Dedinka ľudí

Ruku nepodávam preto lebo neviem akú máš moc. Stretla som takých ktorým jediným dotykom vedeli zabiť*uškrnie sa jemne. Okolo 300. rokov to nie je až tak vela ako si ymslela.* niečo okolo 485. Narodila som sa v blbom storočí, ale možno teraz som v blbom storočí*povie ako keby ohovorila o počasí. Mala radšej 19 storočie než toto moderné storočie. Kedysi všetko bolot ak jednoduché*

Som neškodná.*Povie ironicky a pohľadom zaletí k rohu ulice,ktorým prišla a za ktorým kdesi na schodoch leží telo dievčaťa.Potom opäť pozrie na Elizabeth.*Určite.Svet sa zmenil.*Povie zamyslene,zabratá do vlastných myšlienok.Svet sa zmenil až príliš.A taký ako ona to,pochopiteľne,vidia najviac.Ale ako sa hovorí-život je zmena.Aj keď nie vždy dobrá.Ešte teraz si spomína,ako lahšie sa žilo v osemnástom aj devätnástom storočí...*

Upír a neškodný to nejde dokopy*uškrnie sa a pozrie tým istým smerom.*Mali by sme sa vytratiť skor ako ju niekto nájde*jasné nečíta jej myšlienky, ale cíti to dievča až sem. Prenikavo totiž smrdí.*Škoda, že sa len svet zmenil a ludia su furt rovnaký*povie to len tak aby reč nestála. Aj tak stále nevei prísť na to prečo sa predstavila pod matkyním menom*

Myslíš?*Spýta sa len tak medzi rečou,pričom ani nečaká dopoveď.Ona už stretla pár neškodných upírov.Aj Nairren bol neškodný.Prečo ona nie je?Potrasie hlavou a spomienky zatlačí kamsi do kúta mysle,kde ich nemôže rozoberať a pozrie na upírku,pričom mykne ramenami a vstane bez akýchkoľvek slov.*Kam máš nasmerované*Spýta sa.Možno majú s upírkou rovnaký cieľ.Síce ona žiadny konkrétny cieľ nemá.*Máš pravdu.Svet sa zmenil.Možno až príliš.Viac sa mi páčilo byť v šlachte v období baroka.*Odpovie s úškrnom úplné klamstvo.Teda len poslednú časť.Svet sa zmenil,v tom má pravdu,nech si niekto hovorí čo chce.*

*postaví sa aj ona. Netuší kam by mnali ísť, ale istota je istota.*Nikam. Túlam sa. Mala som v pláne ešte skočiť ku niekomu domov, ale radšej uuž nie aj tak nemám náladu*obdobie baroka jej bolo ukradnuté.*ďakujem neprosím. šľachta nebola nikdy pre mňa. Slušne vychovaná nikdy*uškrnie sa vykročí nevedno kam. Dúfajúc, že ju bude upírka, ktorej meno už aj zabudla nasledovať a keď nie tak pôjde sama niekam*

V tom prípade máme spoločný cieľ.*Aké žalostné.*Asi máme toho spoločného viac.*Zamrmle s tichým smiechom.Slušná výchova?Kto bol vtedy slušne vychovaný?Asi nikto.Každý bol zradca,klamár a intrigán.Česť výnimkám.Zrejme neexistujúcim.Vykročí za upírkou,nevediac kam.Možno je to úplne zbytočné.Ale čo by robila,keby vykročila iným smerom.Popravde by sa vrátila do jej provizórneho domu blízko Vampírie,ktorý patril nejakým ľuďom,ktorý poslúžili ako jedlo a ktorý onedlho zmení,a prečkala by tam celú noc,deň a možno aj naslednujúcu noc,pozerajúc na steny,alebo čítajúc nejakú knihu,ktorej písmená by ani nevnímala.*

*Prudko zastane*Na jednu vec ťa upozorním skôr ako príde ku omylom*usmeje sa, no jej úsmev nie je vôbec príjemný. Uprie svoje tmavé oči na upírku vedľa seba*Ja nemávam s nikým nič spoločné možno len to úplne minimum. A nie som ten typ,ktorý dáva dve šance alebo niečo podobné. Preto radšej pri mne nehovor, že si my dve rozumieme lebo priateľky s nás nikdy nebudú*jemne sa zasmeje. Sovje slová myslela vážne, no nemá v pláne si kaziť dobrú náladu.*čo ťa priviedlo na Vampiriu?*znova vykročila uličkou. Nič iné aj tak nechcela robiť. Proste sa jemne prejsť a rozprávať sa pričom keď sa rozluči s upírkou zabudne téma rozhovoru*

To nebolo potrebné.*Odpovie s tichým smiechom na upírkinu reč.*Odo mňa nič také čakať nemusíš.*Opäť za ňou vykročí.Dúfa,že Elizabeth nezapríčiní,že bude ľutovať,že radšej nestrávila noc s hlúpou knihou v tmavom dome,ktorý ani nie je jej.*Skrývam sa.Teda skôr skrývala som sa.V osemnástom storočí ma nejaká skupinka upírov chcela zabiť,tak som tu.Teraz mi už síce nič nehrozí,ale zapáčilo sa mi tu.Rozhodne nemám v pláne odísť.*Tú časť o Nairrenovi sa rozhodne vynechať.Rozhliadne sa po domoch.Pravda,tu jej vážne nič nechýba.*A čo sem priviedlo teba?

