sa vzdala len kvoli jej blbému otcovi.*Upírom ste omylom alebo ste to chceli?*nepodstatné informácie, ale aspoň sa môžu rozprávať keď už su uprostred tmavej ulice a očividne by niečo iné bolo divne.*

Tak to som si vydýchol. Nie ste o veľa staršia, nejakých 80 rokov. *To nie je také zlé. Mohla mať oveľa viac, aj keď nevie, čo by to zmenilo ale tak či tak, toto mu vyhovuje. A predsa na jeho tvári tróni úsmev, ktorému sa akosi nechce zdrhnúť.* Ale nevravte. To zo mňa až tak srší narcistickosť, egoizmus a namyslenosť? * Vlastne k tým horenosom z Anglickej šľachty, by v skutočnosti ani patriť nechcel. Kedysi mu to bolo ľúto, potom však pochopil, že ten priemer má oveľa viac slobody ako šľachtici, ktorým musel slúžiť. Takto to v skutočnosti bolo lepšie, inak by nebol tým, kým je dnes a to by mu nevyhovovalo. Veď dnes je podľa Katherininých slov šialeným vrahom, čo by mohlo byť lepšie? Tak trochu ho zarazí z akej rodiny pochádza ona. Vlastne je to pekná irónia.* Fuha, rodina upírich vrahov. Zradili ste vlastnú krv? *Spýta sa jednoducho a premeria si ju pohľadom. Myslí to ako žart, tak dúfa, že to nevezme osobne.* Omylom. V nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Ale ja som takmer vždy bol omyl prírody. A vy, my lady, snáď ste podľahli čaru diabla?

čakala som, že budete starší odo mňa, ale zmýlila som sa*mykne plecami a znova si ho premeria po jeho ´dašej vete. Namyslený tak to hej, narcistický možno a egoista tak to tiež možno. Spoznala už podobných, ale tí mali jednu debilnu vlastnosť, ktorú snáď Daret nemá a to, že oni boli neuveritelne mäkky a nevedeli ani muchu zabiť.*Matka umrela a ja som sa začala doslovne modliť k diablovi aby mi poslal niekoho kto mi pomôže. Oteca som nenávidela a mne bol poslaný upír ktorý ma premenil. Takže som nepodlahla skor som to len chcela- Slnené želanie.* Znova mykne plecami. Žiadny zložitý príbeh len niečo veľmi nudné a opakovatelné.*Ale vrátim sa spať ku Felarin. Čo presnejšie spravila, že chcete aby tak trpela? POvedali ste, že zničila priateľstvo a prinutila k zdrade a zdradila. Koho presnejšie zradila a pritnutila k zrade. Lebo priatestvo predpokladám zničila to vaše a niekoho ešte.*teoreticky by sa nemala starať,a le ak má hrať tak potrebuje presnejšie vedieť čo Felarin spravila. Nie, že by chcela rpejsť na jej stranu, ale lepšie je poznať obydve strany a potom sa rozhodovať.*

Sami ste to povedali, nesúďte podľa obalu. *S úškrnom aj on mykne ramenami. Stáva sa, že si o ňom myslia, že je starší a najmä po tom, čo vidia ako sa baví na tom, keď niekomu ubližuje. A ak predpokladá správne, tak Katherine sa objavila na scéne práve v tú noc, kedy bol on príliš zaujatý psychickým týraním Felarin tým, že sa tak vyžíval v zabíjaní jej priateľa. Škoda, že svoje dielo vtedy nedokončil, ale ak hovorí Katherine pravdu, aj tak by to nebolo až také účinné. Aj preto bude ďalší úder lepší, teda snáď.* Splnené želanie... hmm. *Zamyslene si ju prehliadne a musí si uznať, že aj na to vyzerá. Nie je jedna z tých, čo by pred upírstvom utekali ako pred morom, to by zo svojím životom nebola tak zmierená.* To všetko je dlhý príbeh. Ale predpokladáte správne. Avšak, keď tak nad tým teraz uvažujem, možno ani nevedela, že to všetko urobila. Ak ma nepozná... To však nič nemení na tom, že ja svoje hry doťahujem dokonca a zábavy sa len tak nevzdám. *Možno týmto stráca pôvodný dôvod, no cieľ nie a dôvod sa nejaký nájde, možno neskôr. Veď spravodlivosť mu aj tak nikdy nič nehovorila a jeho pohľad na tú malú beštiu to nijak nemení.*

