Obytná štvrť

Anonymný

Spleť domov, ktoré sú niektoré obývané a niektoré zase prázdne už roky. Niektoú sú schátralé a niektoré zase vyzerajú ako keby sa ich čas ani nedotkol. Každý jeden upír tu môže nájsť aspoň na pár minút pokoj v ktoromkoľvek dome a keď veľmi chce môže sa nasťahovať natrvalo. Je to len na ňom

Anonymný

*Ticho, ktoré bolo počuť v celom dome a ešte aj v okolí bolo priam desivé. A tá jemná hmla to celé ešte len podčiarkla. Na oblohe sa síce črtal mesiac a bolo tam aj zopár mrakov, ale určite to nezjemnilo situáciu. Ale ticho vonku by nebolo samé o sebe také zvláštne a nebezpečné možno. Ale ticho v okolí upírskeho domu v ktorom niekto bol bolo desivé. Jediná živá osoba v dome ticho sedela na gauči a očami sledovala telo uprostred štvorcového koberca. Oheň v krbe bola zhasnutý a jediná vec, ktoré mohla osvetliť bol mesiac presvitajúci cez zatvorené okná. Občas sa síce skryl za nejaký ten tmavý mrak, ale inak poskytoval dostatočne veľa svetla v miestnosti. Mesiac osvetlil dokonale upratané knihy v poličkách a jemne sa poodrážal od kryštálových fliaš a pohárov na stolíku pri gauči oproti krbu, ktorý stál medzi dvomi veľkými oknami. Miestnosť bola dokonale uprataná tak ako už dlho nebola. Pred niekoľkými týždňami by si človek pomyslel, že sa tade prehnal hurikán a teraz ako keby sa nikdy nič nestalo. Ani dych upíra nebolo počuť a vlastne to ani nebolo také zvláštne. Potreboval byť potichu. Potreboval byť pokojný a vyrovnaný. Tak dlho sa nevedel spamätať zo straty práve jej, že nerozmýšľal racionálne. Vždy vedel a stále vie ako treba upíra zabiť. Prebodnúť, oddeliť hlavu od tela a aj končatiny a všetko samostatne zapáliť a on toto jedine nespravil. Neoddelil jej hlavu od tela. Nespálil. Len ju jednoducho pochoval neporušenú a ako tak krásnu. A to ho hnevalo priam zúril. Práve on, Lailah de Franches, využil všetky možnosti a až potom to vzdal a aj to sa väčšinou nevzdával. Ale tento krát to vzdal tak ako nikdy pred tým. Bol tak zdrvený, že až keď stretol Valkýru, tak si spomenul na to aký naozaj bol. Ako by mal rozmýšľať, Na to ako ho spomienka na ňu bolí a na to, že ju tu chce a potrebuje, že by bol ochotný spraviť čokoľvek. A potom mu to jedného pekného večera došlo. Keď sedel u nejakej baby na večeri aj s jej rodinou, nie že by sa potreboval zapáčiť jej rodičom, ale náhodou prišli a povedal si, že pokojná „rodinná“ večer by mohla byť aj zábava a aj bola. To, že ich potom všetkých zabil vie prehliadnuť veľmi jednoducho, ale vďaka tomu mladšiemu bratovi tej baby si spomenul, že ju vie dostať späť. Videl ako si ten chalan číta nejakú knihu, nejaký román, ktorého už aj zabudol a tak si prečítal kúsok. Boli tam klasické keci o upíroch a podobne, ale viac ho zaujala časť kde sa píše o tom ako zabiť upíra. To, že treba oddeliť hlavu od tela a postupne mu to dochádzalo. Nespravil to a teda má nádej aj keď nevie či sa to podarí. A tak hneď v ten večer nasadol do toho tmavého auta a čo najrýchlejšie odišiel presne tam kam ju pochoval. Do Bulharska. Do stále tej istej zabudnutej dedinky, ktorej meno ani nevie, no cestu tam pozná. Znova sa vrátil ku jej hrobu a vykopal ju. Vybral z tej čiernej rakvy a dal do auta a vrátil sa presne na miesto kde chcel aby bola. Sem na Vampiriu. Do toho istého domu, ktorý tu obýval. Ani sa neunúval zapáliť svetlá, len ju vybral z auta a prešiel do domu. Položil na