Socha anjela

* Bráni sa. To znamená, že sa ho bojí. A to že sa ho bojí, znamená že sa emusí báť on jej.
V duchu sa zasmeje a priskočiac k nej na schody zavrtí chvostom ako psíča, ktoré sa chce hrať. Pri tom len cíti ako sa mu chveje nos, keď mu do nozdier pomaly vnikne zápach krvi. Síce je to len krv upíra, ale jemu by to na tentoraz bohate stačí. Ľahne si na schody vedľa dievčaťa a hlavu položí medzi labky, sledujúc sochu anjela. Dokonca už aj začína halucinovať, pretože podľa neho nie je možné, aby soche z očí začala tiecť krv...*

*Ostražito sleduje vlka,ktorý si pri ňu sadne.Už párkrát videla upírov sa meniť na vlka,ona sama sa mení na netopiera.*Nepremeníš sa?*Spýta sa len tak mimochodom.Pozrie smerom,ktorým pozerá vlk a na soche uvidí krv.Je rada,že teraz nemá smäd.V tomto tele a tomto živote je už tak dlho,že sa to naučila ovládať.Ale prečo sa jej tento vlk zdá netrpezlivý?Dúfa,že sa premení,aby sa jej slová potvrdili,alebo zamietli.Nemá rada,keď v niečom nemá jasno.*

* Takže ona vie, že je nie je len hlúpe zviera ktoré hľadá spoločnosť? Úškrn sa vlkovi rozšíri až ku kútikom líc. Nevrčí, aj keď to tak vyzerá, ale keď nasleduje pohľad upírky, aby zistil, že to čo vidí nie je ilúzia, je to ozajstné. Vlkovi sa rozšíria zreničky a zdvihnú ušnice. Okamžite preskočí schody a vrhne sa ku schody, stúpnuc si na zadné a opierajúc sa prednými soche oblizuje tvár. Úžasné. Neuveriteľné. I keď vie, žeby to nemal robiť, lebo nabudúce sa nedokáže ovládať pri ľuďoch, stratil kontrolu. Pocit narkomana ktorý si po dlhom čase doprial éterový kokteil... slastne zavrčí, cítiac ako mu tekutina steká do žalúdka. Zasýtil sa dostatočne dobre na to, aby sa to dalo vydržať, dostatočne dobre na to aby sa vlčie oči opäť stali čokoládovými. Odskočí naspäť. Toto nie je ľudská krv. Možno by mohol skúsiť aj iné druhy krvi, nie len ľudskú. Napríklad zvieratá. Upírom je len krátko, jeden deň ale je si istý, že by to mohlo fungovať. Z myšlienok ho preruší zdvihnutie nálady a pohľad na dievča. Zoskočí od sochy na schody a počas skoku sa opäť premení na chlapca. * Prepáč...* oblizne si zakrvavené pery. * nemohol som odolať.*

*Sleduje vlka,ako si doprial krv z anjelových očí.Na tvári sa jej nezjavia žiadne pocity,ani myšlienky,len sa usmieva.Tento upír určite nie je starí a skúsený.Alebo proste dlho nepil.Vtom prípade by však neprišiel k soche,ale do lesa alebo niekam inam loviť.Veď aj ona taká určite bola.Na to si však nepamätá,všetky myšlinky,týkajúce sa jej začiatkov,ktoré prežila s jej druhom zatlačila dozadu.Zbytočne spôsobovali bolesť.Zadíva sa na vlka,ako sa zmení do ľudskej podoby.*Ďakujem,takto sa lepšie komunikuje.*Usmeje sa na chlapca.*To nevadí.Koľko máš rokov?*Spýta sa zvedavo.Podľa nej je novorodený.Je zvedavá,či sa trafila.*

24 hodín. Plus-mínus pár minút a času stráveného premenou. * Kolená si objíme rukami a bradu položí na ne. Nevedel, že krv je taká chutná. Niečo také ako pomsta. Vendeta. Rajská hudba, ktorej ale s porozumením môže naslúchať len jej dirigent. Ale o to sa postará neskôr. Teraz má na veci oveľa viac času ako predtým. Celú večnosť. * A poviem ti, je to lepší pocit byť na strane, ktorá má moc. Úloha lovnej zvere ma dosť unavovala. * Zahrnie si neposlušné vlasy za ucho - to aby sa dal konečne ostrihať. * A ty?

