Svätyňa krvi

*Tie chodby boli poprepletané a to poriadne. NO vedela sa v nich orientovať a bola rada. ALe neprišla sem len tak aby sa skúmala steny chodieb, ale dobre vedela, že v podzemí je veľmi dobrá akustika. A tak po prá hodinách prechádzania ostala v nejakej chodbe kde si pokojne sedela. Vedela, že sem skoro nikto nechodí a aj keď chodí tak by mu chvíľu trvalo pokiaľ by ju našiel. Na sebe má dlhé čierne nohavice a čierne kožené čižmy s čiernym topom. Sprvu sa tu vážne chcela len túlať, ale nakoniec skončila sediaca na zemi pričom si spievala.* Lithium-don't want to lock me up inside. Lithium- don't want to forget how it feels without...* hlas mala dobrý vedela o tom a bola vážne rada, že v okolí nikto nebol. Lebo by podľa všetkého vyzerala veľmi čudne.*

*Zavrie ústa. Počuje úplne tichučké kroky. Kto do pekla tu je o takomto čase? otázka jej preblesne hlavou. Možno by tu vážne nemala byť a mala by byť úple niekde inde. Ak správne vie tak už sa začína stmievať takže by mohla ísť ja von a trocha na lov. Oči má úplne čierne tak ako jej stvoriteľ. Kto vie možno jej stmavli vďaka premene a možno nie. MOžno to bolo kvôli tomu, že sa stále pohybovala po nociach a tmách. Prehrabne si čierne vlasy tenkými bledými prstami a postaví sa. Cíti, že kroky sa približujú no nemá v pláne začať utekať. Naučila sa problémom čeliť a nie ich len tak obehnúť aj keď cesta upírstva je z časti útek*

*Počuje hlasité kroky pričom tam je aj pach krvy. Uprie tmavé oči na chlapca, ktorý do nej vrazí a padne na zem.*Zoe ahoj*povie smerujúc slová na upírku za chlapcom. Chlapec na ňu chvíľu nemo hľadý až vyskočí na nohy a postaví sa za ňu*Schovvaš sa za nesprávnu osobu.*uškrnie sa. Chcela ísť na lov, ale nebude sa pliesť Zoi do práce. Toto nerobí zásadne sa nemieša iným upírom do roboty a zabíjania*Čo tu robíš Zoe teda okrem toho, že lovíš ako som si stašila všimnúť*hovorím vyrovnane a vôbec jej nevadia chlapcove tiché už teraz zvlyky. Na tváry má posmešný úsmev a oči už má teraz upreté na Zoe. Cíti aj ako jej chlapex zviera okraje trička ako keby si naozaj myslel, že ona ho ochráni. Teda on si to naozaj asi myslí a to je pritom na veľko omyle*

*Pozrie cez rameno na chlapca.*Môžeš byť rád ja nehryziem teda nie teraz.*Tak táto veta znei ako keby ho chcela ušetriť,ale nechce.*Prečo by malo? Prejaví nejaký človek súcit s upírom?*spýta sa pričom už pozerá na Zoe s jemne naklonenou hlavou na bok. Keby sa taký človek našiel tak by bol buď ožratý a aj tak by to nespravil alebo uplne mimo seba a aj tak má človek v sebe asi zakódované, že upíra treba zabiť. keď sa nad tým tak zamyslí kto je v tom prípade lovec a kto korisť. Upíry zabíja furt rovnako a ludia si vymýšľau furt nové a nové návody aj ked väčšina je na nič*

*Počúva Zoe no aj tak ju vôbec nevníma. Neznáša ponaučovanie*Skončila si?*spýta sa pričom sa oprie chrbtom o stenu a pozrie na chlapca.*Otvor oči. Nie sme sen sme na tvoju smolu skutočnosť.*uškrnie sa. Počuje Zoeinu vetu, že ho chce premeniť.*Tochto strašpitla premeníš? Chlapče koľko máš rokov?*prvú otázku nasmeruje na Zoe no druhá už patrí chalanovi. Oči upreté na neho a hlava jemne natočená do strany. KOľko takých už videla a koľko pocitov cítila s ich krvy. A koľko ich bolo nad ktorými sa naozaj mohla zľutovať a dať im možnosť výberu. Nedala ju nikomu a nehodlá to tak skoro zase robiť*

*Prevratí očami.*Rob si čo chceš. Ale mám pocit,, že on nebude veľmi dobrý ako spoločník*povie to ako správu o počasí. Zvezie sa po stene na zem a sadne si. Oči uprie už teraz na Zoe.*Robíš chybu, ale prosím, ale pporsím ťa ja nechcem byť od krvy tak pozor.*hovorí posmešne, aj keď naozaj nechce byť od krvy.*A čos a týka tej večnosti tak ver, že radšej sama ako s trinásť ročným chalanom*znova soi prehrabne vlasy. Potom oprie hlavu o stenu a sleduje Zoe pri práci. AJ tak sa nudí takže nemá čo iné robiť*

*Prevráti očami.*Mne je jedno čo bude robiť s tým chalanom. Ale aspoň je pozitívne, že má 16*povie s uškrnom. Čo viac má dodať. Zavrie oči a čaká pokiaľ Zoe skončí zo svojou prácou. Síce to bude trvať veľmi dlho,ale aspoň si oddýchne*Povec keď skončíš*zabrble popod nos pričom si začne nechtami vyklepkávať nejakú melodiu*

