Rozvaliny chrámu

*Pomaly,až znudene sa rozhliadla po veľkom tmavom dome.Možno by nepôsobil tak deprimujúco,keby boli závesy na oknách odtiahnuté.Aj keď pre ňu by tak pôsobil vždy.Potrebovala odísť z toho väzenia,ktorým sa stali tie obyčajné steny.Všetko vonku sa zmenilo.Napadal sneh a aj keď bolo všetko rovnaké,pod bielou prykrývkou sa to zdalo úplne iné.No nechcela byť v meste.Boli predsa Vianoce a ona nenávidela to štastie nesúce sa ovzduším.Chcela byť v pokoji,v tichu,niekde ďaleko.Lesom prechádzala ako bez duše.Na sebe mala len šaty nad kolená,bez rukávov a koženné čižmy na podpätku.Je výhoda,keď vám nikdy nie je zima.Nohy ju niesli automaticky,nemusela im prikázať hýbať sa.Išla ďalej a ďalej,len pozerajúc na zasnežené stromy,keď vtom započula kdesi nablízku zvuk plášťa,šúchajúceho sa po snehu.Len zastala a pozrela smerom ku zvuku.Mala by sa báť?Načo... pomyslela si.*

*No to, že sú stromy všade rovnaké - obyčajné, vysoké, zasnežené - jej ani najmenej nevadí. Aj napriek tomu totiž pohráva na jej tvári hrejivý úsmev a v mysli jej pohráva Vianočný melódia. Dokonca má pocit, že každú chvíľu jej kroky chytia rytmus a ona si začne poskakovať. A to si pritom sľúbila, že už sa nebude správať ako dieťa. Ale čo s dobrou náladou? Ticho sa zaškerí, no započúva, lebo má pocit, že začula kroky. Otočí sa a pohľadom zvedavo prebehne les. Možno je jej jedno kto to je, no aj tak je lepšie koho máte za chrbtom. No to je len opatrnosť, nie strach. Jej pohľad ale nakoniec našiel niečo, čo by nezaradila ku stromom a po tvári sa jej ešte viac rozšíril úsmev, keď spoznala tie známe črty.* Kathlyn? * Prehovorí ticho vediac, že ona ju bude počuť a predsa sa k nej vyberie bližšie. Naposledy to bola ona kto odišiel a nechal Kath premýšľať a ak jej to dovolí, tak by aj celkom rada zistila k čomu dospela, no na to je času dosť.*

*Začula svoje meno,alebo z neustáleho ticha má už aj halucinácie?Spraví krok dopredu,aby jej strom pri nej nestál vo výhľade a uvidí narušitela ticha.Je to štastie,čo jej ju postavilo do cesty,alebo len hlúpa náhoda?Akoby na tom záležalo...*Felarin?*Tiež vysloví jej meno a potichu sa zasmeje.Musí sa smiať.,znova predsa stretla osobu,ktorá sa ako jediná za dlhú dobu dostala pod jej závoj zajomstiev.*Tak...hmmm...štastné a veselé?Aj keď oneskorene...*Povie stále so smiechom a cez sneh,ktorý sa očividne snažil napadať čo najvyššie,vykročí k nej.*

*Po tom, čo začuje svoje meno, ktoré takmer okamžite nasleduje Kathlynin smiech, sa už ani ona nezdrží tiež sa rozosmeje. Úsmev na jej tvári bol jasný aj predtým, no teraz doslova žiari radosťou, lebo svoju drahú priateľku už nevidela veeľmi dlho. A pravdu povediac chýbala jej. Počkať, fakt som ju nazvala priateľkou?! Na chvíľu sa zarazí a potom sa rozosmeje ešte hlasnejšie, áno je to jej priateľka a vlastne ňou vždy aj bola, od prvej chvíle, čo jej povedala celý svoj príbeh...* Tak rada, ťa vidím. A samozrejme aj tebe šťastné a veselé. * Nedokáže odolať nutkaniu objať ju, keď je dosť blízko. Len tak jemne, ale predsa má z toho dobrý pocit. A keď ju pustí uprene sa jej zadíva do očí.* Tak hovor, aké si mala Vianoce? * Spýta sa zvedavo a premeria si ju. Tie jej krátke šaty a čižmy a to, že na tom nemá nič. Ak by ju videl nejaký človek, tak by sa asi riadne divil.*