Presne netreba súdiť podľa obalu. Niektoré veci sú nebezpečnejšie ako vyerajú.* Teraz si ona premeria ulicu a aj keď cíti Darethou pohľad na celom svojom tele ju to nevyvedie z miery. Je zvyknutá, že ju niekto skúma.*Presnejšie vysvetlite!*prudko na neho pozrie pričom sa jej v očiach nebezpečne zaiskrí. Npovedal nič presne. Všetko čo teoreticky vedela. A to, že on sovje hry doťahuje do konca ,tak to majú spoločné. Ona sa nikdy nevzdáva a ak sa jedna ešte o zábavu tak je to ešte lepšie len nevie ako vyrieši ešte Lailah, ktorý očiividne bude chcieť Daretha mŕtveho, ale možno keby sa s ním najprv porozprávala ona a potom by stretol Daretha tak by to mohlo byť iné. Potichu sa zasmeje. Keby tak Lailah zradil aj Felarin to by bola krása. Priam na dokonalý film alebo skor telenovelu.*

*Trebárs vy... Odpovie na jej poznámku v duchu, no rozhodne sa mĺčať a radšej z nej aj spustí pohľad. Očami zabehne k vstupu do uličky, odkiaľ preráža trocha svetla. Tma je síce bezpečnejšia a pre neho je niečím ako domovom, no pri nej jeden nikdy nemôže vedieť.* Ale, štve vás nevedomosť, drahá Katherine? *Na tvári sa mu zas mihne pobavený úškrn, keď si všimne tie nebezpečne iskri hnevu v jej očiach. V tekýchto tajomných rozhovoroch sa vždy vyžíval, tentokrát ale naozaj zvažuje, či jej nepovedať niečo viac. Aspoň meno, možno trochu bližších informácii a ona by mu mohla byť veľmi nápomocná.* Povedzte, Katherine, spomínala vám Felarin niekedy svojho manžela? Nathaniela? *To meno vysloví s istým sarkazmom. Síce bol Nathan neodmysliteľnou súčasťou, jeho minulosti. Dobre vie, že bez neho by jeho upírsky život trval len pár mesiacov, no tak, či tak je to zradca, ktorý dal prednosť žene. Felarin. A takmer ho zabil, keď sa mu snažil zabrániť, aby sa k nej dostal. Svoj dlh si ale splatil, teraz je na rade ona. Staré účty z minulosti sa predsa musia splácať.*

Keď viem toho tak málo mohla by som vycúvať z hry ba dokonca ísť na tú druhú stranu.* to nemá zatial v pláne, ale tak ako vyhrážka to može byť aj keď Dareth to asi nikdy nevezme.*Mne nie, ale možno niekomu koho poznám áno, ale nie som is istá. Ani som netušila, že mala manžela. Čo to bol váš priateľ, ktorý zradil?*spýta sa pričom sa aj ona jemne usmeje no jej śumev hneď zmizne. Možno jej to Felarin niekedy spomínala, ale ton už si vážne nepametá. Nemá na to dovod nepodstatné informácie vyhadzuje z hlavy ako najrýchlejšie sa dá,*

Keď máte chuť vycúvať, je to vaša vec. Doteraz som hral sám a aj keď by bola vítaná zmena mať po boku vás, myslím, že to zvládnem. *On ju nehodlá prehovárať, aby zostala na jeho strane. Nie pokiaľ bude priveľmi zvedavá. Neprišiel vysvetľovať, len chcel zistiť čosi viac predtým ako zas udrie. Teraz má informáciu, ktorú chcel. Vlastne by viac ani nepotreboval. A predsa má pocit, že by tromf, ktorým je ona, nemal len tak ľahko pustiť z rúk.* Vlastne, keď už spomínate druhú stranu a informácie. Myslím, že vám ich tiež neposkytla veľa...* Uškrnie sa, veď Felarin jej dokonca nepovedala, ani že bola vydatá. Krása, on jej toho teda prezradil už v celku dosť. * Áno, Nathan bol mojím priateľom, kým nestretol ju. Ale je to dosť súkromná záležitosť a ja to nerád rozpitvávam. Všetko, čo potrebujete vedieť je, že Felarin si užije pár horúcich chvíľok. *Toľko k plánu. Viac jej nepovie, lebo zatiaľ ani sám presne netuší, čo urobí. Staví na šťastnú náhodu a improvizáciu, to mu vždy išlo najlepšie.*

