Socha anjela

Gróf Vek : 1210

Socha krvavého anjela je monumentálna socha na čistinke v lese. Vždy o pol noci medzi posledným dňom jedného a prvým dňom druhého mesiaca jej začne z očí vytekať krv. Socha anjela je vyvýšená na mramorových schodoch. Na ľavom boku je obrastená ťahavými rastlinami. V okolí sochy sa nachádza pár lavičiek a z tohoto tajomného miesta vedie množstvo ciest, vedúcich nevedno kam.

Anonymný

*Prechádza sa po čistinke a zastaví pred sochou anjela.Začne si ju premieravať a zrazu jej s očí začne vytiekať krv.Pritom pomyslí na krv a dostanu na ňu chuť.Premení sa na netopiera a odletí na lov.*

Anonymný

*Pomaly si zvykajúc na okolitý pocit beznádeje sa prechádza po neznámych miestach. Kráča krajinou, ktoú živá duša nenavštívi, a ak aj hej, je to jej posledné miesto. Už z diaľky zbadá siluetu niečoho veľkého. Čo to.... Pomyslí si, no odpoveď jej príde skôr ako myšlienka dorazí do ceiľa. Obrovská socha anjela vynímajúca sa nad všetkým naokolo. Vidí lavičky, no nesadá si na ne. Jej kroky smerujú priamo k soche, ktorá je napáchnutá krvavou histórou. Keď je priamo pri soche, sadne si na jej podstavec, a po prvýkrát za celý ten čas si uvedomí, že je snej naozaj upír. *

Gróf Vek : 1210

*Priamo z majestátneho zámku, ktorý patrí Grófstvu no bývajú v ňom aj tie najvznešenejšie z kniežat, vyberie sa Lestat priamo k soche anjela. Vedel že chce ísť priamo sem, pretože táto socha býva takmer vždy opustená. Dnes tomu tak však nie je, Lestat počuje niečie myšlienky už z diaľky. Pozná v nich drzú novorodenú upírku zo včerajška. Neprekazí mu však predsa deň, preto sa vyberie k soche presne z opačnej strany ako Persephone a zadíva sa na oči anjela, poznačené krvavými stopami. Zájde o kúsok ďalej, aza jednu z lavičiek, postaví sa do postoja v ktorom potom stojí bez pohybu a díva sa na anjela.*

Anonymný

*Uˇz diaľky počuje príchodiaceho. Keď sa obzrie, zbadá človeka, ktoŕého vidieť nechcela. Už zasa? Spýta sa v mysli sama seba a usmeje sa lebo si spomenie že on počuje aj to. No tak sa postaví a prejde k lavičke kde stojí. Sadne si na ňu síce chrbtom k nemu no aj tak sa ho spýta.*Načo je tu ten anjel?* Zdá sa jej to dívné, lebo ešte včera mu v podstate nadávala, no táto vec ju naozaj zaujíma. Anjel, ktorý má krvavé oči a nevie načo tu je. *

Gróf Vek : 1210

*Bez toho aby vôbec sklopil oči z anjela a pozrel sa na Persephone, bez zmeny svojho chladného výrazu tváre povie* Je to pamiatka na zakladateľa tohoto mesta. Dal ju postaviť už veľmi dávno a čarodejnica, ktorá bola vtedy poradkyňou Grófstva, ho začarovala aby samu z očí rinula krv vždy na prelome dvoch mesiacov. *Povie dokonale neemotívnym hlasom, skoro ako sprievodca nejakých turistov pri prehliadke mesta.* Chcel, aby si ho ľudia prostredníctvom tejto sochy navždy zapamätali. *Dodá napokon, aby bola informácia o tejto soche kompletná. Potom pohľad posunie o čosi nižšie, na miesto kde by socha mala srdce. Na ňom sa nachádzala krvavá škvrna, ktorá sa tam pravdepodobne dostala počas kŕmenia sa ktoréhosi z upírov.*

Anonymný

Ou.* Povie, lebo nevie čo by povedala. *Tak to sa mu podarilo. Myslím, že kým tu táto socha bude stáť, tak naňho tak ľahko nezabudenme* Povie ptchu, no je si istá, že ju Lestat počuje. *Koľko rokov si upír?* Spýta sa opatrne. Nevie, či jej na to odpovie, no aj tak sa ho to opýtala. Zistila o ňom, že je už dlhé roky grófom. No nikto nevedel povedať, źe koľko. Ke-ď im pvedala, že sa sním rozprávala, boli prekvapení, ževraj ON sa s nikým nerozpráva. To sa jej nezdalo.*