*Víťazoslávne sa usmeje.Jej tipovanie bolo správne.*Súhlasím.Je lepšie byť lovec,ako korisť.Aj keď mne to vlastne nikdy nehrozilo.A žiť večnosť bez dôvodu existencie nie je výhra.*Ponuro sa pousmeje.Dôvod existencie a to doslova.*Naučíš sa ovládať smäd.Ja mám okolo tristo rokov.Plus-mínus.*Zasmeje sa,ale hneď prestane.Vážne sa pozrie na novorodeného.*Kto a prečo ti to spravil?*Zašepká a povzbudzujúco sa usmeje.Ani nevie prečo,ale príde jej čudné,že sa s niekým takto rozpráva.Hlavne keď posledné dve storočia žila samotársky.*

Potom si treba ten dôvod na existenciu, nájsť nemyslíš? * Žmurkne na ňu, aj keď je na tom s vlastnými dôvodmi na existenciu dosť zle. Má rodinu, ale je len otázkou času kedy ich upíri vyvraždia, alebo zomrú od staroby. Možno má adoptívnu matku, alebo sestru, no nehodlá sa viazať ku osobe, ktorá mu zabila sestru. Potom je tu Katherine. Tú nehodlá komentovať, mrcha bez akejkoľvek morálky, či pozostatku ľudských citov. * Som rád, že to zvládnem tak rýchlo. * Pusmeje sa. Tristo rokov. Ale je to dobré, už si začína zvykať, pach ľudí zniesol. To znamená, že aj táto upírka patrí ku vegánom. Ak áno, prečo? Ak nie, prečo hovorí o ovládaní smädu? A prečo sa ho pýta také veci? * Zamračí sa a očami jej zablúdi do tváre. * Vraj som talent. To znamená, že došlo k omylu. A urobila mi to upírka. Myslím, že je z rovnakého klanu ako ty, volá sa Zoe a má egyptské korene. * Zvyšok, ak slečna dovolí, si nechá pre seba. * A ty? Viem, že je to dlhý čas, ale skús si spomenúť....

Dôvod existencie bol,už nie je...*Odvetí potichu a pozrie na upíra.Mala dva dôvody na existenciu.A prečo už nie je ani jeden?Prečo sú obaja mŕtvy?Najlepšie na upírstve je,že keď je smäd nezvládatelný a takmer osudný,pomaly ju zabíja,nemôže myslieť na minulosť.Vlastne na nič.Smäd účinne potlačí bolesť,aj keď nebezpečne krvilačne.*Bude to skôr.*Povie so smiechom.Áno,smäd ako tak ovláda.Ale tým pádom je tu viac miesta na bolesť.*Aký talent?*Spýta sa zvedavo a je jej jedno,ako je zvedavá.Na meno upírky pokrúti hlavou.*Veľa upírov nepoznám.*Odpovie.Keď sa jej spýta,kto ju premenil prykývne na znak toho,že si to pamätá.Chvílku zostane ticho a potom sa nadýchne.*Zomierala som.Opila som sa,porezala sa a krvácala,sama,bez pomoci.Prišiel tam on.Volal sa Nairren.Premenil ma a potom sme spolu žili.Myslela som si,že nič lepšie ma nemohlo stretnúť.*Ponuro sa zasmeje nad svojou dávnou naivnosťou.*Zabili ho.Klan upírov.Bolo ich...päť?Áno,asi päť.Zostala som sama.Potom som premenila muža,ktorý umieral.Aj stým som žila.Bolesť sa zmiernila.Ale zomrel.Nevládala som ďalej.Už som nikdy nikoho nechcela stretnúť.Žila som sama.*Dopovie svoj príbeh a zahladí sa na mrmorové schody.*