Vedela by som zistiť viac keby, že chcete* jemne pravrati očami po jeho daľšej vete. Nikdy nemala dovod sa starať do Felarinho života, ale pozná Lailaha, ktorý toho vie o dosť viac ako ona.*Upír, ktorý si nechá poblázniť ľudskou ženou. Blázon. Dobre nejdem sa starať veď je to vaša vec. Ale pre zatiaľ ste aj tak vy zaujímavejší ako Felarin.* môže to byť kompliment, ale vie, že musí čokosro zíkať viac informácii. či už porstredníctvom Felarin alebo lailaha po prípade Daretha. Ešte by mohla skočiť za Davidom, ale ten jej tohopovie ešte menej ako Dareth, ale možno. Znova sa jej nebezpečne zaiksrí v očiach. MOžno to celé bude väčšia sranda ako si myslela*

*Môže zistiť viac? Výborne! Tak keď zistí viac informácii pre neho, on jej možno tiež povie viac. Pre dnešok sú vyrovnaní a jemu dokonale postačuje čo vie. Zatiaľ... Jeho zvedavosť má síce isté hranice, no nie sú neprekročiteľné. Keď príde čas nájde ju a vyžiada si sľúbené informácie. A možno aj bonus, ktorý mu ponúkla pri vhodnejšiej chvíli. Až sa uškrnie. Táto hra bude nakoniec ešte zaujímavejšia ako sa mu zdalo.* Dobre, Katherine, zistite čo môžete. Potom sa stretneme. * A dovtedy si pár vecí overí aj sám. Prišiel čas navštíviť Felarin, samozrejme, inkognito. Radšej jej slová o Nathanovom psychickom rozpoložení prejde bez povšimnutia. Ešte by to mohol vziať osobne, aj keď je mu jasné, že Katherine netuší ako na to bol on. No to je minulosť a tá zostane pochovaná, kým nepríde jej čas. Teraz sa rýchlo odlepí od steny a v sekunde stojí tesne za ňou. Nosom jej jemne prejde po krku, vdychujúc jej vôňu a rukami zablúdi k jej bokom. Na tento druh zábavy si však počká.* Zatiaľ vám ďakujem, drahá Katherine. Uvidíme sa, my lady. *Zašepká s úsmevom, pustí ju a odstúpi mierne dozadu. Posledný krát si premeriavajúc jej postavu a pritom akoby sa spájal s tmou, jeho silueta tmavne až po ňom zostane len závan smiechu vo vzduchu, keď vykĺzne nevidený z uličky. Dnešná noc priniesla príjemnú zmenu...*

*Mestečko? Dedina? Samý človek - živý človek. Hmm... S vnútorným rozhovorom vo svojej hlave prechádzal ľudoprázdnou dedinkou, kde sa najväčšia časť ľudí zhromažďovala v jednej malej krčmičke uprostred tohto bezduchého miesta. Kopec opilcov, ktorí ani len netušia, že keby vyšli von, tak ich čaká rýchla možno (bez)bolestná smrť.* Ľudia sú takí zvláštny, * s najvyšším opovrhnutím v tvári, ktorá už dávno po stovkách rokoch zabudla aké to je byť človek - prechádza pomaly k malému lesíku, kde končí dedina a zračia sa len tmavé lesy.* Čo..to ...*primračí svoje hladké čelo, keď započuje dosť podivné zvuky na konci drevenej lávky, ktorá viedla cez rieku. Už z diaľky videl, že to je muž, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou vracia to, čo zjedol ešte pred chvíľkou - oporné. Moc ho to neznechutí - je zvyknutý aj na to najhoršie, keďže sám je tá najodpornejšia vec pod slnkom. Pocit jeho túžby sa však nedal zastrčiť do pozadia a stále vyvolával v hrdle pálivý pocit, ktorý uhasí len jediná a vzácna tekutina - krv. Rýchlosťou blesku prejde ku chlapíkovi, zlomí mu väzy, aby pri "večeri" nekládol odpor. V krvi bolo cítiť alkohol, no inak mal lahodnú krv. Pocit to uhasilo a on skrotil svoje upírske inštinkty. Odhodil bezduché telo do rieky - nikomu nebude chýbať aj tak to bol len opilec najnižšieho stupňa. Napravil si svoje oblečenie, vo vode umyl tvár od krvi a pokračoval vo svojej ceste lesom. Dnes sa tam chce už dostať. Obývané mestečko - Vampíria. Kto vie, či sa mu tam bude páčiť - žiť medzi svojimi.*

