Socha anjela

*Lailaha už nechá Lailahom. Teraz má pred sebou Kat a jej životný príbeh. Prečo bola taká zaslepená a neverila, že za jej správaním môže byť niečo viac ako len vrodená krutosť a nechuť k ľuďom? Až po jej otázke pochopí o čo tu celý čas vlastne ide. Stratila lásku, uzavrela sa, obrnila sa proti všetkým a všetkému. Ako aj Fela, akurát Fel sa utrápala bolesťou zatiaľ čo Kat dokázala ísť ďalej, aj keď ako iný človek. A potom... potom sa stala upírkou a začala využívať svoju silu proti tým, čo jej najviac ublížili - proti ľuďom...* Áno stratila. A to niekoľko krát za sebou. * Stratila rodičov, Mayu a najhoršie to bolo, keď stratila Niela. Pozná ten pocit viac ako dobre. Vie ako sa asi cíti, alebo skôr cítila, keďže jej srdce je už teraz pevne obalené vrstvou ľadu, ktorého chlad sála z jej vnútra.* Všetci sú mŕtvi, lebo ty si tu už oveľa dlhšie ako mohli žiť oni... [color=violet]*Tie slová povie zamyslene, ani nevnímajúc čo hovorí. Mala by ísť, pretože nechce vedieť viac. Nezniesla by viac, lebo potom by už jej pohľad na Kat bol úplne iný...*[/color]

*Potrasie hlavou. Cíti z Felinej vety, že ona nestratila len rodičov, ale aj niečo viac.*Ak si myslíte, že moja strata bola ohľadom muža tak nie. Mňa práve muž zradil. Ale to je príbeh, ktorý keby som vám povedala tak by som vám musela vytrhnuť srdce a verte mi ja to dokážem.*Jej otec ju zradil a preto je taká aká je. Nech si Felarin myslí čo len chce. Už jej to môže byť jedno.*Ale stačil kúsok a bol by tu najpodstatnejšia bytosť môjho život teda ešte v mojom živote je jedna podstatná bytosť,a le to asi viete kto je*Týmto sa nehanbí. Lailahovi bude naveky vďačná. A je jej jedno ako dlho bude tá večnosť trvať.*Ešte rada skôr ako odídem. Dovolte Lailahovi robiť to čo chce. Je to príjemnejšie ako si myslíte*uškrnie sa a postaví sa. Kývne Felarin na pozdrav a rozbehne sa preč. Potrebuje rozptýlenie od všetkhé čo dnes povedala. Potrebuje lov, potrebuje vraždiť*

*Tentokrát pokrúti hlavou ona, nemyslela si, žeby to bol muž, čo ho stratila. Desať ročné dievča, akokoľvek vyspelé by na žiadneho muža nikdy takto naviazané nebolo. Zato Kat musela stratiť niekoho, komu bezvýhradne a neobmedzne verila, niekoho, kto bol pre ňu v tom čase všetkým...* Tak tomu skutočne verím. * Aj David, David, o ktorom si myslela že je jemný a tak trocha zraniteľný dokázal zabiť Zoe. Pre Kat by jej srdce nebolo žiadny problém a navyše, keď je pre ňu len neznámou, na ktorej nezáleží.* Záleží na tom, čo chce...* Zamrmle za ňou, keď sa rozbehne preč. Ešte chvíľu sedí, bez pohnutia, bez nádychu upiera zrak na miesto, kde sa stratila medzi stromami. Premýšľa a so zamysleným pohľadom sa aj postaví a vyberie sa preč. Pre dnešok bolo prechádzok dosť. Musí zabudnúť...*

* Iný upír by na jeho mieste už stiahol hnev, ale on sa za tie roky naučil svoje emócie ovládať, čo má zá následok jeho emončný rozsah čajovej lyžičky. Zlosť pociťuje len ledabolo, rovnako ako radosť. Nemohol predpokladať, že malé dievčatká zradu znášajú až tak ťažko. Najmä ak tie malé dievčatká už nikdy nevyrastú. No je si istý, že časom z nej hnev vyprchá, rovnako ako z jeho brata alkohol. Ak však bude musieť na tomto mieste vydržať len o pár mesiacov dlhšie, dovolil si rezervovať jeden dom v Obytnej štvrti a upraviť ho podľa svojho. Asi jediná možnosť, kedy je možné postaviť dom za jednu noc. Ale pomocou upískych síl a priateľov je možné všetko, preto jeho brat práve teraz polomŕtvy leží vo svojej polovici, keďže Ryan už nemohol sledovať jeho dom po rodičoch, ktorý on spálil na popol aj s mŕvolami ich rodičov. Áno, za ten krátky čas sa naozaj činil a je rád keď si môže odpočinúť. Hoci len pri soche anjela. *

*Vzduch, to je ďalšia potrebná vec, ktorú Fela práve potrebuje. Po včerajšku, ktorý strávila v pekne naliatom stave jej noc spánku aspoň ako tak prinavrátila niektoré časti rozumového vnímania. No aj tak sa musí isť prevetrať, aby sa fakt celkom spamätala. Ani nepremýšľa nad tým kam kráča, nemá v záujme vnímať veci okolo sebe. Dôležitý je pre ňu ten studený vánok, ktorý jej fúka do tváre, odháňa z nej vlasy a núti ju vrátiť sa do reality. A aj keď ju tak trochu od neho štípu oči, drží ich doširoka otvorené a zhlboka dýcha čerstvý vzduch postupne zo svojho tela odburávajúc všetky stopy včerajšieho whiskového opojenia. Fakt nechápe na čo jej to bolo dobré, aj keď musí uznať, že v tom bare sa jej fakt sedelo celkom fajn. Navyše pokecala si s Kat, tak trochu naštvali Lailaha a pobavili publikum, čo môže byť lepšie? Jasné, odpoveď by poznala, lenže tá zostala za múrom, ktorý si v hlave vybudovala a aj tam zostane. Dosť, David odišiel, kapitola sa zavrela a ona bude ďalej písať svoj príbeh. Počkať... Zastne v strede chôdze a obzrie sa za seba. Práve totiž prešla okolo čistinky, na ktorej jej socha anjela a pokiaľ sa jej nemarí sedel tam niekto, kto by tu už predsa nemal byť.* Dee? * Spýta sa s divným pocitom akoby oslovovala výplod jej fantázie a zostane stáť a dívať sa na postavu pred ňou, aj keď ich oddeľuje pár metrov a celkom dosť stromov.*