*Po jej smiechu sa znova zasmeje-hlasnejšie a štastnejšie ako predtým a podíde k nej.Keď ju objíme,jemne objatie opätuje.Ani sa nestihne zamyslieť nad tým,že je to na ňu čudné.*Vianoce?Cez Vianoce som bola v dome nejakého dievčaťa.Mala celkom dobrú krv.*Vychŕli z nej,ani sa nestihne zamyslieť nad jej slovami a tak hodí na Fel ospravedlňujúci pohľad.*No a čo tvoje Vianoce?Určite boli lepšie,ako moje.*Prejde k akémusi spadnutému stromu,sadne si na jeho kmeň a ukáže na miesto pri sebe,čím naznačí Fele,aby si k nej sadla.*

*Je taká rada, že ju vidí, že by aj skákala od šťastia, možno aj preto ju vôbec nevyvedie z mieri jej odpoveď a uškrnie sa.* No tak to si jej dala pekný darček, chúďatku. Aspoň si ju predtým nejak zabavila? *Spýta sa akoby len mimochodom a pritom jej už začína byť divné, že to povedala bez akýchkoľvek výčitiek. Asi ich radosť neguje alebo čo... To však rýchlo pustí z hlavy a radšej prejde ku Kath a sadne si vedľa nej na kmeň stromu nedbajúc na sneh na ňom ani na nič iné.* Ja som mala fajn Vianoce. David bol u mňa a bolo to milé. Chcela som pozvať aj teba, ale už som ťa pred sviatkami nevidela... Prepáč, bolo by super, keby si tam bola. * Trochu ľútostivo sa pousmeje, keď si predstaví, aké pekné Vianoce to mohli byť. Nie žeby takto neboli pekné, lebo fakt boli, ale s Kath by to bolo ešte o trochu dokonalejšie.*

No...*Začne a má v pláne narýchlo vymyslieť niečo,ako by dievča zabavila.Napadá ju že povie,že sa opili,ale rozhodne sa,že nebude klamať.*Nie.*Povie úprimne a trochu sa zasmeje,aj keď na tom nič smiešne nie je.Možno to robí spoločnosť Fel,že sa cíti štastne.*Ale na moju obranu-to dievča bolo po rozchode v takej nálade,že by sa zabila aj sama.Takže som jej vlastne pomohla.*Vyhlási.Aj keď je to blbosť,ale to je jedno.*No,mňa často nestretneš.*Zasmeje sa,no potom prestane a prekvapene pozrie na Felarinino vrecko.*Felarin?Asi máš vo vrecku niečo,čo sa hýbe.*Povie hlasom,akoby to,že sa človeku,alebo skôr upírovi,vo vrecku hýbe očividne niečo živé,bolo úplne normálne.*

Aspoň si ju mala dostať do nálady. * Zaškerí sa ale potom vážne prikývne na jej obranné vyhlásenie, ako sudca, ktorý práve zvažuje argument neviny. Tvári sa, že premýšľa a v duchu hľadá nejaké argumenty na to, prečo to nebolo správne, no pravdou je, že nič také nenachádza. Preto sa znova rozosmeje a prikývne, tentokrát už súhlasne.* Áno, dobre, si zbavená všetkých obvinení a dokonca ti patrí vďaka neviem akého štátu, že si znížila počet samovrážd.* Zasmeje sa a pocíti ako sa dráčik v jej vrecku zas pustil na výzvedy, lebo pochoduje hore dolu po látke a ona až na svojej nohe cíti jeho drobné pazúriky, ako sa snaží udržať.* Možno by si mohla častejšie chodiť na miesta, kde by som ťa aj mohla stret... Čo? * Najprv mala v úmysle niečo ako dohováranie, no jej tón sa hneď zmení na prekvapený, keď sa Kath prekvapene pozrie na jej vrecko.* Aha, jasné. Seam. * Povie ako by to všetko odvôvodňovalo a strčí ruku do vrecka, aby ho vytiahla von. Nie žeby sa mu práve chcelo pustiť svojho úkrytu, ale nemal na výber a tak nakoniec vytiahne ruku a nastaví ju pred Kath. Až pred jej očami prsty roztvorí a na dlani jej sedí jej milučký malý dráčik.* Vianočný darček!