*Dopila posledné kvapky krvi pochádzajúce z tela muža, na ktorého narazila, keď niekam kráčal. Potrebovala krv, síce by bez nej ešte vydržala, ale ako si môže byť istá, že upíry z Vampirie neútočia len na ľudí? Síce je tu už nejakú tú chvíľu a zatial nič nespozorovala, ale ako by aj mohla, keď je stále zavretá v dome? A keby sa niečo stalo, musí byť pripravená, nechce zomrieť. Nie takto... Chrbát muža, ktorý podopierala bledou rukou položí na chodník. Premeria si jeho telo, pri ktorom ona vyzerá príliš malá, len ako krehká porcelánová bábika. Tak ale vyzerá takmer pri každom. Ani si nedokáže predstaviť, aký ľahký cieľ by bola, keby nemala silu, ktorú získala po tom, čo sa stala upírom. Predsalen jej lílúzie v boji, aelbo v obrane veľmi nepomôžu. Vstane, telo nechá na chodníku, nebude sa predsa namáhať a odpratávať ho. Zvrtne sa a vykročí cestou, ktorou prišla, smerom k Vampírií. Aj keď sa jej tam vôbec nechce ísť-dom v obytnej časti, v ktorom bývala ju deprimoval už len myšlienkou naň. Nepáčilo sa jej byť zavretá. Ale čo iné by robila? Celkom ju nahnevalo, že Dareth, ktorý tu bol podľa jeho slov len na návšteve tu pozná viac upírov, ako ona. Uvedomuje si však, že si za to môže sama. Možno keby viac chodila do spoločnosti... Odpor k ľudom však získala už v detstve a to sa asi nikdy nezmení. Potichu vkročí do lesa, ktorý sa nachádza pri dedine a vedie do Vampirie. Možno sa v ňom trochu zdrží. Aspoň do východu slnka, ktoré ju donúti ísť späť do jej domu.*

*Tma mu vôbec nerobí problém. Jeho oči sú už na to prispôsobené - aké je to zvláštne sa obzerať za tými rokmi, keď bol len úbohý človek z talianskeho grófstva. Riadil sa pravidlami grófa - jeho otca a o takomto svete ako sú "upíri" ani len netušil. Je to...je to.....to najlepšie, čo ho mohlo kedy stretnúť. Zrazu však zastane. Inštinkty mu napovedajú, že niečo je pri ňom, niečo, čo ešte nespozorovalo jeho. Lahodný krok na suchých konároch v lese bolo počuť už z diaľky. Nie je to zviera, ani laň ani nič podobné - človek? Dnes už síce mal tú svoju dávku, ale takto si dopriať viac? Nič sa predsa nestane. Schová sa za veľmi blízky strom a so zatajeným dychom čaká, čo bude ďalej. Videl prichádzajúcu mladú slečnu, alebo dámu? Príliš mladá a príliš krehká na takéto miesta. Keď bola úplne blízko, miernym krokom vykročil pred ňu a obdaril ju veľmi milým úsmevom. Trošku však zneistel.* To nemôže byť možné, *šeptom si dodá pre seba. Je možné, aby túto dámu už niekedy videl? Asi áno, lebo ju naozaj videl! Možno to bolo kedysi dávno, staré šaty, vlasy vyčesané vysoko do dohora. Páčila sa mu - teda tá osoba v minulosti, no tá sa stratila - aj ju pochovali, i keď telo nenašli... telo nenašli... Musel sa však spamätať.* Čo tu robí taká mladá slečna uprostred..*poobzeral sa okolo seba poukazujúc na tmavý les.* takto neskoro v tmavom lese? Nebojíte sa? Vidím, že...*jeho očku však neušlo pár kvapiek krvi na jej oblečení. Buď je, alebo....... Musel byť pri nej. Tá krehká postava, pekná tvárička...žeby sa navonok prejavili staré ľudské city?*

oprava: namieto: "talianskeho grófstva"...."francúzskeho grófstva" (A)