* Hlavou mu prebehne myšlienka, ako dlho tu budú ešte musieť ostať. Možno pár mesiacov, možno pár rokov a možno niekoľko desaťročí. Pre neho čas nie je podstata, hlavné je, že raz odtiaľto odídu. Kto vie, možno sa mi aj pokoj po tých rušných mesiacoch zíde. S touto uspokujúcou myšlienkou si chce ľahnúť na biely mramor a hľadieť na nočnú oblohu, keď ho vyruší hlas. Hlas ktorý je mu známy a nemusí dlho hľadať, aby našiel jeho majiteľa. * Felarin? * Zmätene sa zdvihne zo svojho pohodlného ležoviska a hlavu otočí smerom k hlasu. Áno, je to ona, síce prekvapená a dosť šokovaná, ale určite je to ona. Ako protiklad k jej udivenej tvári sa na jeho ksichte zjaví milý úškrn. Nevyzerá ako nepríjemne šokovaná. * Prekvapenie! * Povie a má čo robiť aby sa nerozosmial. Na miesto toho sa jedným skokom presunie od sochy anjela ku modroočke, keď jeho pád nie nechcene zabrzdí jeden z konárov stromov nad jej hlavou. Pohodlne sa naň usadí a oprie sa o kmeň. * Musíš mi prepáčiť, to že som ťa tak nasilu nútil rozlúčiť sa s Davidom. Nastali isté komplikácie a tak, i keď veľmi nerád, nemohol som robiť nič iné, ako vrátiť sa aj s ním...* Poobzerá sa okolo seba. Dala by sa Vampiria nazvať mestom? Hádam aj áno. * do tohto, hm, obydlia. A ešte jedno prekvapenie. Ten dom, napravo od tvojho, zostane na pár mesiacov pod Pardeeovskou opaterou. Nemohol som sa už ďalej na Davidov "vilu po rodičoch" dívať. Takže, dúfam, že ti naše susedstvo vadiť nebude.* Dokončí svoj monológ. Možno na neho trochu priveľa slov, ale svoj zámer dosiahol. Povedal dosť a zároveň aj nič, okrem toho neistého časového pásma neodhalil žiadnu informáciu, ktorá by ho mohla mrzieť. A keď je Felarin tu, jeho bratček na mol a v dosahu pár míľ nie je žiadny upír, ktorého pozná, prečo by nemohol venovať svojich pár minút priateľskému rozhovoru? *

*Šibe jej. Rozhodne. A ani sa niet čomu diviť. Kat ju predsa varovala, že sa z toľkej whisky opije, ale kedy ona dala na rady starších?! Teraz však bude musieť niesť následky. Vidiny, halucinácie... čo príde potom? Až sa strasie pri predstave všemožných príznakov, keď pohľadom sleduje jej vymysleného Deea ako sa milo uškrnie. Príde jej to divné, no je ťažké sa aspoň nepousmiať pri tom jeho prekvapení. A tak sa na neho zadíva, ako sedí na strome, s úškrnom, ktorý sa každým slovom jeho monológu len rozširuje po jej tvári. Ešte chvíľu na neho zostane ticho hľadieť a potom sa lesom roznesie jej zvonivý smiech. Sto percentne vyzerá ako blázon, ale čo už, keď ním asi aj je. Letmo mykne ramenami a pokrúti nad sebou hlavou. Veď si bola na 90% istá, že sa už len potrebuje trocha prevetrať a bude zas v perfektnom stave, zbavená alkoholu, premýšľajúca...* Nie, nie, nie! * Zhlboka sa nadýchne utlmiac smiech a dlaňou si prekryje oči, aby na Deea nevidela.* Dobre, ja viem - prehnala som to s pitím. Ja viem, že som celý včerajšok nemala presedieť v bare. Ale tak toto je trochu moc. Ja fakt nechcem mať halucinácie, takže, keď sa zas pozriem pred seba, nič tam nebude. Žiadna halucinácia Deea ani nič podobné. Skrátka to zmizne... * Odrapká si sama pre seba a s výdychom od seba pomaly oddelí prsty vytvoriac medzi nimi škáročku, aby sa mohla pozrieť, či jej žiadosť vyšla. Nanešťastie, aj cez tú malú medzeru Deea vidí a má čo robiť, aby ovládla to detinské nutkanie a naštvane si nedupla nohou. So zmäteným výrazom na tvári spustí ruku zas k telu a pozornejšie si ho premeria skúmajúc každý detail, ktorý by jej mohol dokázať, že je to skutočne len halucinácia. Lenže nič také nevidí, jej vymyslený Dee je dokonalé reálny... Počkať, fakt reálny? * Ty si fakt tu, že? *Pohľad už uprie priamo do jeho očí a čím viac nad touto svojou scénkou premýšľa tým jej to príde vtipnejšie. A on sa na nej musel úžasne zabávať.*

