Socha anjela

O tom dosť pochybujem, slečna. * Zdvorilosť z jeho tváre priam srší a jeho hlas akoby bol obalený medom. Musí si uvedomiť, že teraz má tu česť s tvorom ako je on, alebo krpaňa - s upírom a očividne žiadnou hlúpou husou, s akými mal česť predtým. Pohľad na chvíľu obráti k oblohe, ale zatiaľ čo je upírka z jasnej oblohy zjavne nadšená, jeho to neteší. Zajtra bude slnko, to znamená žiadne vychádzky. Ale nevadí, aj tak nemal nič dôležité na pláne. Sadne si na operadlo lavičky pri jej nohách, pretože dosť pochybuje o tom, že by mu chcela uvoľniť miesto. * No myslím, že nemáte žiadny dôvod byť paranoidná. * Paranoja zhrýza najmä jeho, čo je ďalšia vec, ktorá mu požiera nervy. Vždy mal dobrý úsudok. No táto baba mu pripomína toho starého upíra, čo stretol, Lailaha. Možno práve ona je tá Katherine, o ktorej hovoril. Ak je to pravda, potom je aj ona dosť dôležitá, minimálne tak ako Felarin. Čo ho zároveň aj teší - medzi Deeovskými génmi je hlboko zasadená aj zvedavosť, hoci sa ju dlho snažil potlačiť. * Ale ako tak rozmýšľam, možno by som jedného upíra aj našiel. Lailah. Áno, pán Lailah de Franches, ak ma pamäť neklame. * Akoby mohla. No na ľudské vsuvky si už nanešťastie zvykol. *

Paranoidná určite nie som, ale pri mojom skvelom šťastí poznáte niekoho koho určite poznám aj ja.* Napríklad takú Felarin možno pozná po prípade ešte niekoho, ale už si na nikoho nevie spomenuť. No keď započuje Lailahove meno len sa začudovane pozrie na upíra vedľa seba.*Má zaujímave meno. Prečo si myslíte, že by som ho mala poznať?* dobre možno klame a znova sa jej to podarí, ale nehodlá rozkrykovať, že poná Lailah. AKo Lailaha pozná tak určite nemá dobrú povesť u nikoho a po prípade ju mohol spomenúť, ale to by asi nespravil.*A ako sa voláte vy pane?*spýta sa znova len zo slušnosti no teoreticky ju to aj zaujíma len by si radšej mala vymyslieť nejaké iné meno ona lebo ak ju Lailah spomenul tak určite pod menom Katherine.*

Volám sa Ryan. * Ryan Orso, núti si doložiť jeho zmysel pre opatrnosť a otrepaná rutina, ale nechá to tak. Najmä preto, že svoje krstné meno už nepoužil rok, dosť dlhý čas na to aby ono samépôsobilo ako dokonalý kryt. Žiadny Pardee, nie ďakujeme, my sme zlí ľudia. Aspoň taký dojem vzbudzuje jej výzor a vyžarovanie. Že zdieľa súrodenecký vzťah s tým najneupírskejším upírom pod slnkom, to by mladú upírku asi nepotešilo. Nemá v pláne znižovať svoje sympatie u žien. Najmä u takých pekných mladých žien. * Povedzme, mám dobrú intuíciu? Takpovediac, bol by som veľmi potešený, keby som mal tú česť s Katherine, ktorú spomínal. * Lichôtky, jemné a v neškodnom množstve nikdy nemôžu ublížiť. To dievča ho skutočne zaujíma. A ešte viac tá hra, do ktorej má byť zapletená. Chce vedieť o dianí na Vampirii čo najviac. * Zdá sa, že to dievča je veľmi... zaujímavé. Áno, to je správne slovo. Vy ste Katherine, však? * Spýta sa, už napoly presvedčený. Usmeje sa. Jeho neoklame... *