* Je ticho, uvedomujúc si, že počuva príbeh Zoe. * Aj tá čo ma premenila umierala. * Povie potichu. * Nie tak ako ty, ale psychicky. Bola uväznená a ako jediná dokázala odolávať, rebelovať, bojovať proti režimu. Za to ju zabíjali. Potom ju našiel on a zabil jej rodinu, oslobodil ju. Bol hľadač talentov a za odmenu sa mu musela stať spoločníčkou, premenil ju na upírku a mala ďalej hľadať talenty - to sú ľudia ktorí odolávajú, protestujú proti chybným hodnotám iných ľudí. Ja som bol normálny človek. S normálnou rodinou, no nežili sme na normálnom mieste. Bola to ľudská dedinka vo Vampirii, každý vedel že sme vychovávaní ako prasatá na mäso, no ja som bol jediný ktorý sa s tým odmietol zmieriť a rozhodol bojovať. Pozoroval som upírov a učil sa od nich, objavoval nové miesta a hľadal cesty, ktoré by nám pomohli pomôcť. Bohužiaľ, raz som sa stratil v podzemných chodbách a práve vtedy ma sledovala menšia sestra. Bola nesprávny čas na nesprávnom mieste. Nemohol som za to. A ona bola smädná, zabila ju a mňa nechala žiť a to len všetko pretože mám [/i]talent.[i] a ona nechcela byť sama. * Dokončí. Mylsí, že si zaslúži poznať jeho príbeh, keď on sa dozvedel ten jej. Niekto taký ako Kitty by ju vysmial, ale on ju celkom chápe. * No predsa nie som absolútne obyčajný. Ak mi dovolíš, niečo ti ukážem... * Pozrie sa jej do očí pohľadom, ktorý uisťuje že ju to prinajmenšom zaujme. Pohľadom, ktorý ju uistí, že sa nemusí báť. *

*Potichu počúva upíra,ktorého práve spoznala a hneď mu vyklopila jej minulosť.Ani nevie prečo,ale dôveruje mu.A to sa u nej často nestáva.Aj keď jej talent jej pomôže odhadnúť to.Keď jej povie,že jej ukáže jeho talnet zdvihne obočie v očakávaní,čo uvidí.Je celkom zvedavá,veľa talentovaných upírov zatiaľ nevidela.Možno preto,že celkový počet upírov,ktorých pozná,alebo poznala je dosť nízky.*

Fajn. * Zhlboka sa nadýchne, cítiac ako mu žilami prúdi adrenalín. Našťastie, pár chemických procesov po premene ostalo, po nich by to bola rozhodne nuda. Navyše je mladý - niektorý veci, vrátane svojho " talentu" musí ešte cibriť a zdokonaľovať. Tým, že je pri upírke zrazu tak blízko ( a nie len po fyzickej schránke ) by sa mohlo pár vecí výrazne uľahčiť. Zdvihne dlaň a dotkne sa jej alabastrového ramena. Vlastne nedalo by sa to ani definovať ako dotyk, pretože ruka mu neškodne prešla cez jej pokožku, takisto ako ostatatok jeho existencie. Telo nechal na mieste, strnulé a meravé bez života, ktorý teraz prešiel do inej bytosti. Trochu mu potrvá, kým si zvykne, veď predsa, zatiaľ to skúšal len na zvieratách. Jej myseľ ponechá jej, nepohltí ju, nespáli si spiatočný lístok do vlastného tela aj keď ho to trochu pokúša. * Čo na to povieš? * Spýta sa jej jej vlastnými ústami.*

*Sedí nehybne,čakajúc,keď pocíti jeho dotyk.Pohltí ju zvláštny pocit.Jej telo zrazu nie je len jej a nedobrovolne sa delí o svoje telo s upírom,ktorého práve spoznala.Začuje svoj hlas,pričom ani nezamýšlala nič povedať.*Wow...*Povie potichu.Prepadne ju klaustrofobický pocit.*Neuveriteľné.*Zašepká a usmeje sa.Tento upír má fakt talent.Dúfa,že nepotrvá dlho a vráti sa do svojho tela,pretože klaustrofobický pocit,ktorý v nej rastie je dosť otravný.*

* Keďže je v istom zmysle tú chvíľu vlastne ňou, cíti, že jej to nie je práve najpríjemnejšie. Opatrne prenesie svoje vedomie naspäť do svojho tela a otvorí oči. Nesmie byť v cudzích osobách dlho, inak stratí cit pre seba a telo odumrie, čomu by bol veľmi nerád. Ostáva len dúfať, že časom sa mu to podarí vylepšiť. Čím dlhšie je preč zo svojho tela, tým menej je sám sebou a preto mu po spiatočnom príchode príde dosť ťažké sa... udomácniť. Ale asoň vie že má hovoriť ústami. * Prepáč, ak... ak ťa to nejakým spôsobom obťažovalo. Vlastne ani neviem, akým spôsobom by sa to dalo využiť, je to len hlúposť, keď nevieš čo robiť. A navyše je to aj dosť nebezpečné... ale asi už priveľa hovorím. * Usmeje sa na ňu.*