* Jeho pohľad už nemôže obsahovať viac pobavenia a každým jedným Felariným slovom sa jeho úškrn rozširuje viac až nakoniec vypukne v neovládateľný smiech. A smeje sa naozaj dlho, tak dlho, že mu hrozí strata hlasu a nemôže chytiť dych, keď konečne prestane. * Ver tomu a možno sa ti to splní. * Pošepne jej potichu a pobavený pohľad upiera pred seba. Nemôže sa dívať na Felu, s takmer stopercentnou istotou by znovu vybuchol smiechom. Takú bláznivú upírku už dávno nestretol a bude mu iste dlho trvať, kým si na ňu zvykne... aspoňže sa jej pri rozhovore môže pozerať na nohy a nie do očí. Hoci neslušná, preňho je to tá najprijateľnejšia alternatíva. Až pokiaľ jeho zábavu nepreruší Felino konštatovanie. * Viem, že je možno ľahké pomýliť si ma s nočnou morou, ale musím ťa sklamať. Som tu, z mäsa a kostí. Žiaden alkoholový ošiaľ. A buď si istá, že ten rozoznám. * Ak sa mu chce dívať do očí, pomôže jej, hoci to bude bez smiechu ťažké. Zavesí sa na strom a s takmer detskou radosťou zaprie svoje kolená do konára, urobiac dokonalého netopiera. * No tvoj malý šok ma núti opýtať sa ťa, či si vnímala všetko, čo som povedal predtým. Je to tak, že? * Desí ho predstava, žeby mal opakovať svoj malý monológ ešte raz. Rovnako ako všetky ďalšie možné modroočkine reakcie. *

Oprava, nie s nočnou morou ale s halucináciou. To je rozdiel. Ty ma zatiaľ v spánku nestrašíš. *Nie narozdiel od toho, on ju straší v bdelom stave. Aj keď výraz strašiť sa jej nepozdáva. Ona sa predsa nezľakla, nie lne zostala zmätená, vykoľajená, prekvapená a s pocitom, že jej riadne slniečko pripieklo mozog. To teda rozhodne nie je strach. No na druhej stranu musí uznať, že on na tom vinu nenesie. Keby ona nebola taká divná a nepresviedčala by sama seba, že nie je skutočný, tak by k tomu jej žiadaniu o vrátenie normálneho vnímania nedošlo.* Hmmm... * Zatvári sa, že premýšľa nad jeho otázkou. Vie si predstaviť, že sa mu nechce ani slovo opakovať. No mohla by sa tváriť, že bola dostatočne mimo na to, aby nevnímala jeho slová. Aj tak si už o nej na isto myslí, že je blázon, tak prečo jeho teóriu ešte nepotvrdiť? Neblázni, predsa nebudeš zlá... V duchu sa napomenie a na tvári vykúzli dokonalý úškrn veselo prikývnuc.* Hej, vnímala som. Nemaj strach. Aj keď... aké komplikácie nastali?* Keď sa tak ale zadíva do jeho očí, zatiaľ čo on si visí dolu hlavou, neodolá smiechu tentokrát ona. Netuší prečo ale začína mať pocit, že nie je jediným bláznom v blízkosti tejto čistinky. Jemne do štuchne do jeho ramena skúšajúc, či sa náhodou nerozhojdá.* Tebe sa asi musí páčiť hra na Batmana, už len masku cez oči a juchú, poďme zachraňovať Gotham!

Ani si nevieš predstaviť, ako si ma týmito slovami potešila. * Na rozdiel ku mnohým, k Felarin sa bude snažiť byť priateľský a nenarobí si ďalších nepriateľov. Ako jeho suseda má na to výsostné právo. Bude oveľa príjemnejšie vstávať s vedomím, že môže zazvoniť do susedného domu s domácim medom, ako smrteľnou tinktúrou zamaskovanou za fľašu portského. Aspoň sa o to posnaží. * Povedzme...* Ach, zase je reč o jeho neprajníkoch, komplikáciach a zlých veciach. Prečo sa emôžu baviť o pozitívach. *... že preto aby som našiel Davida, som musel pristúpiť aj k nepríjemným metódam výsluchu a mnohým sa moje malé hry nepáčili. To teraz ľutujem. No nebudeme ti vysieť na krku večne, čas vylieči predsa všetko, nie? * Nechá otázku vo vzduchu visieť nedokončenú s trochou nádeje v očiach. Maličká vyzerala po ich poslednom stretnutí naozaj nahnevane. Poslednú možnosť, likvidáciu vyskúša až keď bude zúfalý, na to si ju až príliš obľúbil a Davidovi by sa to s takmer istotou nepáčilo. * Teraz mám pre teba otázku ja. Čo si spravila s Davidom pri rozlúčke? Z Vampirie som ho musel odniesť, dokonca ešte aj teraz ešte spí a razí z neho na hony. A ver mi, nie sú to príjemné vône. * Pohodí hlavou, keď ho Felarin rozhojdá. Nie je mu to príjemné. Ani trochu. * Dosť už! Ničíš moju dôstojnosť. * Zrazí obočie. * A navyše, Batman sa mi nikdy nepáčil. Bol príliš... dobrý, áno v tom to bude. Niežeby som nemal rád kladných hrdinov, no priveľa dobrého škodí a netopiere po niekoľkých opozeraniach zostanú nudné. Tú jeho pózu preto ber len ako pretvárku. Oveľa viac sa mi totiž páči... on. * Pri tých slovách mu zažiaria oči. Možno Felarin vie, koho myslí. Takmer s istotou. Bojovné pomaľovanie, šialený, no predsa geniálny mozog muža, ktorý síce naháňa autá, ale nevie si predstaviť, čo by s nimi robil, keby ich pochytal. A samozrejme žolíky. * Chceš vedieť odkiaľ mám tú jazvu? * Povie absolútne od témy a rukou si prejde od úst až ku lícu, presne tam, kadiaľ sa tiahne oceľovomodré poznačenie od jeho matky, ktoré sa mu teraz výsostne hodí. Ako Joker sa od tej chvíle smeje vždy, hoci nie vždy je veselý. Ale nehovoril som už ja priveľa? *