Teší ma Ryan* natiahne ku nemu ruku pričom však nie je až tak potešená z jeho...po jeho daľších slovách zmení jemne názor. Zaujímave? Takže Lailah rozprával to je ale...užasné." povie si v duchu a až sa nad tým len v duchu zasmeje.*Neviem či je zaujímavá lebo ja na vampirii poznám veľmi málo upírov. Vlastne len jedného.*využije Darethove meno lebo keby povedala Felarin tak by ju to mohlo prezdradiť a Davida spomínať už vôbec nebude už len pre istotu.*Elizabeth.*Využije meno svojej matky. Aké krásne. V klamaní je dobrá a nepotrebuje na to ani nijaký špecialny dar. Len jendoduchý pohľad tmavých očí v ktorom je neprehliadnutelná vyrovnanosť a presvedčenie o tom, že neklame (ono to tuším má aj jendo slovo len neviem aké :D) *

(( Vieš, že ani ja? )) Aj mňa Kat... Elizabeth. * V okamihu sa na miesto úsmevu na jeho tvári vyníma úškrn, ktorý však hneď ako príde, rovnako rýchlo aj odíde. Chytí jej ruku a pevne, no nie príliš stisne jej dlaň v tej svojej, skrížiac ich pohľady. To dievča vie klamať. Tma ju príliš zahaľuje, aby si dokázal prečítať skutočnosti v jej očiach, no s potešením zistí, že jeho intuícia stále slabo brnká na struny, s tichým varovaním. Možno nie je Katherine, ale s určitosťou nie všetko čo hovorí, nie je pravda. * Môžem Vás volať Lizzie? Fajn... ak sa Vás môžem opýtať Lizzie, kto je tým upírom, ktorého ste stretla? * Stále udržiava konverzačný tón, niečo také ako netrpezlivosť sa totiž z jeho hlasu už dávno vytratilo. Stačí len vnímať znaky jej reči, pohyby jej tela, tak ťažko viditeľné v temnote noci a dievča sa prezradí, bez toho aby o tom vedelo aj samo. *

*Stahne ruku znova späť a na jeho otázku len mykne plecami.*Som zvyknutá, že mi iný dávaju prezývky hocijakého typu*lož a taktiež mu opätuje pohľad. Aspoň sa môže hrať zase. Už rozohrala príliš veľa hier a to už je aj na nu vela, ale nevadí jej to.*Dareth. Tak menší cvok.* keby Dareth vedel, že využíva jeho meno. Po prípade mohla spomenuť ešte Zoe, ale tá je mrtva a preto ju radšej spomínať nebude. Ak si Ryan myslí, že odhalí jej klamstvá tak je na veľkom omyle.*Smiem vedieť čo robíte za takej krásnej noci takto sám?* chabá otázka, ale možno víde. Zhodí nohy z lavičky a preloží jendu nohu cez druhú a oprie sa pohodlne. Stále rovnako vyrovnaná a pokojná. Stále necháva oči upreté do tých jeho. Priam hyptotizuje tie jeho oči. Neuhne ani na sekunde. Ani keď sa z lesa ozve vytie vlkov.*

Dareth. * Zopakuje potichu. O ňom ešte nepočul. Zdá sa, že toto mesto má na viac ako na pár polomŕtvych duší, ktoré dožívajú svoje dni na pokojnom miestečku. Práve preto sa aj bál tu ostať. Má priveľa životnej energie, aby ju mrhal na problémy malomešťanov, alebo na svojho neuveriteľného brata, hoci ten prívlastok by sa dal chápať rovnako kladne ako aj záporne. Menší cvok? Má taký dojem, že s ním si ešte tiež svoje užije, hoci nechápe, prečo ho nespomenula Felarin. Možno ho nepozná. Alebo trpí tým sndrómom, ako takmer všetci jeho známi, nedostatkom dôvery k nemu. * Potom je všetko v poriadku. * Usmeje sa na ňu znova. Už to s tou umelosťou preháňa. Nechce mať predsa o pár rokov z tých grimás vrásky... * Povedzme, že hľadám spoločnosť. * Presunie sa z operadla na miesto vedľa nej, hneď potom ako mu ho uvoľní. No nepozerá sa na ňu, dokonca ani jej smerom. Jeho pohľad je upretý na hviezdy a čaká na Lizzinu reakciu. Ktorá príde, tým si je istý. *