Gróf Vek : 1210

Áno, počujem ťa nech budeš hovoriť akokoľvek potichu *Lestat odpovie mladej upírke na nevyslovenú otázku, ktorá jej prebehla hlavou. Súhlasí s názorom, že táto majestátna socha bola výborným spôsobom spomienky na zakladateľa mesta. Možno aj on dá postaviť akúsi sochu, aby sa na neho tak ľahko nezabudlo. Hoci pri jeho povesti a krutosti to nie je pravdepodobné.* Ako upír žijem 1174 rokov. *Povie, keď odráta roky svojho ľudského života. Premenený bol v 23 rokoch, teda na svete je už 1197 rokov. Mladej upírky sa na vek neopýta, pretože je mu jasné že môže mať nanajvýš pár rokov. Vznešeným krokom, so vztýčenou hlavou prejde spoza lavičky naľavo od nej, teda na druhú stranu od Persephone a rozhodne sa odísť od sochy* Zbohom *Pozdraví svojim typickým pozdravom a odkráča preč.*

Anonymný

Pôsobivé.* Povie trochu ironicky.*Wow tak dlho??*Spýta sa hovorovú otázku, na ktorú nečaká žiadnu odpoveď. * Maj sa* Odpovie mu na jeo pozdrav, ktorý už raz počula. Chvíľu ešte sedí na lavičke, ńo potom sa aj ona rozhodne ísť preč. Postaví sa, posledný krát sa zadíva na anjela, usmeje sa a kráča preč.*

Poloupír/ka Vek : 929

* Jej kroky mieria cez stred lesa. Za sebou počúva len tiché hvízdanie vtákou ba aj iných vecí.Zrazu zbadá veľkú sochu,trocha sa naňu zamračí a potichu si prejde okolo nej.Pozoruje ju zo všetkých možných strán ako ssa jej len dá. Zvláštne...Pomyslí si a premiestni sa k lavičke.Sadne si na lavičku a nespúšťa zrak zo sochy.*

Grófka Vek : 811

*Maličké sedemročné dievčatko sa prechádza Mŕtvymi lesmi a príde až ku soche anjela. Vie, že tento monument tu stojí už cez tisíc rokov, ako pamiatka na zakladateľa Vampirie. Toľko vymámila od Lestata. Podíde až k nemu a poobzerá si ho, prejde poriadne okolo neho. Potom zbadá upírku, ktorá sedí na lavičke a poddíde k nej. Anabelle sa už nudí a preto sa rozhodne s niekým zoznámiť. Zásadne ostatným nevyká, pretože si to môže ako sedemročné dievčatko dovoliť. Dokonca k nim niekedy býýva drzá, keďže ochrannú ruku nad ňou drží práve Lestat. Vycerí svoje biele zúbky na upírku a pozdraví* Ahoj. *Potom sa s rovnakým úsmevom na tvári predstaví, avšak len prvým menom, ako je zvyknutá* Som Anna *Tak ju zvykne volať každý okrem Lestata. Pri predstavovaní sa urobí drobný úklon, aristokratické gesto, ktoré sa jej veľmi páči a ktorému sa za pol storočia existencie naučila.*

Poloupír/ka Vek : 929

*Pohotovo otočí tvár k malému divčatku a so záujmom ju pozoruje.Potom jej oči zase zabludia na sochu.Keď začuje ,že ju pozdravila usmeje sa a tiež odzraví*Ahoj.Som Kattalin.*Povie to potichu ale z vážnosťou v hlase.Napokon upriami oči na Annu a postaví sa aby jej podala ruku*

Grófka Vek : 811

Kattalin *Zopakuje s úsmevom, takmer šeptom. Každý nemŕtvy by ju však iste počul. Upíri majú lepší sluch a preto často rozprávajú potichšie. Vystrie ruku aby ju podala Kattalin. Anna si servítku pred ústa nedáva, neuvedomuje si že by mohla byť drzá ak sa na také čosi pýta, no dúfa že to nie je nič urážlivé. Opýta sa preto teda* Koľko máš rokov? A koľko rokov si mala, keď si sa stala upírkou? *Hlas naveky sedemročného dievčaťa sa rozlieha po okolí. Annu vždy zaujímali ľudské príbehy a inak tomu nie je ani teraz.*