Aspoň niekoho, už som začínala mať pocit, že každého svojou prítomnosťou len vytáčam. *Samozrejme vynímajúc z tohto Davida, aj keď to rátala len do ich rozlúčky a teraz si nemôže byť istá. Nie po tom čo urobili, si vlastne nemôže byť istá ničím. Akosi podvedome rátala s tým, že dôsledky už nebude musieť riešiť, keďže mali odísť. Ale ako sa zdá Dee neskomplikoval plány len sebe ale aj jej a ona bude musieť niečo vymyslieť, ako sa k tomu postaviť a ako to brať. A hlavne bude sa musieť poriadne pripraviť na stretnutie s Davidom.* Ou, to si použil až tak zlé metódy? Hmm, až by som sa divila prečo si bol ku mne milý. * Zasmeje sa ale upokojujúco prikývne.* Hej, čas to napraví. Určite tu nebudeš musieť trčať proti svojej vôli príliš dlho. *Uškrnie sa, no úškrn prejde plynulo do masky nevinného anjelika, po jeho otázke ohľadom Davida. No útechou aspoň je, že nič nevie, čo jej v podstate viac ako vyhovuje. Vtedy predsa mala pocit, že by ju zabil, keby sa to dozvedel, teraz by stupeň trestu asi dosť znížila, ale tak predsa - nechce prísť o vlasy.* No, len sme vypili šampanské a možno sme to trochu prepískli. Možno by mu pomohlo, keby si ho strčil do sprchy a pustil na neho studenú vodu.* Hej to by ho zaručene prinútilo aspoň k tomu, aby sa obzrel okolo seba a zistil by, kde sú. No na druhej strane ešte nejak moc nechce, aby sa hneď prebral a začal triezvo premýšľať, potom totiž dôjde rad na ňu. V tom sa ale stopne odhodlaná neriešiť to v mysli pred Deeom. Nemá chuť, aby si všimol jej zamyslenosť a navyše nie, keď ju dokáže priviesť aj na iné myšlienky. Preto so smiechom stiahne ruku a prestane ho hojdať.* Hups! Prepáč, nechala som sa uniesť. *Uniesť čím? Detinskosťou? Mala snáď pocit, že pred ňou visí malý čierny netopierik, ktorý ešte odpočíva po prespatom dni a ona do neho môže ťukať, aby ho zobudila? Možno, alebo na to bol iný bláznivý dôvod, ktorý zatiaľ nestihla objaviť.* Aha, on! On bol bohovský. * Bez toho jeho záblesku v očiach a nasledujúce otázky, ktorá by ju upozornila na to, čo si má všímať, by jej nedošlo, koho myslel, ale takto... A musí uznať, že vkus na postavy má veľmi dobrý. Joker bol vždy minimálne zaujímavejší a zábavnejší ako Batman. A navyše bavila ju tá jeho šialená stránka povahy, aspoň si nepripadala príliš divne, keď o sebe tvrdila, že je blázon.* Počkaj sekundu! * Odstúpi niekoľko krokov dozadu, aby mu videla do tváre, aj keď si sadne na lístie na zemi a zatvári sa ako pozorná poslucháčka.* Taak! Waaaw! Odkiaľ máš tu jazvu? * Spýta sa s totálnym zaujatím a s obdivom v očiach. Za prvé miluje príbehy, za druhé baví sa a za tretie, Dee vie, že nie je normálna.*

Naozaj každého? * On započul v jej hlase váhanie. A rozhodne nie je presvedčený o tom, žeby jeho brata vytáčala. Nie, on ju má rád. Až natoľko, žeby neuškodilo keby ich vzťah trochu prešetril. Ale nepríjemné veci si nechá naneskôr, teraz ide o vyvolanie dobrého dojmu. Felarin sa však rozhodne bude diviť, kedy, to je len otázkou času. * V to dúfam. * Hrabne si jednou rukou do vlasov. * Ale ty vyzeráš vcelku... triezvo. * Dobre, na začiatku spomínala nejaké halucinácie ohľadom pitia, ale tak ako ona sa jednoducho človek po opici nespráva. Žiadne pletenie slov, alebo strata rovnováhy, toto dievča je s výnimkou zdravého rozumu pri zmysloch, čo mu potvrdí aj jej chabé ospravedlnenie. Všetko je jej však ochotný odpustiť hneď potom, ako potvrdí jeho vynikajúci vkus. Majú spoločného idola. Na začiatok aspoň niečo pozitívne. Vymodeluje úsmev, keď si ho konečne prehliadne a padne otázka, na ktorú Dee čakal. Tak to má byť. Povolí zovretie nôh a hladko dopadne na ruky, urobí kotrmelec vzad a usadí sa v tureckom sede. * Za siedmimi horami a siedmimi dolinami, pred trikrát siedmimi rokmi sa narodilo dieťa. Jeho matkou bola krásna kurtizána. * Na chvíľu sa zastvaví. Takto sa predsa v knižkách začínajú príbehy, alebo nie? Vie to aspoň z počutia, keď sa ako komediantské dieťa neučil čítať. * Dieťa vychovávala v nevestinci. Ako trojročné dostalo zápal očných spojiviek, tak mu na ďalších pár rokov jednoducho previazala oči bielym obväzom a za ten čas decko nevedelo o svete. Možno to bolo pre neho lepšie, nevedieť o matkinom povolaní. Bolestivé steny a schody sa dali zvládnuť v porovnaní so zákazníkmi, ktoré pre neho nemali pochopenie. Raz prišiel k matke chlap, ktorý si ako výhovorku pred manželkou vymyslel prechádzku s ich rodinným obľúbencom, dobermanom Adolfom. Chlapec o tom ale nevedel a zatiaľ čo sa chlap zabával, on skúšal na Adolfovi jazdiť ako na koni, čo sa jemu vôbec nepáčilo a tak mu venoval spomienku v podobe jazvy na doživotie. Na Adolfovom obojku bol zvonec a príbehu je koniec! * Vycerí sa na ňu. Kreativitu zapájal už od ranného veku a pár šialených drobností si neodkáže odpustiť. *