*Všimne si, že sa na nu nepozerá a tak môže prevratiť očami.*Spoločnosť? A aký typ spoločnosti hľadáte?* keby to nebolo nevhodné tak by sa aj zasmiala, ale vyznelo by to ako keby sa zbláznila a tak to nespraví. Podľa všetkého Ryan jej klamstvá berie bez povšimnutia aj keď zdanie môže klamať. Naďalej sedí nepohnuteľne a oči upiera na Ryana. Dostočne prevrtavajuc a hypnotickým pohľadom. Normálne teraz ľutuje, že nepovedala, že je Katherine lebo by ju velmi zaujímala reakcia na jej osobu uplne. Veď Ryan neznel, že by Lailaha mal v láske, ale vlastne nepozná upíra ktorý by Lailaha v láske má ak neráta Felarin, ale tu spomínať nejde.*

Hocijaký. * Opäť sa na ňu pozrie, trochu sa zasmejúc nad uprenosťou jej pohľadu. * Takže mi nevadia ani tajnostkárske upírky. * Nie je vyberavý. Nikdy nebol, pretože od začiatku sa musel vynájsť aj s tým málom, čo od života dostal. No ak je teraz upír, prečo nevyužiť príležitosť a nebrať, pokiaľ má možnosť? V tej odpovedi bola skrytá aj tichá otázka, je si istý že ju Elizabeth postrehne a to, aký má dôvod na nie príliš príťažlivé ponocovanie ona. Nevyzerá ako tvor, ktorého to baví. Možno práve preto, že v sebe vidí veľa z nej. Ale Boh vie, aj keď neverí na šťastie náhodu a osud, možno Boh dá aby si dnes večer užil konečne po toľkých starostiach trochu zábavy, ktorú by nemuseli obmädzovať starosti o Davida. *

*Priblíži sa tesne ku jeho tváry svohou tvárou.*Nie som typ upírky, ktorá skočí s takým spratkom ako ty do postele.*Možno nemyslel práve na toto, ale je mu to totálne jedno. Ona nemá v pláne mať niečo s Ryanom, ktorého ani nepozná a ani nepripadá atraktívny až tak. Na chvíľu jej cez myseľ prebehne myšlienka na Lailaha a potom na Daretha. Tak rada by videla Felarininu tvár keď ju stretne Dareth.*Mali by ste si nájsť nejakú inú upírku. Jednu poznám.* a práve jej klamstvo ide padnuť lebo možno prizná to, že pozná Felarin a felarin asi nepozná inú upírku ako je ona Katherine. ALe zase ju nemusí poznať Ryan.*

Prešli sme do tykania? Ale to je milé. * Mal by sa toho slovíčka zbaviť. Začína mu už naozaj liezť krkom, pretože ním začína označovať všetko od spôsobí akým krpaňa krčí nos, keď sa hnevá až po Južnú Kóreu. Ale späť ku upírskej slečne. Mali by si vyjasniť pár vecí. Napríklad to, že sa pravdepodobne jedná o matrónu podobnú Lailahovi. Proti babičkám nikdy nič nemal. Samozrejme, pokiaľ si len nemyslia, že s nimi chce šukať. Čo táto áno. * Takže predsa len paranoidná. * Potvrdí si potichu s úškrnom, nevnímajúc jej tvár tak blízko tej jeho. Odvráti sa od nej. Nevie prečo sa tunajší upíri k nemu rozhodnú hneď zaujať nepriateľský postoj. Je to pravdepodobne ich uzavreté myslenie. Vyrastanie na dedine robí svoje, bude mu ešte dlho trvať kým z Davida zoškiabe vplyv ich dokonalého ocina. On však má náladu na hru. A tá ho neprejde len tak. * Po prvé Katherine...teda Lizzie, ak sa tak naozaj voláš - o nič som ťa neprosil. Čo chcem to si zoberiem, nepotrebujem povolenie. Čo sa týka tej druhej veci, až doteraz som si myslel, že vonkajší zjav nijako s vekom upíra nesúvisí. * Znova sa mu na tvári zjaví ten stupídny úsmev a otočí sa späť k nej. Začína ho to naozaj baviť. * Navyše, zabudol som na otázku - čo tu robíš sama ty? Nepredpokladám, že vychutnávaš krásu nočnej oblohy. * Niežeby ho to zaujímalo, ale každým jedným slovíčkom ktoré jej venuje jej ešte viac lezie na nervy. kto vie, ako sa toto skončí. Mohol by si vynahradiť nudu, krátkou zábavkou, ktorou by sa Lizzie určite stala rada. Potom by ju zabil. No stále je tu tá malá šanca, že Beth je Katherine, v tom prípade by to asi dosť nahnevalo Lailaha. A on by ani z nudy nedokázal spraviť takú donebavolajúcu neopatrnosť. *