Gróf Vek : 1210

*Z temného a chladného hradu, spomedzi hrubých a chladných stien sa vybral niekam von, hľadať Anabelle, ktorá sa znova niekam vyparila. Vie, že je múdrejšia ako obyčajné sedemročné dievča, vie že Anabelle vie čítať myšlienky ostatných, vie že sa o seba dokáže postarať sama. Aj napriek tomu má Lestat neustále potrebu chrániť ju. Anabelle je jedinou osobou, lepšie povedané bytosťou, ktorú ma Lestat rád a na ktorej mu záleží. Je čosi ako jeho dcérou. On sám ju premenil. Zaviazal sa, že nikdy nepremení v jedného z nich dieťa, tobôž nie také malé, no toto dievčatko umieralo a jej oči ho prosili o to, aby jej zachránil život. Prvé miesto kam sa ju Lestat vydal hľadať je socha anjela. Pred pár hodinami sa o nej rozprávali a tak mu bolo viac než jasné, že Anabelle sa bude chcieť na tento monument znova pozrieť. Keď ju uvidí a započuje, že sa upírky pýta na vek, chladným a autoritatívnym hlasom povie* Anabelle, prestaň ju obťažovať. *Zároveň sa otočí smerom ku upírke, s ktorou sa Anabelle rozpráva a ukloní sa na znak pozdravu. Týmto aristokratickým gestám naučil aj Anabelle a ona ich teraz s veľkou radosťou používa.*

Anonymný

*ako náhle sa bojazlivá srnka upokojí, a zbaví sa podozrenia, že niečo zlé sa nachádza blízko nej, znova sa začne venovať svojej polosuchej trávičke a hladná upírka ihneď zaútočí. Nemá príliš rada lov keď je v podobe upíra, príde jej to veľmi nepohodlné a hlavne pomalšie, ako keď loví vo svojej pravej upírskej podobe. O dve sekundy je pri srnke vzdialenej od nej zo dvadsať metrov. Surovo ju zdrapí, hrubo zakusne do krku a hltavo začne sať krv, pričom jej pramienke teplej zvieracej krvi stekajú po kútikoch, brade, krku, až do plného výstrihu. Niežeby obľubovala zvieraciu krv. Je jasné, že ju nemusí, ale vždy, keď nie je hladná, a má chuť sa zabaviť a odreagovať, vždy sa vzdiali an menší zábavný i keď krutý lov. Krv miluje. Hlavne keď ju cíti všade okolo seba. Nič sa však nevyrovná čerstvej dobrej človečine. Unudene si vzdychne, prestane sať a odkopne polomŕtve srnčie telo, ktorému sa ešte sem tam mykne telo od šoku* Chcelo by to nejakú sladkú pannu. *povie s poloúškrnom a poobzerá sa okolo seba. Zrejme už všetko odplašila, i tak je jej to jedno, je plná. Ukazovákom si utrie krv z pravého kútika a pomaly si vloží prst do úst, pričom jazykom zlíže z neho krv. Pomaly kráčajúc sa vyberie späť k mestu. Keď si o chvíľu uvedomí, že neďaleko nej sa nachádza malá čistinka s legendárnou Sochou anjela, automaticky smení smer na juhovýchod a o pár sekúnd, vďaka jej rýchlej upírskej chôdzi sa nachádza priamo pred sochou. Prekvapene zahvízna* Ale sme sa tu zhromaždili! *s pobaveným úškrnom ironicky zahlási a prejde okolo grófa, neunúva sa ani len pozdraviť, pozrie na malé dievča stojace pri ňom a ďalšiu upírku. Pobavene ešte k tomu aj zdvihne obočie. Vôbec jej neprekáža, že prišla viac menej s neslušným výzorom. Je celá od krvi, no a? Krv rozvoniava všade naokolo, ešte polosuchá. No a? Keď to robí niekomu chúťky, nech si zájde na lov, alebo do najbližšej dedinky plnej ľudí. Tým by však nepohrdla ani ona. Sadne si na najbližšiu lavičku, akoby bola ustatá, pritom však nie je, a nikdy ani nebude. Nemusela by ani dýchať, je iba akýsi "imidž". Zrazu prehovorí smerom ku grófovi* Čo tu robíte? Ako to že nieste zavalený krásnymi ľudskými štetkami ktoré by vám dobrovoľne natrčili aj samotný krk, len aby ste si ich všimli? Ja na vašom mieste, by som si nechala nimi topánky leštiť. Chtunejšie vy však boli krásne mladé a sladučké panny. *sucho skonštatuje, pričom sa zatvári, akoby tuho rozmýšľala. Po chvíľke sa s chuti ticho zasmeje a prstom si prejde po krku a následne si krvavý prst pomaly oblíže špičkou jazyka*