Prečo ťa chceli zabiť?*spýta sa jednoduchú otázku. Čo iné by sa mala spýtať keď už nie toto. NO potom sa pozastaví nad jej otázkou. Prečo vlastne ona prišla na Vampiriu*Povecme, že som chcela mať pokoj od otravných ludi a upírov,ktorým sa priečila moja povaha*aj ked sa jej to moc nepodarilo. Jasné David je osobitá kapitola, ale aj tak ostatný ju radi nemajú. Ale apsoň po dlhej dobe videla Lailaha a to je rada. Nemysli an neho ty koza to sa nehodí. zahrakne sa v duchu*

Pretože keby zabili upíra,ľudia by ich prestali podozrievať z upírstva a mali by pokoj.*Odpovie jednoducho.A nakoniec sa im to aj podarilo...Pamätá si,ako sa chcela vrátiť a sama ich zabiť,keď si konečne uvedomila,čo sa stalo.Dovtedy bola zaslepená jeho rečami,že všetko bude v poriadku...Aká bola hlúpa.*To máš až tak zlú povahu?*Spýta sa medzi rečou.Dúfa,že upírka to nevezme zle,keď to tak myslené nebolo.A keby aj...no čo,najhoršie čo sa môže stať je,že zomrie.A to vlastne nie je trest.Bolo by to vykúpenie.*

Ver mi ja mám nanič povahu na tomto svete exitstuje len jediný jeden upír, ktorý má má ako tak rád. Všetci na tkorých mi záležalo a to bola len jedna osoba je už príliš dlho mŕtva na to aby som ja mohla byť dobrá.*táto veta bola jemne divná, no inak to povedať nevedela. Mala rada len svoju matku nikoho iného. Zastaví na rozhraní dvoch uličiek.*Kam pôjdeme teraz. Doprava alebo doľava* toto jej príde až vtipné. Pravá strana alebo radšej tá lavá*Diabol alebo Boh?*spýta sa pričom sa jej zaiskrí v očiach keď sa pozrie na upírku vedľa seba*

*Potichu odfrne po upírkiných slovách.*Hovor mi niečo.*Povie potichu.Táto upírka dostatočne vystihla aj jej situáciu až na to,že ten jediný upír,ktorý ju mal rád,dokonca miloval,je už storočie aj pol mŕtvy.Tiež zastane na rozcestí a pozrie doľava aj doprava.*Ako chceš.*Odpovie s úškrnom,ale sama vykročí po uličke,na ktorú zrejme upírka myslela ako na Diabla.*

*Dnešný deň ho úplne dorazil. Celý deň len a len snežilo a tak musel absolvovať celý jeden deň v prítomnosti krásnej ženy- s ktorou strávil aj noc minulú- a spoločnosti jej otca, ktorý ho zasoboval otázkami ohľadom jeho minulosti, plánov do buducnosti a ešte aj plánamy s jeho dcérou. Až keď sa mu konečne podarilo pred vyše hodinou toho magora opiť tak, že už ani nevedel čo kecá tak odišiel. Teraz, aj keď nerád, sa prechádza po dokonale prázdnej dedine zasneženej pomaly po členky snehom. Je rád, že konečne prestalo snežiť a na oblohe sa objavil krásny mesiac, ktorý na neho svietil ako lampa pri výsluchu. Ale môže byť rád. Možno mal na nič deň, ale aspoň nemá náladu pod bodom mrazu.*

*Zastaví na rozcestí. Doľava či doprava? spýta sa sám seba v duchu. Prevrati očami. Už sa fakt musí nudiť keď sa toto sám seba pýta. Vykročí doľava. Pravou rukou si dá na hlavu kapucnu s mikini a obe ruky strčí do vreciek bundy. NIe že by potreboval na hlave kapucnu kvoli teplu, ale nechce aby ho niekto náhodou spoznal. Teda keby stretol upíra tak by ho aj tak spoznal, ale človek nie a on má v tejto dedine veľa nepriateľov.Čím to asi bude ty pako? Žeby si vyvraždil niekoľko dcéreniek? Zima na jeho myseľ neprospieva veľmi dobre alebo je to skôr to, že Katherine bola doma teda v Bulharsku a nič mu nepovedala. No na šťastie stihol sa snou porozprávať aj o tom ako on stretol Felarin a ako ona stretla Felarin. a jedno rozprávanie bolo záživnejšie ako to druhé*