Dobre, tak každého nie. *S úškrnom prevráti očami, odhalil ju, aj keď si jej zaváhanie nevysvetlil celkom správne. Mohla si však domyslieť, že Dee si všimne jej tón, predsa len už si stihla uvedomiť, že je dosť všímavý.* Povedzme, že bratia Pardeeovci sú ako vždy žiarivé výnimky. *Jemne sa zasmeje. Toto ich spoločné pomenovanie, ktoré si v poslednom čase osvojila, sa jej vážne začína čím ďalej tým viac pozdávať. Páči sa jej, že popri toľkých na prvý pohľad viditeľných rozdieloch je aj toľko vecí, ktoré majú tí dvaja spoločné a fakt sa Davidovi nedivý, že je rád, že má brata pri sebe. Keby tak aj ona mohla dúfať, že sa možno objaví jej dávno stratená sestra. Nanešťastie aspoň štipka realizmu v nej zostala, preto si je dokonale istá, že nič také už nie je možné. Jej rodina je mŕtva, celá, bez výnimky. Dôvod na nešťastný výraz a predsa sa napriek tomu po Deevom konštatovaní rozosmeje.* Triezva? No, vlastne dúfam, že som už triezva. Ja som už podstúpila studenú sprchu, aj celodenný spánok a potom znova sprcha a teraz čerstvý vzduch. Má to blahodárne účinky a navyše, myslím, že mám trocha viac skúseností s alkohol ako David, teda účinky sú u mňa trochu slabšie. *Uškrnie sa pri vysvetľovaní svojho dôvodu triezvosti. Fakt ju to stálo dosť námahy dostať sa do normálneho stavu, keď ešte včera taký čas popíjala s Kat a otravovala Lailaha. Síce dobre strávený čas ale k jej triezvosti rozhodne neprispel. No musí priznať, že jej bláznivosť to až tak neovplyvnilo. Žiadny výraz nárast bláznivosti ani utlmenie, čo je v celku fajn skóre. Svoju niť myšlienok ale pretrhne, keď Dee s ľahkosťou dopadne na lístie a začne rozprávať svoj príbeh. Počúva ho a skladá si dohromady fakty a keď skončí už nemá ďaleko od toho, aby sa rozosmiala. Klame! Je si tým sto percentne istá.* Koniec? Fajn, tak môže prísť moje vyjadrenie. Takže vyvraciam pravdivosť tohto príbehu. Po prvé preto, že by si sa asi nechválil tým, že tvoja mama bola kurtizána, aj keď to by sa dalo vyvrátiť. Ale po druhé, podľa príbehu by si mal mať 21. A keď sa tak na teba dívam, vyzeráš tak na 19-20. Lenže určite nie si upírom len rok alebo dva, na to si si sám sebou až príliš istý. Tretí dôvod je malicherný. Odkedy nosia dobermani na obojku zvončeky? *Zasmeje sa ale v sekunde už nesedí na svojom pôvodnom mieste ale je tesne pri ňom a zblízka sa mu díva do očí. S naklonenou hlavou skúma jeho pohľad a nakoniec pokrúti hlavou.* Nie ako som si myslela, žiadne viditeľné stopy po zápale očných spojiviek. Navyše neliečený zápal vedie k slepote, takže to by si prišiel o zrak. Klameš! * Zhodnotí napokon so smiechom a zaškerí sa akoby vyriešila tú najväčšiu záhadu dnešného dňa. Teda určite je najväčšia, inú už totiž asi riešiť nebude, nie dnes.*

* Nespokojne, no hravo zavrčí. Ani v najmenšom neveril, žeby jeho príbehu uverila, ale akýkoľvek náznak prehry u neho vždy vyvolával zlý pocit. Predsa sa však úsmev na jeho tvári udrží. * Zabudla si ešte na jednu vec - koľko ľudí by pomenovalo svojho psa Adolf? * Pobavene sa prevalí na brucho a ide ďalej prehodnocovať jej analýzu. * Ja som vždy chcel za matku kurtizánu. Väčšina tých, čo som spoznal boli síce lenivé, ale inteligentné ženy, ktoré dokázali využiť každú situáciu. A navyše, väčšinou sú pohybovo nadané. * Možno je problém práve v tej jednej veci, že si veci domýšľa podľa toho, aké by chcel mať on a nie preto, aké sú. Pokračuje ďalej. * To s mojou sebaistotou beriem ako kompliment, takže k tomu žiadne komentáre, rovnako ako k môjmu veku. Nepopieram, že neliečený zápal vedie k slepote, ale upírstvo dokáže teoreticky vyliečiť mnohé choroby. Poslednou vecou sú zvončeky a tie...* Prižmúri jedno oko a naznačí rukami úvodzovky. * Sa ľahko dajú odmyslieť. Keď veľa vecí odmyslíme, odfarbíme, zostane nám agresívny pes a malé dieťa. To je celkom uveriteľné. * Pre každého normálneho jedinca áno. * A teraz je rad na mne... kto bol ten fešák na tvojej fotke v tvojom dome? * Sloveso byť v minulom čase nepoužije náhodou. Vie, že bol jej milenec. Vie, že teraz to medzi ňou a jej bratom škrípe, hoci nepozorovane, on si dokáže všimnúť aj malé náznaky. A Felarin nevyzerá ako...nuž tak. Skrčí nos. Z čoho jej vyplýva že pán na obrázku musí byť nejakú dobu mŕtvy. Ten fakt ho zaujíma. Veci, ktoré mu do seba nezapadajú ho zaujímajú všeobecne. *