Grófka Vek : 811

*Keď počuje zvolanie svojho mena hlasom Lestatovi vlastným, chladným a bezcitným, otočí sa smerom k nemu a jej kučeravé vlásky pohybom nasledujú jej tvár. Vie, že Lestat ju má rád a že spôsob, akým sa s ňou rozpráva na tomto fakte nič nemení. Je to skrátka spôsob, akým sa naučil žiť. Nedávať najavo svoje pocity a rozprávať mrazivým autoritatívnym hlasom sa naučil počas svojej dlhej existencie. Anna Lestata obvykle poslúcha, pretože vie že je starší a múdrejší a vie tiež, čo sa patrí. Obráti sa späť ku Kattalin a povie* Prepáč, nechcela som sa vypytovať. Nie je to moja vec. *Usmeje sa a vycerí svoje biele špicaté zúbky. Potom príde upírka, ktorá sa k Lestatovi vôbec nechová úctivo a Anna vie, že keby sa jej "ocko" nahneval, mohol by niekomu veľmi ublížiť. Svojou maličkou rúčkou chytí tú jeho a priloží k nej pery, pobozká ju. Veľavýznamne sa na ňu pozrie a myšlienkami mu povie: Ocko, pokoj. Nikomu neublíž. Potom sa obráti späť na Kattalin a s úsmevom zahlási* Uvidíme sa. *Čudnej upírke, ktorá práve prišla, venuje len krátky pohľad. Malými a pomalými vznešenými krokmi odkráča niekam preč. Nehľadaj ma, budem vporiadku. Pomyslí si ešte, aby to Lestat počul.*

Anonymný

*s poloúsmevom sa pozrie na malé dievča a venuje jej ešte širší úsmev, pričom odhalí svoje ostré upírie zuby. Sleduje, ako pomaly odchádza a tak sa pozrie na upírku na lavičke a pri nej stojaceho grófa. Nikdy nedbala na slušnosť voči niekomu, kto má nejaký titul. Pre ňu to bol vždy iba titul, zdá sa jej to byť iba akási malichernosť. Preto ten svoj odmietla. Je to srdcom síce sebecký a arogantný snob a tituly odmieta, veľmi jasne si uvedomuje, že pochádza z urodzeného a bohatého rodu. Svedčí o tom aj jej dom Abdomen Resicendy, ktorý sa nachádza za Vampíriou, na osamotenom mieste, v ktorom však žije sama a sem tam s nejakou vycicanou mŕtvolou. Neraz sa jej na obrovskej posteli nachádzal nahý muž s jazvou na krku skôr, než si stihol vychutnať sexuálny pôžitok. Úbohí ľudia. Nikdy nevedia, do čoho idú, keď jej vždy tak slepo dôverujú.
Pozerajúc sa na grófa, jemne potočí s hlavou. Nikdy s ním neprehovorila ani jedno slovo, no počula že nie je zlý, ale ani dobrý. Nemá rada ani ľudí, ktorí si vďaka titulu myslia, že môžu všetko... To je pre ňu úbohosť, aj ona má titul, ktorý však odmieta, a nerobí zo seba nič viac a nič menej. Seberovnosť je pre ňu dôležitá. Až na ľudí. Tí sú pre ňu iba potrava. Náhle sa v zlomku sekundy zmení na strieborného vlka,ako každý člen upírskeho klanu Acerbus a pomaly prejde tou istou trasou, ako sem prišla, pričom sa napije z jazierka popri soche trocha vody, ktorá sa v jej tele premení na jej vlastnú krv. Potom pomaly pozrie hore na grófa. Musel byť mladý, keď ho premenili. Avšak o nič mladší než ja. A pekný. V duchu sa zasmeje a prejde k stromu, pár metrov od upírov, aby na nich mala výhľad a lenivo si nechá spadnúť svoje vlčie telo na trávu. Hlavu oprie o predné laby a smutným pohľadom vlka sa na všetkých a všetko díva. V tejto podobe ju aspoň nikto nebude vypočúvať. Ani samotný gróf*