*Započuje Felarinine myšlienky niekde v dialke pred ním. A to som chcel byť neviditeľný povie si v mysli a stále kráča rovnakým smerom. Až sa nakoniec dostavý na bod kde už dom netieni a krásne tam svieti mesiac.*Zdravím kráska*Mohol si síce vymyslieť ja iný podzrav, ale aj tak čo iné by asi povedal*Medzi rečou šťastné a tak ďalej a tak ďalej* povie pričom zastaví asi tri kroky od nej. Uprie na ňu svoje tmavé oči pričom jeho pery su vykryvené do posmešného úsmevu.*Darí sa ti?* Dnes je výnimočne slušný a to pre zatiaľ nemá vedľajšie umýsli. Teda zatial....*

*Namiesto toho, aby sa dívala do uličiek alebo za nejaký tmavý roh, sa radšej zadíva na oblohu. Aspoň ten mesiac jej ako-tak vyplepšuje náladu a to je trochu potešujúca okolnosť. Ale aj tak je nútená spustiť z neho zrak, keď začuje Lailaha. Uškrnie sa nad tým jeho pozdravom a pozorne sa na neho zadíva.* Zdravím, fešák.* Takmer nad sebou prekrúti očami, ale aspoň k niekomu by dnes mohla byť milá, keď seba by najradšej zakopala pod čiernu zem. A navyše Lailah aj tak nevyzerá, že by mal moc náladu na jej blbosti.* Áno, áno. Krásne Vianoce aj tebe...* Prikývne a mávne nad tým rukou. Ešte včera by neverila, že sa takto postaví k Vianociam. Lenže ešte včera bola jej nálada v pohode a nemala dôvod byť naštvaná, teraz jej už tie sviatky viac ako iste lezú hore krkom.* Darilo sa mi, ale vidím, že šťastie ma opúšťa. Čo ty? * Spýta sa na oplátku a usmeje sa, akoby si ani nevšimla, že ten úsmev na jeho tvári, je skôr škodoradostný ako úprimný.*

Čo také sa ti práve stalo, že ťa šťastie opúšťa? Nebodaj s tým mám niečo spoločné ja?*zatvári sa naoko smutne no na to sa hned rozosmeje.*Až tak blbú náladu nemám len sa vyskytli isté problémy...*...ktoré sa točia okolo jednej vyše 500 ročnej upírky, ale to je len jedna z možností. *Ako som počul prežila si Vianoce veľmi šťastne teda skôr po boku Davida takže neviem či zrovna šťastne.* hovorí jemne blbosti, ale nie až tak. Aj tak má svoju náladu divnu a to dosť. Neznáša sviatky. Teda skôr neznáša to keď mu niečo nejde podľa jeho plánu plus neznáša vyše 12 hodinové výsluchy nejaké magora. Pravrati očami aby odohnal myšlienky a sustredil sa skor na tie Felarinine. Veď aj tak tie jeho pozná už naspämeť aj keď....*

Stretla som ťa, Lailah, to nie je dostatočný dôkaz? *Spýta sa s úškrnom a takmer, naozaj takmer ju rozosmeje ten jeho smutný výraz. Ak by boli na jednej strane, možno by spolu aj celkom vychádzali, no v tejto situácii to bolo skôr nemožné ako pravdepodobné. A možno je to tak aj lepšie.* Hmmm... Problémy, tie má snáď každý.* Aj by ju celkom zaujímalo, čo za problémy sa mohli vyskytnúť, ale nehodlá sa pýtať, aj tak by jej neodpovedal a škoda mrhať slovami. A aj myšlienkami, ktoré by sa okolo jeho problémov potom točili, načo sa zaoberať vecami, do ktorých jej nič nie je?* Si milý ale áno, moje Vianoce boli viac ako dobre. Bavila som sa, aj keď ty si sa asi bavil tiež. Samozrejme svojim spôsobom, mám pravdu? A odkiaľ vlastne ideš, netváriš sa práve ako po dobrom "jedle".* So smiechom v očiach si ho premeria a tak trochu sa rozosmeje. Baví ju si z neho uťahovať a škodoradosť je predsa tiež istý druh radosti, čo značí sa aspoň trochu poteší.*

Veľmi vitpné. Náhodou ja som milá spoločnosť...niekedy*musel dodať aj to posledné slovo lebo potom by to vyznelo divne celé. Jasné aké iné by si mohla mať Vianoce ako skvelé keď si ich prežila s Davidom.*Hej ja som sa bavil po svojom ako si sama povedala.*Takže ona sa bude smiať? Rýchlim pohybom sa postaví za nu a priblíži svoje pery ku jej uchu*Chcela by si mi to vynahradiť? Bolo by to do teba veľmi milé.*hovorí jej to priamo do ucha. Nemá v pláne jej niečo robiť no aj tak nie je ďaleko od toho aby sa nezačal smiať. Dne mu buď šibe alebo dostal nejakú chorobu. *