Ak by som ju chcela dostať do nálady,tak jedine alkoholom.A mám radšej čistú krv.*Zatvári sa nevinne,ako anjel bez krídel.Anjel bol možno hlúpe prirovnanie,od anjela má naozaj ďaleko.*Ďakujem.*Mierne sa predkloní,čo má byť poklona,aj keď to ako poklona veľmi nevyzerá.*Budem neviem akému štátu slúžiť aj naďalej a znižovať počet samovr...a znižovať počet obyvateľov.*Zasmeje sa,aj keď z jej...dalo by sa to nazvať prekliatia by malo byť skôr do plaču.*Pokúsim sa.*Odpovie na nedopovedanú vetu,no potom sa zvedavo zahľadí na jej vrecko.Keď roztvorí dlaň chvíľu len nemo pozerá na toho tvora a potom svoj pohľad prenesie na Fel.*Drak?*Čakala čokoľvek,ale malého draka určite nie.Pomaly k nemu natiahne mŕtvolne bledý prst a dotkne sa ho.*

Prečo? Veď alkohol nie je jediná možnosť. Mohla si jej zaspievať. *Zasmeje sa na svojom hlúpom nápade, no aj tak má na jej smiechu najväčší podiel ten jej anjelský výraz, z ktorého by takmer na 100% šla do kolien, keby už nesedela.* Nemáš za čo. Ale ten neviem aký štát, ti nepoďakuje, keď mu zostane len jeden obyvateľ, takže mohla by si pomáhať aj iným štátom, čo ty na to? A navyše potrebujem partnerku na lov v meste, keďže ten v dedine som si zakázala. *Zasmeje sa a nastaví jej ruku, akoby chcela potvrdiť nejakú detskú hlúpu dohodu.* Pôjdeš so mnou? * Spýta sa teraz nevinne ona, keďže naposledy jej povedala, že sa vynasnaží dodržiavať zvieraciu diétu. No fakt to nie je také ľahké. A aj tak, načo sa hrať na niečo iné, keď vie, že Kath ju pochopí?* Drak!* Prisvedčí veselo a zadíva sa na jej prst ako ako sa ho pomaly dotkne, na čo dráčko reaguje len lenivým roztiahnutím krídel a krátkym pohľadom na Kath. Nezdá sa, aby sa nejak zvlášť hrnul na prieskum cez zasnežený les. * Nepáči sa ti? * Spýta sa jej s úškrnom a je odhodlaná nakričať na ňu, nech neuráža jej malé dieťatko, keď povie nie.*

*Len na ňu hodí dokonalo nacvičený prekvapený pohľad.*Zaspievať?Upíry nespievajú.*Vyplazí na ňu jazyk,ako malé dieťa,aj keď tak sa ešte nikdy nesprávala a potom sa len zasmeje.*Vlastne mu nezostane len jeden obyvateľ.Upírov totižto nejem.*Povie múdro a uškrnie sa.*Ale dobre,budem ťa sprevádzať.*Usmeje sa a chytí jej ruku.No potom sa opäť pozrie na draka a trochu nakloní hlavu nabok.*Nie že by sa mi nepáčil.Ale som trochu prekvapená.Videla som veľa vecí,ale draka nie.*Povie s tichým smiechom a sleduje drakov pohyb.Potom nastaví dlaň.*Môžem?*Spýta sa slušne.Ak aj ten drak hryzie,jej to určite neublíži.*Nezjem ho.*Ubezpečí ju a v žiarivom úsmeve odhalí ostré zúbky.*