Anonymný

*chvíľku leží vo svojej vlčej podobe, potom však zrazu začuje neďaleko za sebou počuť kroky, šum lístia, okamžite nastraží uši. Postaví sa, chvíľku pozerá tým smerom pomedzi husté čierne stromy a následne na to sa ako splašená rozbehne za tým niečím. Za niečím živým...*

Gróf Vek : 1210

*Vypočuje si Anabeline myšlienky a ovláda sa. Upírku, ktorá sa zmenila na vlka, si vôbec nevšíma. Jemne sa ukloní na znak pozdravu na odchod, no tvár mu ostáva prázdna. Vyberie sa kamsi inam, možno do hostinca.*

Anonymný

*Od hostinca príde rovno ku Soche Anjela.Sadne si na lavičku a sochu si premeriavu od hora ku koncu.*

Anonymný

*Ked´si sochu premeria začne znova rozmýšľať.Zamyslene sa zapozerá na sochu a svet okolo seba prestane vnímať.Veľmi si spomína na to ako zabila svoju sestru.Po pár sekundach sa preberie zo svojho zamyslenia.Postavý sa,premení sa na netopiera a odletí do sovjej veže.*

Poloupír/ka Vek : 929

*So zamyslním prejde okolo každého kto sa práve nachádza pri soche aniela.Ešte raz no ale len na malí okamih pozrie na sochu a rozbehne sa tam kde je najvačšia tma.Kde môže byť nachvílu sama.Po chvíli sa zastaví,pretože začuje kroky živého tvora.napokon uvidí pred sebou bežať veľkého jelena.Začne ju mierne páliť hrdlo.Ale rozhodne sa čo najskôr odísť z tohto miesta.Znovu sa rozbehne a stratí sa medzi stromami.*

Anonymný

*S nocou prichádza tma a s tmou prichádza nový život.Opatrnosť a schovávanie sa môže zmeniť na krvilačnosť a lov.Ale nie vždy sa v jej červených očiach zjaví ten smäd,tá túžba.Nie vždy chce loviť.Pomalým krokom podíde k soche anjela.Načo sa ponáhlať,keď je pred ňou celá večnosť...A má pocit,akoby bola večnosť za ňou.Tie storočia bez jediného muža,ktorého kedy milovala.Pri spomienke na minulosť sa reflexívne dotkne jazvy na ramene.Odkedy jej druh zomrel,nespoznala sa s nikým.Chcela to vôbec zmeniť?Ani sama nevedela.Pomalými krokmi prejde k mramorovým schodom a sadne si na najspodnejší z nich.Privrie oči a v pláne má počkať do východu slnka tu.*

Anonymný

* Paradox. Nevie či práve toto slovo vystihuje jeho situáciu, ale jemu sa páči. Človeka zabiť nedokáže. Ale ak ho nezabije, zošalie od smädu. A za celý čas premeny si nedoprial ani kúsok tekutiny ktorá by ho teraz mala držať pri živote. Preto sa potuluje lesom, hľadajúc nejaké východisko stále v podobe prekrásneho bieleho vlka s karmínovými očami. V podobe zvieraťa nie sú všetky tie vône natoľko nezvládateľné, aby to nemohol vydržať. V takomto stave zablúdi k soche Anjela, uvidiac nejakú postavu. Zastaví a prešľapuje na mieste potichu zavrčiac. Nie je si istý či to nie je pasca od Zoe, alebo nejaké iné nebezpečenstvo, ktorého je na Vampirii určite andostač. *

Anonymný

*Zo zamyslenia ju vytrhne tiché zavrčanie,ktoré sa k nej nesie tichou nocou.Otvorí oči a pozrie smerom,odkial vrčanie začula.Síce je tma,ale ona videla dobre.Postaví sa do obranného postoja proti bielemu vlkovi.Ale necíti žiadne nebezpečenstvo.Opäť sa posadí oproti vlkovi a je zvedavá,čo spraví,alebo na čo sem prišiel.*