*otvorí oči*načo by bude to dievča? Veď aj tak mŕtve a už je tuhé*na dôkaz kopne do diecvčaťa nohou.*Ľudia toho málo vydržia. MOhli by byť odolnejší. Hlavne čo sa týka mužov*prehodí to len tak, aby neznela, že ju to vôbec nezaujíma. Asi by sa mala vytratiť niekam úplne inam napríklad do tej deidny plnej ludí aby mala konečne normálnu večeru. Lebo krpaté dievčatko alebo chalan pri premene nie je nič moc. Potrebuje niečo staršie a sladšie*

*pomalimy krokmy kraca po pustom lese,vonku zuri burka a krvavo červeni plast ma uz cely premoceny no to nieje dovod preco by sa ponahlala , ma čas, ma dost casu, zraz sa pozrie nahrad kde miery...dlhe roky priam storocia nebola medzi svojimy... dlhe roky sa ukrivala a nevedela sa nabazit krvi...pomsty...no dozvedela sa jednu strasnu vec...potrebuje zistit ci to je pravda...musi...musi to zistit...jedine co ju tu privadza je ta myslienka...kapucna ktora je uz uplne molra a vobec ju necchrany pred dazdom pomali sklzne z jej hlavy napodrom silneho vetra...jej cervene kuceri sa len lahko pohnu...zabori pohlad este ras na hrad a opet k nemu pomalicky kraca, uz je skoro tam...uvidi ako sa ostatny zmenily...ci su upiri este stale upirmy...drzala sa v uzadi velmy dlho...no ci naozaj je dobre sa opet vraciat....ma to vynam?u zje pri brane a tak vstupi dovnutra...citi pach krvi...zavrie oci a pomali sa nadich...vydichne s velkovu ulavov...kusok sa fiskutsky pousmeje a miery do svetine, vojde vysokimi dveramy obrubenich klenbov....v strede uvidi poratal a v miestnosti takmer nikoho...iba tam ostane sat apomalicky si dava dole hodabne cervene rukavice...*Uvidime...*zašepka zenskym no chladnim hlasom*

* Nemá potrebu sa maskovať. Vie, že tá ktorá ho hľadá by ho našla rovnako rýchlo, či má, alebo nemá na sebe masku. Nič totiž nevyvráti výrok, že najlepším upírím vyhľadávacím zmyslom je čuch. A to on využije.
Niežeby nebol vďačný Zoe, za to že ho zachránila, ale už ju nechce vidieť. Nikdy nebude môcť byť vďačný priateľke Katherine, ani keby dokázala nejako zvrátiť to čo napáchala. No možno by ju predsa len prial s otvorenou náručou, ale naozaj ju prijať? Nikdy! A práve v povolaní toho, kto nechce byť videní je najvýhodnejšie ukázať sa tam, kde by ho bolo najviac vidieť. V tomto prípade to sú chodby. Chodby svätyne krvi, ktoré našiel už za svojich ľudských čias, miesto kde bol premenený. Prechádza sa uličkami, čakajúc na tieň noci vediac, že posledné miesto kde by ho očakávala je to tu. No všetky tieto predpoklady sa v momente zrútia akonáhle ju uvidí. Pach však má akýsi iný, akýsi... ukryje sa do uličky, skúmajúc jej vôňu, spôsob chôdze a intenzitu dýchania. S úľavou si vydýchne. * Znova sa stretávame slečna. * Povie, už s pokojom v hlase a nasleduje upírku s ktorou sa už stretol. *

*Rukou jemne prechádza po kamennom múre, ktorý lemuje jej cestu. Prstami hľadá praskliny, dierky, či len nerovnosti podzemnej steny. Drsnosť múrov jej aj naďalej dovoľuje nemyslieť na nič, zdá sa, že ráta koľko krokov urobila, no jej pery sa nepohybujú tak jednoduchými slovami ako sú čísla. Z jej úst vychádzajú slová oveľa staršie, latinské, tiché a magické. Možno modlitba a možno kliatba, či snáď prosba o pomoc, ktorá je smerovaná k duchom tohto miesta. Splývajú s jej dychom až v nerozlíšiteľnú zmes. Nerozumieť im, znejú len v jej hlave, v tichu, prázdnote. Nezačuje nečakané kroky, nezachytí tieň, ktorý sa už nejakú chvíľu ťahá za ňou a sleduje jej kroky. Zrakom len blúdi po podlahe a nevníma... do chvíle, kým nezačuje jeho hlas. Hlas, ktorý vyruší bezmyšlienkovitú prázdnotu jej mysle. Zdvihne pohľad a uvidí tam toho, ktorého by nečakala. Vedela, že sa stretnú, no toto miesto nerátala medzi miesta ich nadchádzajúceho stretnutia. Avšak aj tak jej tvár skrášli úsmev, mimovoľný, neplánovaný, nevedomý.* Monsieur, rada vás vidím. * Prehovorí jasne no rovnako ticho ako zvyčajne. Čo sa zmenilo od vtedy čo sa videli naposledy? Nevie, no zdá sa jej, že odvtedy prešla večnosť...*