Neospravedlňuj sa.*Preruší ho.*Si vážne talentovaný.Je to neskutočné.*Usmeje sa na upíra.*Aj ja mám talent.Je to niečo iné ako tvoj.Viem vycítiť nebezpečenstvo.Aj viem komu,od koho a prečo hrozí.Niekedy sa to hodí.*Usmeje sa.*Napríklad viem,že ty nie si nebezpečný.Aspoň pre mňa nie.*Usmeje sa.Ani nevie,prečo mu tak dôveruje.*Mimochodom,povieš mi svoje meno?*Spýta sa s úsmevom.Naučila sa,že ona nikdy nehovorí svoje meno prvá.Možno pár výnimočných situácii.Aj keď také si už nepamätá.*

---

...:D

---

...

---

...

---

* Začína sa cítiť neprirodzene. To bude tým, že sa usmieva bez toho aby nútil kútiky úst do akcie. V posledných dňoch a hodinách mal naozaj dosť málo dôvodov na úsmev a teraz sa mu na tvár knečne vracia. * To sa mi páči. Praktické a výnimočné. * Za ten čas svojho krátkeho upírskeho života tých pár pijavíc čo stretol nemali nezvyčajné vlastnosti. Zväčša oklumenciu, či legilimenciu, ovládali mágiu mysle, ale predpokladať nebezpečenstvo, s tým sa stretáva po prvý krát. A i keď sa to z jeho tváre čítať nedá, trochu jej závidí. Má talent, nemusí ju trápiť paranoja a ostatné zlozvyky typické pre terajší život. * David. * Povie potichu. Možno trochu váhal, či jej má povedať svoje pravé meno, ale nakoniec nevyzerá nebezpečne a Zoe s Katherine jeho meno už vedia, tak čo. * A ty? * Spýta sa stále s tým milým poloúsmevom. Otec mu hovoril, že svet sa najviac bojí bezmenných vecí, pretože práve tie sú najsilnejšie. Ľudia v jeho dedinky označovali upírov jednoducho slovom beštia, takže by to mohla byť pravda...*

Aj mne.Hlavne keď niečo hrozí.*Usmeje sa svojím milým úsmevom.Ten sa jej na tvári nezjavil už pár desaťročí.Neboli dôvody,nebola chuť.*David?Pekné.*Povie zamyslene.Keď sa jej spýta na jej meno,pousmeje sa.Svet chce byť klamaný,tak nech klamaný je.Síce sa tým riadi,v túto chvíľu zrejme odložila masku.*Kathlyn.*Odpovie nakoniec.Koľko bolo tých,ktorým po svojom znovuzrodení povedala svoje skutočné meno?Dvaja?Na to sa ani nepamätá.*

Môžem ťa volať Lyn? Jednu Kat už poznám. * Zamumle si skôr pre seba, ako pre upírku. Kathlyn. Krajšie ako Katherine... teda aspoň podľa neho. Zasyčí od bolesti, keď ho niečo popáli na očiach. Ružová farba. Vychádza slnko. * Rád som ťa spoznal, ale musím už ísť. Pá nabudúce. * Žmurkne na ňua so svojím šibalským úsmevom sa rozbehne sa preč lesom. Je neskoro. Slnko je jedna z mála vecí silnejších od upíra a on by mu nerád stál v ceste. *

*S úsmevom prykývne.Takú prezývku ešte nemala,ale zmena je život.Keď David zasičí stiahne sa do tieňa.Toto predsa musí znamenať len jedno vec.Východ slnka.*Samozrejme.*Usmeje sa,vyskočí a v sekunde sa zmení na čierneho netopiera.Vletí do lesa,kde je najviac tieňu a vidá sa preč.Po takmer jednom storočí spoznala niekoho nového a neľutuje to.Dúfa,že sa Davidove slová naplnia a nabudúce sa stretnú.Veď večnosť je dlhá doba.*