ten koberec a sadol si na gauč ku nej. Nezobral do ruky ani jediný pohár, ani bundu si nedal dole. Len sedel a sledoval to čo zničil, potom stvoril a zase zničil a teraz chce znova stvoriť. A dokonca si nie je istý či by ju mal vrátiť. Možno to bola láskavosť. Možno to, že toto celé Felarin spôsobila pomohlo jemu a pomohlo aj.....Katherine. Trpko si povedal v duchu to meno. Nech robil čokoľvek nemohol si pomôcť. Keď ju videl ležať nehybne s krvavou škvrnou na čiernom tričku v mieste kde by mala mať srdce. Jemne sa mu na tvári mihol dokonca aj úsmev. Spomenul si na to, ako sa menili storočia a ona sa jedného dňa objavila v tých koženných čižmách na opätku čiernej farby, čiernom tričku s výstrihom, že si nemohol pomôcť nepozrieť jej tam, a čiernych obtiahnutý nohaviciach, ktoré zvýraznili vždy jej krok a postavu. Tmavé vlasy jemne padajúce do tváre. Zavrel oči aby si presnejšie predstaviť jej tvár keď ju po dlhej dobe uvidel. Bledá pleť bez jedinej vrásky, pery jemne ružovkasté a oči...tie krásne zelené oči. Prudko otvoril oči. Zelené oči, ktoré videl boli tie ktoré tam nepatrili. Nepatrili do tej spomienky. Patrili do inej. Do viac bolestivej spomienky. Znova na ňu uprel oči. Netušil či naozaj robí správne a vedel čo sa stane ak sa to podarí. Nebude schopný povedať ako to celé bolo za poslednú dobu a ako sa cíti on. Jednoducho nebude môcť aj keď je to jeden z dôvodov prečo ju chce spať. A dobre vie, že keď jej povie, že to takmer celé spôsobila Felarin tak sa Katherine bude chcieť pomstiť a vtedy jej možno Felarin povie zbytok, ale musí to risknúť. Musí risknúť to, že sa to Katherine všetko dozvie len aby ju mohol mať spať. Rozmýšľal! Nechával si v hlave premietnuť všetky možnosti, ale táto mu v hlave stále kričala. Kričala mu myšlienka, že ju znova bude mať tak blízko a znova bude mať nádej byť šťastný. A to chcel odisť odtiaľto a žiť svoj život tak ako predtým a teraz má ešte väčšiu nádej žiť tak. S ňou! S tou ktorú...zastaví tú myšlienku skôr ako sa dopovie sama. Nemôže! Teraz už nie! Ak to spraví musí zavrhnúť to celé a nechať to tak ako predtým. Vstal a vybral z vnútorného vrecka nôž. Spravil tých zopár krokov smerom ku jej telu pričom stále zvažoval pre a proti. Čupol si až tesne pri nej a premeral si ju. Odhrnul jej vlasy z tváre a hlavne z pier aby mohol dokončiť čo začal.* Kiež by som bol schopný povedať ti čo všetko sa so mnou deje a dialo za tú dobu keď si tu nebola a ak toto nevíde prisahám, že odídem navždy. Nikdy viac a nenechám stiahnuť do tejto priepasti, ale teraz. Boh či Diabol pomôžte mi. Nerobím to len kvôli sebe.* Prešiel si ostrou hranou noža po dlani. Mohol sa kusnuť do zápästia, ale nebol by toho asi schopný. Jednoducho potreboval cítiť nejakú bolesť. A aj cítil. Cítil ako mu ostrie prerezalo pokožku na dlani a ako dopadlo zopár kvapiek krvy na zem. Stlačil dlaň do päste a nechal nech krv postupne kvapká na Katherinine pery. Videl ako jej kvapky krvy stekajú do úst a ďalej nevedel čo sa deje. Po kratučkej chvíli prestal a znova vstal. Uvoľnil dlaň a sadol si na gauč. Cítil, že vlastná krv mu naďalej steká po prstoch a dopadá na zem, ale nevadilo mu to. Jediná vec, ktorá ho zaujímala bola Katherine a to či sa toto celé podarí lebo ak nie skončil a vzdá sa úplne. Položil zakrvavený nôž vedľa seba a pohodlne sa oprel. Musel eln čakať a čakať pokiaľ sa nepohne ak sa teda pohne.*