Ha! Že nespievajú?! Keď budem mať nabudúce chuť, tak ti predvediem svoje číslo!* Zasmeje sa, ale keďže Kath jej vyplazením jazyka vyhlásila vojnu, tak na ňu tiež vyplazí jazyk... a zas ho hneď stiahne s ešte väčším smiechom, keď si spomenie na jedno upozornenie, ktoré raz dostala. "Nevyplazuj ten jazyk, lebo príde nahnevaná veverička a odhryzne ti ho!" Vie, že to nie je bohvie aké smiešne, no vtedy jej to smiešne pripadalo a spomienka na ten deň je rovnako vtipná.* Aha, tak možno zmeníš stravu, upírska krv je vraj chutná.*Zaškerí sa, no úškrn okamžite vystrieda úsmev a ona šťastne zatlieska.* Super! Dáme si lov, parťáčka! *Zvolá nadšene a v mysli už plánuje aké zábavné to bude. A divné je, že fakt sa na to teší. Úžasné, tešiť sa na vraždu. Asi začínam blázniť...* Ani ja som draka ešte nevidela ale je zlatý. A samozrejme, že môžeš. *Usmeje sa ignorujúc jej posledné slová, lebo nechce zas riskovať výbuch smiechu a dráčika doslova vysype zo svojej dlane do nej. A len s úškrnom sleduje ako sa zgúľal do kĺbka a potom sa snažil "rozmotať" a sadnúť si. Čím dlhšie ho mala tým viac jej ten dráčik prirastá k srdcu.*

*Len sa začne spolu s Fel smiať.*Tak to sa teším.*Povie pomedzi smiech.Napadne ju,že asi musia vyzerať komicky.Dve upírky,sediace na kmeni obalenom v snehu a smejúce sa tak,že to zvieratá,ktoré vydržali zimu a sneh v okruhu pár metrov muselo odplašiť.*Už si ju chutnala?No,piť vlastnú krv je trochu masochistické,takže by si mi mala dať uchutnať svoju.*Vycerí ostré zúbky naoko čakajúc na to,kedy jej Fel nastaví krk,alebo ruku,alebo čokoľvek,kam by zahryzla.No potom len skryje zuby a pozrie na dráčika,ktorý sa zgúľal do jej dlane a na Felarininu poznámku o tom,že je zlatý s úsmevom prykývne.*Takže Seam.*Povie si sama pre seba,dlaň si pryblíži k tvári a prstom sa opäť dotkne malého dráčika na jej ruke.*

Na to sa teším aj ja, budem si ho musieť vymyslieť. *Prizná so smiechom, lebo samozrejme klamala. Už strašne dávno nespievala, lebo nemala dôvod. Raz bola nešťastná, potom šialená, potom sa bavila aj bez toho, aby si musela spievať a navyše všetko, čo by teraz zvládla sú asi akurát tak rolničky, no to by nemalo dobre grády. Ale ani najmenej jej nerobí problém niečo vymyslieť, aby sa nabudúce zas mohli obe baviť.* Priznávam ja nie pokiaľ nerátam to, že som sem-tam pre zábavu pohrýzla Niela.*Anjelský úsmev, tichý smiech, pridávajúce sa decibely a nakoniec takmer spadne z kmeňa, zas blázni. Ale baví ju to hlavne, keď môže na Niela myslieť bez toho, aby to bolelo.* Fakt chceš moju? No ale ak inak nedáš...*Stále sa smeje, no aj tak sa tvári, že sa na tento čin psychicky pripravuje, až potom s privretými očami a divnou grimasou na tvári, ktorú "pre istotu" odvrátila nastrčí Kath zápästie. Čaká, čaká, čaká a čakala by aj ďalej, keby sa jej naozaj chcelo. No ona nikdy nebola trpezlivá, preto zas ruku stiahne a otočí sa ku Kath, aby videla ako sa zoznamuje so Seamom. No ten nie je príliš nadšený z toho, že do neho stále štucha prstom a preto sa pomrví a cvakne zubami tesne pri jej nose, na čo sa Fela zas rozosmeje.*Je rozkošný a aj ty budeš, keď nebudeš mať nos!