*Znoa prevrati očami a teraz jej ani nevadí, že to videl. Naspäť sa posadí tak ako pred tým.*Tu nejde o vek. Predpokladám, že od seba až tak starý zase nie sme. Či máš okolo 1000 rokov? Vlastne to keby si mal tak sa správaš inak.* stále z neho nespúšťa oči. takže teraz je vo fáze "nie sme priatelia." a to sa jej páči.*Rozmýšľam nad tým ako to, že pri svojej povahe ešte žiješ keďže Lailah si už česť stretnúť mal. Ale Lailah sa aj tak vždy len hrá. A Áno som Katherine.* aj by ku nemu natiahla ruku, ale už by to bolo celé divné a tak radšej nechá ruky prekrížené na prsiach pričom sa uškrna a div, že sa nezačne smiať. Celá táto situácia je komická.*

Ako inak? Ako zúbožený cynik v čiernej bunde, dokazujúci si svoje pošliapané ego na každej šľapke čo vojde do baru, s nepriamou úmernosťou ohľadom dĺžky ich sukní? * On tak hlboko neklesol. Nie je zatrpknutý, užíva si život plnými dúškami. A sakra, nechápe ako ho dokázala vyviesť zo zvyčajnen apatie, tak naoko neškodná veta, no on vždy patril medzi tých čo sa správali dospelo. Až priveľmi na svoj vek. Sám seba v duchu vyhreší, odvolávajúc sa na svoje duševné zdravie a znovu vníma tému. * Hej, to je možné. * Prehodí napoly neprítomne a tentoraz dodrží základné slušné pravidlá bežnej komunikácie, teda pozerá sa upírke do očí.* Nevyvolávam konflikty s ľuďmi silnejšími, ako som ja sám. * A zabijem každého, kto by mhol zabiť mňa. Prvá celá pravda, ktorú za posledný rok povedal. Dievča by si mohlo gratulovať. No zrejme ju to naštve. Večera sa aj tak nikdy nesrávala veľmi inteligentne. Väčšinou sa tak otriasa samoľúbosťou skombinovanou so strachom o svoj bezvýznamný život, že nevníma skutočnosti, reálne fakty. Hoci je dievča upírka... mohla by chutiť celkom fajn. * Takže znova. Teší ma Katherine. * V duchu zaplesá. On to vedel. Meno však nič nemení. *

Ak nevyvolávaš konflikty tak potom sa radšej strať z mojej cesty. NIe, že by som proti tebe nie čo mala, ale ja nemám priatelov a spoločnsoť nemám veľmi v láske. Teda pokiaľ sa neráta istý typ upírov.* typ do ktorého ty nepatríš! povie si v duchu a už sa aj jemne zasmeje.*Si veľmi rád, že si konečne stretol Katherine o ktorej rozprával Lailah?*jeho prvé vety neregistrovala ani poriadne. Načo sa bude vyjadrovať ku niečomu ku čomu sa nemusí vyjadrovať. Teraz pre zmenu ona odvráti pohľad na sochu anjela pričom sa stále usmieva.*A rokov máš koľko aby som presnejšie vedela kam ťa zaradiť? * spýta sa ako keby sa pýtala na počasie a nie na vek upíra, ktorý možno nejakým zázrakom môže mať viac ako ona.*