*Zasmeje sa na jeho zavrčaní. Dostala ho! Môže si zablahoželať, aj keď sa nezdá, žeby s presviedčaním skončil. Ale na toto mu nenaletí, nie je to skutočný pôvod jeho jazvy na tvári. Nie to ani náhodou, ani prikreslený ani domyslený. Zlá je celá základná myšlienka príbehu.* Tak prepáč, nespomenul si v akom psychickom stave bol ten muž, možno by mal rád psa Adolfa. *S hravosťou to odvrkne, no je rozhodnutá vypočuť si komentár jej dedukcie dokonca. a aj keď jej pri jeho opise vysnívanej matky ujde tichý smiech, len prikývne rozhodnutá to pre istotu nekomentovať, aby nezranila jeho city. No keď jej pred chvíľou smiech spomedzi pier unikol náhodou, tak teraz je tomu práve naopak. Rozosmeje sa a dosť nahlas, nemala v úmysle mu ešte zvýšiť sebavedomie, ale asi sa jej to nechcene tak trochu podarilo. Koľko škôd sa dá napáchať jednou vetou...* Dobre, tak upírstvo lieči a veci sa dajú odmyslieť. Ale aj tak. Toto... *S úškrnom k nemu natiahne ruku ako malé dieťa, ktoré sa skutočne musí dotknúť všetkého o čom rozpráva, a jemne mu ukazovákom prejde po jazve.*...neurobil pes. *S jemne zdvihnutým obočím pokrúti hlavou a ruku stiahne späť. A potom príde jeho otázka a jej myšlienky sa vyberú úplne iným smerom. K jej domu, k fotke na stene... k Nielovi. A ona sa jemne uškrnie. Klame on? Fajn. Tak bude aj ona, rovnako s chybami ako on, aby ich mohol postrehnúť.* Takže ten fešák sa volal Jean. Žil v Paríži, asi tak pred desiatimi rokmi. Spoznala som ho na svojej svadobnej hostine. Bol to švagor môjho piateho manžela. Chudáčik, bol tak trochu pod papučou jeho drahej hyperaktívnej manželky. Ale bol milý a vedel byť sladký. Navyše nebolo ťažké ho zviesť a tých pár dní, ktoré som s novým manželom strávila v Paríži som patrične využila. Na jeho smolu, bol až tak sladký, že som neodolala a akosi som vypila viac ako som mala pôvodne v pláne. Našťastie stihla som si spraviť pamiatku na jeho pekný ksichtík. Veril by si, že som mala sto chutí ísť za ním už vo svadobnú noc? * Vzdychne si akoby ľutovala, že to skutočne neurobila. Akoby čo len slovo z toho bola pravda. Vlastne klamala viac ako bolo potrebné, no to on tiež a ona rada veci vracia späť bez úrokov, no aj bez úľav.*

Ah, máš pravdu. Muž ktorý by šiel za mojou matkou s podobnými cieľmi by iste nebol normálny. * Aj keď nechcene v jeho hlase sa ozýva smiech nad absurdnosťou tej myšlienky. Alebo by musel mať ten zápal spojiviek on. No, stačí len trochu poprehadzovať skutočnosti v príbehu a hneď by vyznel reálnejšie. Odpustiať ten fakt, že jeho matka cudnosťou v posledných rokoch prekračovala mnohé panny. Fakt, že neverí klamstvu prejde mlčaním, rovnako ako jej príbeh s tým rozdielom, že na konci sa na jeho perách zjaví povrchný úsmev. Potrasie hlavou. * Vieš, niečo mi ten tvoj príbeh pripomína. Alebo skôr niekoho. Chudáčik, milý, niekedy sladký, alkohol prepísknutie a následne... * Zavrie oči. Zdá sa mu to, alebo jeho intuícia sa mu znova snaží niečo našepkať? Možno áno, no to bude riešiť až neskôr. Narážky sú príliš nejasné i keď je pravda, že...* Jean sa takmer zhoduje so slovíčkom Seam, všimla si si? Aká milá náhoda. * Zasmeje sa. Možno sa mu to zdá, alebo znovu hovorí odveci. * Ale späť k tvojej láske. Verím jej asi tak ako ty príbehu o matke - kurtizáne, takže ak sú moje výpočty správne, sme si vyrovnaní!

Tak som to práve nemyslela. *Skôr by to bolo práve naopak. Žena, po ktorej Dee zdedil gény určite nebola škaredá a muž, ktorý by za ňou išiel s takými cieľmi by bol možno trochu mimo, no mimo z nej a to by asi nijak zvlášť neovplyvnilo výber mena pre jeho psa. Keď však skončí s príbehom a na jeho tvári sa zjaví ten čudný úsmev, akosi sa jej to nepozdáva a aj keď je jej jasné kam alebo skôr na koho tým naráža, pokrúti hlavou.* V tomto príbehu nevystupuje alkohol. Tým "vypitím viac" som myslela krv. Bol sladký... nanešťastie, neprežil to. *Nemyslela si, že mu to bude musieť vysvetľovať. Obaja sú upíri a bola si istá, že to pochopí, akurát, žeby mieril inak a to práve k Davidovi, čo nie je dobré. Nie vôbec to nie je dobré. Lebo aj keď sa zdá, že nič nevie, rýchlo si to domyslí, Dee nie je hlúpy.* Fakt je to náhoda. To som si vôbec neuvedomila.* Vlastne je to pravda, Davida Seam aj tak nikdy nevolala. Seamom bol pre ňu ich dráčik a aj keď vie, že je to Davidovo druhé meno, skrátka to nejak nebrala do úvahy. Nanešťastie, zdá sa, že nevšímavosťou privádza Deeho ešte bližšie k tomu, o čom by zatiaľ nemusel vedieť a to ju tak trochu štve.* Hej sme si kvit. Ale keďže by bolo fajn o tebe vedieť niečo viac, tak čo tak spustiť odvetu tentokrát ale s pravdivými príbehmi? *Jemne sa usmeje a na chvíľu sa zadíva na oblohu. Nevie, či jej Dee povie pravdu, ale prvý krokom aj tak bude ak začne ona. S pohľadom stále upretým do nekonečnosti vesmíru si ľahne na lístie a usmeje sa.* Začnem. Takže v skutočnosti sa ten fešák volal Nathaniel, pre mňa vždy Niel. Prvá láska, prvý milenec, prvý manžel. A k tomu všetkému upír. Premenil ma keď som mala sedemnásť. Milovala som ho, nadovšetko na svete. Príbeh ako z rozprávky pokiaľ neprídu na scénu vzbúrenci, ktorí vedia o našej upírskej identite a nepokúsia sa nás zabiť. Princ mi zachraňuje život, ja utekám, on zomiera. Tragédia ako vyšitá. *Ako ľahko sa dá život zhrnúť do niekoľkých viet. Až jej príde vtipné, že aj keď v jej hlase ešte sem tam cítiť zármutok, už sa s tým vyrovala, je to za ňou a celé to vyznie akosi odľahčene. Zmierila sa sama so sebou aj s minulosťou a v skutočnosti je to len vďaka Davidovi.*