Určite niečo vymyslíš.*Povie so smiechom pri predstave spievajúcej Felarin.Kamsi do vzdialeného kúta mysľe si poznamená,že pri ďalšom stretnutí ju musí,či po dobrom,alebo po zlom,donútiť spievať.A Fel jej určite zaspieva,keďže ona si vydobije to,čo chce.*Vlastne už nechcem.*Povie s hranou panovačnosťou v hlase a trochu strčí do jej nastavenej ruky.*Radšej spapám Seama.Áno,si proste chutný.*Prihovorí sa mu,no potom sa rýchlo,pre ľudí až neskutočne,odtiahne,keď jeho malé zúbky cvaknú len kúsok pred jej tvárou.*Radšej ťa spapám rýchlo,aby si mi neublížil.*Anjelsky sa na neho usmeje a potom svoj pohľad prenesie na Fel.*A potom spapám teba.*Povie s vážnou tvárou,no potom sa rozosmeje.Seamovi a Fel by neskrivila ani vlások...poprípade krídlo.*

Samozrejme, kedy som ja niečo nevymyslela?! *Spýta sa samoľúbo akoby tým chcela podčiarknuť svoju kreativitu, o ktorej si Kath dovolila pochybovať. Na jej tváre ale stále svieti úškrn, pretože ani slovo z toho nemyslí vážne. Toľko krát sklamala, keď jej kreativita nedokázala zapracovať, no teraz nehodlá zlyhať a naozaj niečo vymyslí.* Fajn, keď ťa prešla chuť, tvoja vec aspoň zosta... Ha?! Jeho sa neopováž zjesť, ten je môj! *Zamračí sa a štuchne ju pod rebrá, stále tajac niekde vo vnútri smiech. Zato Seam sa vie brániť aj sám. Roztvorí papuľku a vyšľahne na Kath tenučký prúd ohňa, našťastie pre ňu je ale dosť ďaleko a tak sa nedostane až k jej tvári, či vlasom.* My sa nenecháme zjesť, ty smejo. *Zaškerí sa na Kath a konečne sa pridá k jej smiechu.* Zato my zjeme teba! Ako vlastne chutíš? * Spýta sa cez smiech ale jednu jej ruku potiahne ku sebe, akoby sa fakt chytala zahryznúť jej do zápästia.*

*Vyplazí na ňu jazyk,čo má symbolizovať,že sa nevzdá a Seama zje aj napriek jej rečiam.Trochu sa odtiahne,keď ju štuchne a vrhe na ňu hraný nahnevaní pohľad.Prekvapene natiahne svoju ruku čo najďalej od seba,keď sa jej pred tvárou zjaví plameň ohňa.Ten dráčik si zrejme nenechá robiť zle.Potichu sa nad ním zasmeje a pritiahne si ruku bliežšie,keď to už vyzerá,že ďlašie plamene jej nehrozia a Seam zostane lenivo pochodovať po jej ruke.*No,ja vlastne neviem.*Povie zamyslene a vytrhne si ruku zo spárov Felarin a začne si zamyslene sledovať zápästia.*Žeby,hmmm...čokoláda?*Povie s hlasným smiechom.*

*Také detinské správanie u Kath nečakala. To ona bola vždy tá zádumčivá upírka, ktorá sa nesmiala, ktorá o sebe veľa nehovorila. Tá, čo sa skrývala pred svetom, aby náhodou neodhalila svoju dobrú časť. A teraz sa tu s ňou smeje a zabáva sa s dráčikom. Netuší kam ten svet speje, no toto všetko sa jej páči a naozaj má pocit, že má pri sebe priateľku, ktorej môže veriť. Až ma sto chutí ju znova objať, no radšej sa drží ďalej a len sa zasmeje na Seamovi ako lenivo sa tvári.* Čokoláda? Tak to si mi nemala vravieť pokiaľ si si chcela zachrániť život, mademoiselle Kathlyn, čokoládu milujem najviac na svete. * Povie so smiechom a vycerí na ňu svoje špicaté zúbky akoby jej chcela povedať, že teraz jej už neújde.*

*Pohľad prenesie zo zápästia na Felarin a uškrnie sa.*Vtom prípade ako čokoláda nechutím.Čo nemáš rada?*Spýta sa a zasmeje sa,dávajúc pozor,aby aj ona ukázala svoje špicaté zúbky,čím chce povedať,že sa čokoládumilujúcej upírky nebojí.Pri oslovení,ktoré Fel použila v jej rodnom jazyku si spomenie na svoju rodnú krajinu.Taliansko.Nie že by jej veľmi chýbalo,ale presa majú Benátky svoje čaro,ktoré jej trošku chýba.Napadne ju myšlienka na návrat.Ale tú okamžite zamietne.Benátky by v nej vyvolali len spomienky a nemá tam už nikoho.A tu má Felarin.Možno by Felarin išla s ňou...*Bola si už v Taliansku?*Vysloví nahlas svoje myšlienky,nerozmýšlajúc,či robí správne.*