Ďakujem za radu. * Opätuje jej smiech. Možno tým jej slová znevážil, ale ani najmenej ho to nezaujíma. Ľudí typu ako ona už spoznal a nikdy nepriniesli do jeho života nič dobré, no pár chvíľ im iste neublíži. Potom znovu zvolí pretvárku, to sľubuje akože sa volá Pardee. Ale medzitým... * Celkom rád. Tak to vyzerá, že sa na Vampirii zdržím trochu dlhšie, ako som plánoval. Nie je na škodu spoznať viac ľudí. * Páči sa mu ten jemný prechod ku ďalšiemu typu normálnej konverzácie. Odtiahne sa od nej, aby si udržal svoj osobný priestor a uprie pohľad na oblohu. Také niečo sa v meste nevidí. Samozrejme, na Vampirii je veľa absolútne nezmyselných vecí, ale toto prekonáva hocičo u nich. Alebo sú to len spomienky, strašne dávne a zároveň blízke, na noci strávené pod jasným pobrežným nebom, plných vyschnutej trávy, hravého zvuku harmoniky a plniacich sa snov. Trochu sa trhne, keď začuje jej otázku. * Dvesto. * Povie rovnako nezaujatým tónom, akým bola položená otázka. Ak jej s Lailahom pripadá, ako minimálne desať krížikový upír, nech si ho zaškatuľkujú tak. Nevadí mu to. *

Ja nie som typ ktorý potrebuješ spoznať, ale ako chceš ty*skor to povie len tak aby nebolo ticho. Bolo by totiž divné keby len tak ticho sedeli.*To nie zase až tak málo.*reaguje na jeho odpoveď. Ona zase nie je taký typ ako Lailah, že dvesto rokov je málo. Málo by bolo tak 100 a nižšie.*A čo ťa sem priviedlo?* spýta sa. Aby mali aspoň ako tak priateľsku konverzáciu aj keď asi zo svojej pritomnosti nie su.*

Hlúposť. * Z akéhokoľvek uhlu sa na tú odpoveď pozrie, je to ďalšia pravda, ktorá mu tento večer unikla z úst. David mu nestál za to, aby kvôli nemu opustil pohodlné miestečko, akým to jeho predošlé určite bolo. No on je to jediné čo mu ostalo a preto by nemal podceňovať jeho cenu. Nikto nechce prísť predsa o jediné, čo mu ostalo. Seam si je s istý, že s pomocou Felarin, Davidovej detskej povahy a pár nešťastných náhod by sa tak stalo rýchlo, preto musí na neho dohliadať. Aspoň pokiaľ nedostane rozum. * Prepáč mi. * Pozrie sa na nočnú oblohu. Mohol by ísť skontrolovať dom. Ak sa jeho frere už prebudil, je len otázkou času, kedy pôjde za Felarin. Dosť starostí mu už robí jeho brat, nebude ešte opatrovať i ich možné nemanželské dieťa. * Musím už ísť. Snáď sa ešte stretneme. * Neprekvapilo by ho to, no ani nepotešilo. Katherine už má označenú za neutrálny typ, ktorý ho nemusí zaujímať. Pochybuje, že ona jeho vníma inak. * Takže, Zbohom. * Vstane zo stoličky a rýchlym upírim krokom odchádza smerom do Obytnej štvrte. *

*Zdvihne ruku a mávne mu*Ak sa toho stretnutia dožiješ*povie nahlas a uškrnie sa ešte viac. Znova sa vráti do tej istej polohy ako bola a to, že si lahn na lavičku a pozrie na mesiac. NO teraz pre zmenu zapne telefon a prečíta si spravu ktorá jej prišla. "Vrátil som sa. Teš sa." prevrati očami nad tou sms skou. Vedela, že skor či neskor sa Lailah objaví a ešte jej to aj oznámi. Je len otzáka času kedy tá cela hra bude zaujímavejšia*