Chápem. * Povie potichu, hoci na tvári má stále ten nesústredený výraz. Felarin a David, David a Felarin, alkohol, rozlúčka... kúsky skladačky má pred očami, potichu, takmer nevedomky sa triediac do obrazu dávajúceho zmysel. Samozrejme, nemusí to byť pravda, no jeho intuícia ešte nikdy nezradila. Jediné čo je na tejto veci odlišné je to, že mu unikajú niektoré súvislosti a to ho znervózňuje. Sústredí však myseľ na Felarinin príbeh. Dráma ako od Shakespera. Hlboko si vzdychne. Bohužiaľ, one jej svoj príbeh nepovie... aké bohužiaľ? Kde by bol keby každému rozprával od slova do slova? Vôbec to neľutuje. Veď ani vlastnému bratovu nepovedal pravdu, len to čo chcel počuť. Niekedy je práve to najlepšie. * Takže... * Čo má povedať ďalej, to skutočne nevie. * asi by som ti mal poďakovať. Ale ja ti svoju minulosť neodhalím. Nie dnes, nie takto. Nie, ak chceš vedieť pravdu. Ľutujem. * Klamať vedel už od čias Orsa veľmi dobre. Nikdy, nič čo vo svojom krátkom živote spravil, neľutoval a dnešok to nezmení rovnako ako aj to, že ona sa o tom, čo sa dialo predtým než prišiel aby jej zobral Davida nikdy nič nedozvie. Ak sa nevyplní to, čo mu za ten krátky čas povedal David. Že by nemal tak často používať sovíčko nikdy. Váži si to, že mu Fela povedala svoj príbeh ale to je všetko. To je dosť. *

*Sleduje ho len periférnym videním. No aj tak vníma dosť. Myseľ upíra má tú výhodu, že z nej stačí maličký kúsok a dokáže podrobne vnímať všetko, čo od neho požadujete, a zas ďalší sa môže venovať niečomu inému. Keby to nebolo možné nepreberala by teraz v mysli spomienky na Niela, tieto hlúposti a ešte aj Ryana. Ale je to možné a preto sa pri jeho povzdychnutí usmeje. Malo to znamenať niečo ako súcit? Vie, že viac od neho čakať nemôže, túto vlastnosť má Dee spoločnú nanešťastie s Lailahom. Skrátka neukáže svoje pocity... Prevalí sa na bok, aby mu videla do tváre a bradu si podoprie dlaňou. Zvláštne, že jej na tvári pohráva úsmev aj po jeho slovách, no prikývne. Škoda, no rozumie.* V pohode, aj tak som nečakala, žeby si mi povedal pravdu. Teda pravdu o minulosti, ale je fajn, že aspoň v týchto slovách bolo čosi pravdivé. * Vie, že to neľutuje. Klamstvo bolo niečo, čo v jej živote zohralo príliš veľkú úlohu na to, aby ho nevedela rozoznať a aj keby nie, pri ňom jej praštená intuícia až príliš hlasno kričí, že je okolo neho príliš veľa tajomstiev na to, aby sa ich len tak vzdal. Tak skoro jej pravdu nepovie. Nie pokiaľ jej nebude dôverovať, lenže dôveru si treba zaslúži a viacnásobne to platí u ľudí, ktorých dôvera bola zradená.* Ták tému minulosť sme na dnes asi vyčerpali, čo ďalej. Mám chvíľku úprimnosti, možno by si to mal využiť. * Jemne sa uškrnie a predsa pohľad spustí k zemi a vlasy jej z časti spadnú do tváre. Ani netuší, či sa podvedome hodlá skryť pred jeho otázkami, ale skôr je to tým, že má strach z toho, že mu v tejto chvíli nemá chuť klamať. Možno je to myšlienkami na Niela, možno zvyškami alkoholu, ale zdá sa jej, že povie pravdu, nech sa jej spýta čokoľvek. Aj ohľadne Davida.*

Viem, že som asi blázon keď to hovorím, ale nie ďakujem, neprosím si. * To čo chce už vie. Nič iné nepotrebuje. Možno by to Felarin mohla brať ako odčinenie za to, že jej zo seba nevyjavil nič. * Ale som rád, že som ťa mohol spoznať... bližšie. * Trochu sa uškrnie, zdvihne sa zo zeme a opráši nohavice. * Tak niekedy nabudúce. * Pomaly sa otočí a odchádza. *

Tak za to ti asi ďakujem ja. *Pomaly zas zdvihne pohľad a usmeje sa. Hej, pokojne to mohol využiť a so stopercentnou pravdepodobnosťou, by sa mu ani nepokúšala klamať. Tak je to ale lepšie, nevyužil situáciu a to si istým spôsobom zaslúži obdiv.* Si dobrý poslucháč. A ja sa niekedy potrebujem, vyrozprávať... * Len mykne plecami, akoby to malo znamenať, že v skutočnosti nie je za čo ďakovať. A vlastne, naozaj nie je. Ak by mu to nechcela povedať, tak mu to nepovie.* Maj sa a pozdrav odo mňa Davida. *Ale keď tak nad tým premýšla...* Alebo sa možno neskôr stavím na návštevu. *Uškrnie sa a pohľad vráti späť na oblohu. Nemá chuť ísť preč, les má rada a navyše, čerstvý vzduch je viac ako fajn.*