*Kráčajúc lesom sa ramenami a koncami prstov dotýka kmeňov stromov. Les vždy milovala, no už si nepamätá, kedy ho naposledy videla za denného svetla. Len matne si spomína, ako vyzerajú slnečné lúče prúdiace pomedzi konáre. Zmenilo sa príliš veľa a ona vie, že slnko tak skoro neuvidí, aspoň pokiaľ si chce zachovať fyzickú silu. Stále však verí, že raz získa ten kameň, o ktorom sa len nedávno rozprávala s Darethom. Nie je to nemožné, raz ho nájde. Snáď... Zdvyhne pohľad pri zvuku hlasu a po jeho slovách sa uškrnie.*Nemala by som tu byť? Snáď si nemyslíte, že sa nedokážem ubrániť, keď som žena. Myslela som si, že podobné myšlienky spoločnosť zahnala už dávno...*Možno červená v jej očiach, ktorú tam vidno odkedy získala nesmrteľnosť, mu prezradí, kto v skutočnosti je. Premeria si ho, chce zistiť, či aj on je upír, či ho už videla, aj keď to je nepravdepodobné, či sa zdá nebezpečný, alebo na strach nemusí ani myslieť. Pri obzeraní jeho tváre sa však zarazí a nachvíľu stratí reč. Ako ho mohla nespoznať hneď na prvý pohľad? Tá tvár sa jej predsa vryla do pamäti a nevybledla ani po tých rokoch. Veď stretnutie s ním sa mohlo zarátať medzi pár dobrých spomienok z ľudského života.*Nicholas...*Zašepká po chvíli a znova si ho premeria, či sa nestala natoľko paranoidnou, že sa jej vracajú ľudské spomienky.*Ako to, že žiješ? Ty si...?*Nedopovie, bude si to musieť domyslieť. Nie je to však veľmi ťažké, je jasné, že myšlienky jej blúdia okolo ich stretnutia. Bolo pred tristo rokmi a neexistuje iné vysvetlenie toho, že ho znova vidí ako to, že aj on je upír.*

*Je možné, že po toľkých rokoch sa stretávajú? Ubehli storočia a on ju tu vidí živú? Živú ako živú... Ako to, ale že si nepamätá jej meno? Bola krásna - najkrajšia vec, čo videl v Taliansku, no na meno sa nikdy nespýtal a ona jeho predsa vie. Má sa tváriť, že ju pozná? Tak teda pozná ju, no má vedieť aj jej meno, keď ho v skutočnosti nepozná? On jej to svoje hovoril...no....* Ja, *milo sa na ňu usmeje a červenkastý odtieň v jeho očiach zmizne - už nie je na love a jeho upírske inštinkty zašli do pozadia. Zodvihne pravú ruku, aby jej prstami prešiel opatrne po líci. Naozaj tu je - živá a zdravá. Aj láska k nej je prechovávaná stále hlboko v mŕtvom srdci.* Snáď ti tu prekážam? *tú vetu si nemohol odpustiť.* Skôr nastáva otázka, čo tu robíš ty? *Žeby to jej záhadné zmiznutie bolo upírstvo? Kráľovná noci je teraz z nej, čo má robiť? Ako sa správať? Neisto zloží ruku z jej líca a trošku sa spamätá. Nevideli sa cez tristo rokov - toto si nemôže dovoliť. * Ty to tu poznáš? *napraví si svoje čierne tričko a rukami prejde do vreciek na rifliach, kde si ich zastrčí tak, aby mu palce vytŕčali.* Upírka, *zasmeje sa na tom.* Kto by to bol o tebe povedal...služobníčka. *Ešte si pamätá tie časy, keď mu rozprávala niečo také, v tom zmysle, že je v nejakom panstve ako slúžka? Tým si však nie je istý.*