*Zatvári sa sklamane, dúfala, že si pochutí a splní tak dve najdôležitejšie a najsilnejšie túžby - po krvi aj po čokoláde - naraz. No ale ako sa zda, Kath sa rozhodla kaziť jej radosť. *Prečo mi toto robíš? Už som ťa chcela pohrýzť.* Povie smutne a sklopí na okamih pohľad k zemi, tváriac sa, že ju sneh okolo veľmi zaujal. Toto všetko je len ďalšia z jej detinských hier a ona sa v duchu smeje, aj keď to navonok vôbec neukáže a fakt je rada, že môže brať Kathlyn ako priateľku. Mať niekoho komu môže byzvýhradne veriť je viac ako fajn.* V Taliansku? * Spýta sa prekvapene a pomaly zdvihne pohľad zas k nej. Premeria si jej tvár a potom pomaly prikývne.* Na chvíľu, ešte s Nielom. Prečo?

Lebo chcem ostať nažive.*Povie ospravedlňujúcim tónom.*Ale ak tak veľmi chceš...*Otrčí jej zápästie a zatvári sa trochu smutne,akoby fakt verila,že ju Fela pohryzie.Aj keď všetko je možné...*V ktorom meste?*Spýta sa zaujato,keď jej Felarin povie,že v Taliansku u bola.Možno bola práve v Benátkach.Ale to jej nezabraňuje pozvať ju na menší výlet do rodného mesta.Ani nevie,prečo tam vlastne chce ísť,ale bolo by fajn,znova Benátky vidieť.*Výlet?*Odpovie otázkou.To jediné slovo znie tak...ľudsky.Doteraz by si nevedela predstaviť dve upírky na výlete do Benátok.A zrazu sa jej to zdá také normálne...*

Minule si sa tvárila, že zo života nie si nejak nadšená, čo taká náhla zmena? * Spýta sa s mierne zdvihnutým obočím a odtlačí jej zápästie akoby chcela povedať, že nebude večerať pokiaľ nedostane dosť dobré vysvetlenie a na to si naozaj rada počká, aj keby to malo trvať celý zvyšok večnosti.* No, vo všetkých väčších na severe myslím, že najjužnejšie sme boli vo Florencii. *Odvetí zamyslene a v hlave sa vracia k spomienkam na cesty, ktoré prežila s Nielom, nebolo ich málo ale Taliansko malo svoje čaro. Miláno, shakespearova Verona, Pisa, Florencia. Všetko mestá s tak nádhernou históriou. Očarilo ju to...* Výlet? * Pretrhne niť myšlienok a prekvapene sa pozrie na Kath.* Ty sa chceš vrátiť do Talianska a mňa by si dokázala pribaliť na cestu? * Spýta sa s tichým smiechom, akoby tomu stále neverila ale ten nápad sa jej náramne páči a to nemôže poprieť.* Súhlasím!

Jeden rozhovor s jednou upírkou...*Odpovie s úsmevom.Nechápe to.Celé storočie aj pol nechcela žiť a teraz sa objaví Felarin a ona sa s ňou smeje v lese,akoby sa nič nestalo,akoby boli obyčajní ľudia...Možno by jej to prišlo nefér voči Nairrenovi,ktorý tu už nie je a to kôli nej,ale Felarin jej otvorila oči,keď povedala,že by sa za ňu neobetoval,keby nechcel aby žila.A ona žiť bude,kôli nemu.Pri Feliných slovách prykývne,očakávajúc,že to bude považovať za hlúpy nápad,alebo že nebude chcieť ísť.Ale potom sa len štastne rozosmeje.*V tom prípade-smer Benátky.*Povie s úsmevom na perách.Vie,že to bude úžasné,pretože tam bude Felarin.Pôjdu tam,kde to všetko začalo.Celá jej večnosť.*