Samozrejme, prepáč, že pochybujem o tvojich kvalitách. *S úškrnom zdvihne obočie a aspoň na sekundu sa pokúsi predstaviť si Lailaha ako "milú spoločnosť". Fakt len na sekundu, no ani to nejde. Lailah, jej príde totiž ako všeličo, len nie ako milá spoločnosť. Tajomný? Áno. Nevyspytateľný? Áno. Zábavný? Áno. Sem-tam otravný, tvrdohlavý, zvodný... Bože čo za blbosť mi to napadla. Musí si rukou prikryť ústa, aby nevyprskla v smiech, keď jej dôjde, že Lailah to zas počul. Fakt by jej mohli prestať napadať takého hovadiny. Jej smiech ale stíchne, keď ho z ničoho nič pocíti za sebou.* Žeby ti minule chutilo? * Spýta sa s výzvou v hlase a pousmeje. Ak na nič iné dnešný večer nebude dobrý aspoň sa zabaví. Preto nakloní hlavu na bok a odhrne si z krku vlasy. * Dáš si?

*Chcel ešte niečo povedať no radšej to nechal tak. Feline myšlieny hovorili za všetko.*Nechutíš zle a mile rád...*necá vetu nedopovedanú. Pomaly priblíži svoje pery ku jej krku a keď už je tesne pri jej koži namiesto kusnutia jej vtisne len kratučký bozk a nato sa začne smiať*Vážne sisi to myslela? Bez jediného dôvodu? Ver mi ja do upíriek často nehryziem...*...Pár výmiek a podľa situácie dodá si v duchu. Stále ma svoje tmavé oči upreté na Fel síce zozadu no aj tak. V očiach sa mu síce odráža skôr to že svoje slová možno aj jemne lutuje, ale jeho úsmev je tak dokonale posmešný, že je to prehlaidnutelne. Konečne sa jeho hladina nálady trocha dvíha*

*Takže nechutím zle, hmmm... Ticho sa uškrnie a aj keď jej v očiach pohráva smiech, to je jediný znak toho, že v tejto chvíli sa baví ona na ňom nie on na nej. Ale on jej do očí nevidí... Preto s radosťou nechá svoju myseľ prázdnu a ostane v nej len pocit očakávania. Cíti ako sa približuje, cíti jeho pery... aj to ako sa potom odtiahne a začne sa smiať. Na oko sklamane vydýchne, no v skutočnosti potláča smiech.* Keď nechceš, tvoja vec. * Pomaly vráti vlasy na ich miesto a otočí sa Lailahovi tvárou v tvár, tentokrát už s viditeľný pobaveným na tvári.* Lailah, zlato, z čoho si usúdil, že si myslím, že ma uhryzneš. Myslela som akurát na to, že sa v dnešný večer zabavím.* Urobí ešte krok k nemu a so smiechom mu položí jednu ruku na hruď skúmajúc ako sa jej bledá pokožka vyníma na čiernom podklade. To však postí z hlavy, keď sa rozosmeje a zadíva sa mu do očí.* Fakt nie som až taká masochistka, aby ma bavilo nechať sa vycuciavať. A aj tak sú aj zábavnejšie veci.* Mykne ramenami a bolo by jej strašným potešením, keby ho mohla v tejto chvíli zvaliť do snehu, ktorý ako sa zdá nemá príliš v láske. No načo ho štvať, keď obom nejakým zázrakom stúpla nálada?*

Musela by si mi dať veľmi veľký dôvod aby som t spravil. Ale keď už hovoríš o zábave...*Veľmi krátkym pohybom pritlačí Fel ku stene jedného domu.* Ak sa chceš zabaviť tak si naozaj stretla toho pravého. A Neradím čo i len jednu vločku snehu na mňa dať lebo skončíš tak ako minule* Hovoril jej to priam do ucha no jeho veta bola skôr vyhrážka ako niečo romantické. Jemne sa pousmeje lebo niekde v diaľke počuje kroky človeka. Siahne pravou rukou na chrbát a natiahne si na hlavu znova kapucňu. Nepotrebuje byť nápadný aj keď asi bude....“Čo sa to tu deje.“ Ozve sa mužský hlas už pri nich. Ou Diabol to mi robíš naschvál! Povie si v duchu Lailah. NO ostane ticho stáť. Toto chlapíka pozná teda lepšie ako pozná. Pred asi dvoma dnami sa s ním rozprával ohľadom jeho dcéry. Takže ak nebude treba neprezradí sa, ale asi to bude potrebné.*