*Vedela to, hneď, ako mu lepšie prehliadla tvár, no aj tak potrebovala od neho počuť to jediné slovo, ktoré by jej potvrdilo že je to on. Ale chcela ho vlastne počuť? Chcela, aby jej potvrdil, že je to on? Možno by bola radšej, keby povedal, že si ho s niekým pomýlila. Alebo keby zmizne, ako miznú jej ilúzie. No samú seba neoklame, nemôže povedať, že to chcela. Kdesi hlboko v sebe vie, že jej ľudský život nedokáže dostatočne pochovať, zatlačiť do kúta mysle, zamknúť spomienky. A teraz je tu on, ktorý jej niekoľko spomienok vrátil. A prečo by sa mala snažiť zabudnúť, keď sa jej to nepodarí. Keby jej srdce bilo, určite by sa zrýchlilo, keď pocíti jeho dotyk. Po pár žmurknutiach sa jej z očí vytratí červená, zmenia sa na modré, presne na tie, ktoré na neho hľadeli pred tristo rokmi, keď navštívil Benátky.*Nie, samozrejme nie.*Pokrúti hlavou, čím spôsobí pohyb niekoľkých prameňov jej tmavých vlasov.*Poznám to tu. Utiekla som sem z Talianska. Niekedy ani upírstvo nepomôže...*Zahryzne si do spodnej pery pri spomienke na jej poslednú noc v Benátkach. Stále si to vyčíta. Ona žije a on kôli nej zomrel... Po jeho posledných slovách pokrúti hlavou a sklopí pohľad.*Dcéra služobníčky. Považovaná za členku šlachty, s jedným rodičom zo šlachty.

*Ako dopekla bolo jej meno? Aj tak si ho nikdy nevybaví, lebo niečo také by si určite pamätal. Jej meno bolo niečo ako záhadou. On o sebe hovoril toľko veľa, no o nej nevedel v podstate nič. Ich stretnutia sa skladali len z rozprávania aký mali deň, nočnej prechádzky a nič viac - keďže sa cez deň nemohol ukazovať, no teraz už môže.* Ale, ale..za to sa nemusíš hanbiť, teraz už nie si. všetci príbuzní sú už dávno mŕtvy, *kedysi by mu to robilo problémy takto hovoriť, no ľudia, ktorých mal rád sú mŕtvy - a inak to ani nebude. Len jediný človek, o ktorom si myslel, že je mŕtvy tu stojí pred ním a dýcha.....v podstate.* Ja som bol synom grófa a...no bol som na to hrdý, ale teraz mi to je aj tak len na dve veci. Keby som niekomu povedal, že som žil v šestnástom storočí, tak ma jedine vysmejú *zasmeje sa and tým, možno by ho vyhlásili za blázna, ale bola by to sranda. Upíri sa však nemôžu odhaliť to je hlavné pravidlo.* Tak koľko tu už prebývaš? Ja som sem totiž prišiel len dnes....tak by si ma mohla previesť a ...nemám ani kde bývať, *trošku jej predstrčí ten návrh, či by u nej nemohol prespať.*

*Zvyhne pohľad ľadovomodrých očí a zahľadí sa do tých jeho. Pomaly prykývne-má úplnú pravdu. Všetci príbuzný sú už mŕtvy. Nikto z jej ľudského života neostal. Aspoň si to myslela. On tu predsa práve teraz bol. Nemohol byť ilúzia.*Ľudský život je preč a ja už naň nemyslím. Takže... som Kathlyn Medici Castillo.*Usmeje sa, akoby sa stratli prvýkrát. Ani vlastne nevie, či sa mu niekedy predstavila. Teraz jej to môže byť aj tak jedno.*Môžem ťa previesť, nepoznám tu však všetko. Možno to bude znieť hlúpo, som tu už dlho odkedy...*Zasekne sa. Chcela povedať odkedy ho zabili, no tie slová z jej úst vísť nedokážu. Myslela si, že Felarin bude prvá aj posledná, komu povedala všetko o Nairrenovi. A pravdepodobne to tak zostane.*...odkedy som ušla z Benátok, no ešte som si to tu vlastne veľmi neprezrela. Som tu už dlho. Väčšinou však len zavretá v dome.*Na tvári sa jej zjaví pokus o úsmev, po myšlienke na Nairrena ho však nedokáže dotiahnuť do presvedčivej formy.*Myslím, že sa do môjho domu zmestíme dvaja.*Až po týchto slovách by sa dalo hovoriť o celkom presvedčivom úsmeve. Možno sa konečne nebude nudiť, deprimovaná štyrmi stenami.*