*bezmocne blúdiac sa dostane na cistinku, kde narazí do podstavca. Je tma a noc, no jej oči vidia stále akoby bol deň. Sadne si na podstavec, na ktorom vidí sochu a schúli sa do jej tieňa. Ak by jej oči mohli plakať, bol by z jej sĺz vodopád. Keď sa trochu zotaví, pozria sa hore na sochu, o ktorú sa doteraz nezaujímala. Bol to nejaký anjel, typovala. Toto územie vôbec nepoznala, a ešte pred dvoma dňami by si myslela, že stať sa upírom bude úžasné. Veď prečo nie? Mať úžasné schopnosti, vedieť lietať či čítať myšlienky, alebo byť nadpozemsky krásna. Na jednu vec však naschvál zabúdala. Krv. Nikdy jej nevadil pohľad na ňu, ani sa jej nebála, no predstava, že by ju mala piť, bola odpudzujúca. Smutne zvesila hlavu medzi kolená. Zrazu zavetrila, lebo sa jej zdalo že niečo zacítila. Ešte si celkom nezvykla na upírie dokonalé zmysly. A zas! Tá vôňa bola lákavá a sladká. Pripomínala jej vôňu levanduľového čaju, ktorý jej robievala mama. Mala v sebe však aj inú, nadpozemskú vôňu. Prichádzala od severu. Zrazu vyskočila, a bezmyšlienkovite sa pustila za vôňou. Bola tak lákavá, že sa proste musela za ňou pustiť. Po chvíli pred sebou zbadala obrysy postavy. Hoci už akosi tušila čo sa stane, a bála sa toho, nemohla tú osobu prestať prenasledovať. Tá osoba ju zbadala a vykríkla. Kričala čosi ako "Prosím, nie§ Musím sa vrátiť! Nie!" Bola to žena. Mladá žena. Už cítila vôňu jej krvi, cítila jej teplo a počula jej pulz, ktorý bil ako splašený. A vtedy sa skrčila, ohla kolená, napla svaly a vydala z hrdla zvuk, ktorý nepoznávala. Vtom skočila na bezmocnú ženu, a jej posledné slová zanikli v prenikavom bolestnom výkriku, keď sa jej do krku zaryli ostré zuby.*



*Tá krv bola tak lahodná! Pomyslela si. Nemohla prestať. Úplne ju vycicala. Potom odhodila jej mŕtve telo, a čo najrýchlejšie odtiaľ odišla. Nemyslela na to čo spravila. Nechcela na to myslieť. Bolo to strašné. Tá žena je mŕtva, a ona! Ona ju zabila! Je z nej monštrum, krvilačný netvor, a práve zabila bezmocného človeka!* Nie, nie, nie, nie!!!!!!!! Ja som vrah! Zabila som ju, kŕmila som sa jej krvou! Som netvor! *Kričala bezmocne. Vtom začula čísi hlas.*

*Leží na lavičke pri soche anjela. Lailahovi už oznámila, že sa Dareth objavil na Vampirii no odpoveď nedostala. Len čakala kedy sa objaví totálne nasratý a bude chcieť zabiť Daretha. Vlastne by mu to asi ani nedovolila lebo sa pri Darethovi dostatočne bavila. Tak ako už dlho nie a to si myslela, že na takomto zabudnutom mieste bude veľmi veľká nuda. Len by ešte mohla Felarin oznámiť, že Dareth je tu. Ale radšej si počká, až stretne Felarin Dareth prvý a potom sa uvidí čo ďalej. Teraz si chce jendoducho vychutnať tichú a pokojnú noc ničím nerušená. Mobil už dávno vypla a strčila ho do vrecka kožennej bundy. Keby nechcela prerušiť tak krásnu jasnu noc tak by si aj zaspievala, ale nechce rušiť nočný pokoj. Krajšie by bolo keby bol spln, ale na ten si bude musieť ešte počkať niekoľko dní.*

* Vampiria preňho teraz predstavuje jediné východisko. Vďaka krpani ostal zastrčený za neveľkými múrmi jej mesta. Očakával že to bude preňho niečo ako dovolenková destinácia, na ktorej si človek oddýchne, ale to ešte nevedel o tej modrookej radodajke, ktorá mu môže zkaziť celý jeho plán jediným pohľadom. Teda, aspoň taký mal pocit keď sa dobre pozrel do Davidových očí plných nechutného zbožňovania. Okrem toho, chýbalo mu mesto. Život, vzruch, všetko čo Vampíria postrádala. Jedna možnosť by tu síce bola - zabiť aj Felu aj krpaňu, no môže očakávať, že jeho brat by asi ani s jednou nesúhlasil. Neostáva mu nič iné ako čakať... zamračí sa, vdýchne vzduch a zastane. Dokonca ani na prechádzke nemôže byť sám a dať priestor vlastným myšlienkam. Cíti pach upíra. Pach ženy. Možno dnes v noci predsa môže ešte očakávať zábavu. S úškrnom na perách ide za pachom, ku soche Anjela kde zbadá postavu na lavičke. Prikročí k nej. * Zdravím. * Z úst mu vyjde slušný pozdrav, z ktorého nie je cítiť nijaké bočné úmysly. Teda možno - okrem jedného. *

*S pokojného ticha ju vyruší čísi hlas.*Zdravím* pozdraví z čistej slušnosti aby sa nepovedalo až potom otočí hlavu tak aby videla na upíra pri nej.* Poznáme sa? Alebo poznáte niekoho koho poznám ja?* tá prvá otázka je celkom logická, ale nevie prečo sa pýta aj na tu druhu otázku. Veď jej môže byť jedno, či ten chalan alebo čo to je...vlastne ani tak mladý nebude. MOžno okolo 20 rokov teda ak neráta upírske roky. Posadí sa na lavičke a prehrabne si vlasy. Dnes nemá ani zdaleka kokentnu náladu tak ako pri Darethovi a zase nemôže baliť každého koho stretne, ale možno aspoň skráti čas čakaním na niečo zaujímavejšie*