*Konečne spoznal meno tej záhadnej dievčiny, ktoré potajme sledoval cez noc, keď zvyčajne spala. Krásne meno ako aj ona.* Teší ma, Kathlyn, *ako správny vychovaný gavalier z minulých storočí sa natiahne za jej pravou rukou, aby ju na vrch dlane letmo pobozkal.* Mňa samozrejme poznáš, som Nicholas Timothy Coshentte *trošku prevráti oči, ruku jej pustí a napraví sa do svojho predošlého postoja.* Odkedy?... *spýta sa jej, no je jasné, že o tom nechce hovoriť, tak sa ani nebude vypytovať. Možno raz príde deň, keď túto nedopovedanú vetu dopovie a on bude chápať niečo viac z jej života. .... a predsa odpovedala.* Benátky, *nad tým miestom sa len pousmeje a lepšie si ju obzrie - možno aj trošku so záujmom.* Takže nemáš ten... *trošku sa zapozerá dole, kde pod vrstvou oblečenia mu visí čierna šnúrka a na nej v striebornej obruči sa pýši ten kameň, vďaka ktorému môže vychádzať von.* kameň, aby si vychádzala von aj za dňa? *a teraz sa naskytuje otázka. Má jej povedať, že ho má? A čo ak sa bude pýtať? Má jej povedať, že pre ten kameň zabil upíra? .... možno neskôr.* Veď by som tam bol len dovtedy, dokým by som si nenašiel vlastné bývanie...ak by ti to neprekážalo, *a možno aj dlhšie - sám pre seba si doplní v hlave a naďalej sa usmieva.* Možno mojim presťahovaním k tebe začne tvoj lepší druhý život.

*Zhlboka sa nadýchne a zahryzne si do spodnej pery keď pocíti jeho dotyk a bozk na ruke. Stále neverí, že je skutočný a že je tu. Mal byť mŕtvy, tak, ako všetci z jej ľudského života. Ani najmenej jej nevadí, že to tak nie je, no neverí tomu. Ako by aj mohla, keď ona má s ilúziami určite najlepšie skúsenosti? Usmeje sa, keď Nicholas zopakuje názov mesta, ktoré nenávidela a milovala zároveň, kde sa s prameňmi vody prelievali aj jej štastné aj neštastné spomienky. Spomienky na stratu matky, detstvo u otca, plesy-neodmyslitelné časti života šlachty a koniec-koncov aj spomienka na vlastnú smrť. Spoznanie Nairrena, učenie sa ako vydržať túžbu po krvi a aj nedávny výlet do Benátok s Felarin. Po jeho otázke jej pohľad smeruje na svoju hruď, kde by na korzete tmavých šiat nesmierne rada videla vysieť kameň, s ktorým by dokázala vychádzať von aj cez deň.*Nemám ho. No chcem ho. Raz ho možno získam.*Či už s vlastnou pomocou alebo s pomocou niekoho iného. Pomyslí si pri spomienke na nedávny rozhovor s Darethom. Raz ten kameň mať bude! Nech stojí čokoľvek.*Prekážať mi to určite nebude. Tie steny ma deprimujú, keď cez deň nemám čo robiť.

*Počúva ju pozorne. Akoby ju už nikdy nemal počuť, alebo si to len zapamätáva a porovnáva s tým dievčaťom spred rokov? To dievča, ktoré sa túlalo občas medzi vysokou šľachtou, kde on celkom zapadol....* Tak by si si ho mala zohnať. Je krásne sa dívať za východ slnka pri jazere, *trošku romantickej duše v ňom stále drieme, ale rýchlo to ide zahovoriť. To, že má kameň je jeho tajomstvo, ale predsa to len môže ona zobrať ako ešte spomienky na jeho ľudský život, keď prespával občas vo Verseillskom zámku a mal výhľad na tú najkrajšiu záhradu a ten najkrajší východ slnka.* Pomôžem ti ho získať, *usmeje sa na ňu priateľsky. Dúfa, že toto dievča bude ten človek, ktorý mu pomôže zapadnúť, alebo on jej? Pomalým krokom sa vydá cez hustý les bližšie do mestečka - už bude za pár hodí svitať.* Tak cez deň sa budeme musieť zabávať nejako....som úžasný kuchár a tanečník, budeš sa cítiť ako v bavlnke, *zasmeje sa a trošku ju obime, no ihneď sa odtiahne. Zastane.* Tak, a teraz by som sa už rád ubytoval. Tak ktorým smerom?