Anonymný

*Každá jedna minúta sa mu zdala ako nekončené roky. Nemohol ani jediným svalom zatiaľ čo ju sledoval. Nemohol! Musel len čakať a ako sa na hodinách posúvala minútová ručička jeho nádej stále klesala až sa dostala na bod mrazu. Vtedy vstal! Po vyše hodine čakania vstal a vzdal to. Nie, že by nechcel aby sa to podarilo, chcel to viac ako čokoľvek na tomto svete, ale nemohol čakať navždy. Bundu, ktorú si vyzliekol hodil na kreslo pri Katherininých nohách a nechal tak. Musel sa už konečne napiť bez ohľadu na to či mu to udrie do hlavy. Nalial si do pohára whisky a na ex ju vypil. Na Katherinine telo sa už viac nedokázal pozerať aj keď chcel. Bol tak blízko toto všetkého a teraz to znova stratil. Tak ako vždy! Položil prázdny pohára na stolík a zhlboka sa nadýchol. Potreboval niečo silnejšie ako je whisky na to aby mu bolo lepšie. Potreboval krv, ale na lov sa mu nechcelo ísť a nebol ochotný nechať tu Katherinine telo len tak. Preto bol vždy poistený. Tichým, síce pomalým, krokom vyšiel z miestnosti, cez chodbu až sa dostal ku dverám, ktorá stáli rovno oproti vchodovým dverám. Tmavé dvere, ktoré však boli pevnejšie než by si ktokoľvek mohol myslieť. Otvoril ich kľučkou a pred ním sa objavilo schodisko vedúce dole. Túto pivnicu obľuboval vďaka tomu, že mal dole „hodenú“ podlhovastú chladničku kde mal dostatočné zásoby krvy keby náhodou. Zišiel po schodoch a zastavil až pri chladničke ktorá bola položená oproti iným dverám. Teoreticky celá pivnica vyzerala ako keby v sebe mala akoby celu. Otvoril chladničku a pozrel na poloprázdny obsah. Kyslo sa usmial a vybral jeden sáček krvy. Možno mu to pomôže aspoň ako tak normálne rozmýšľať keď už...zasakne sa uprostred vety a zvraští obočie. Buď sa zbláznil alebo počul z hora tichučký priam nečujný pohyb. Prudko zavrie chladničku a vide o niečo rýchlejšie po schodoch až sa konečne dostane do hlavnej miestnosti. No nevidí žiadnu zmenu. Buď sa zbláznil alebo sa votrelec skrýva, ale rozhodne to nejde zisťovať. Zoberie zo stolíka pohár a vykročí smerom ku stolu s počítačom poza gauč, no uprostred cesty sa zastavil. Jedna jediná vec bola inak. Katherine! Ležala inak ako ju nechal. Teda aspoň si to myslel. Obišiel gauč a znova si ku nej čupol. Chvíľu na ňu len pozeral keď sa rozhodol do nej jemne štuchnúť. No nestalo sa nič. Ale bol si istý, že ležala inak. A aj na inom mieste. Naozaj si je istý, že ju nenechal ležať na bruchu.*

Anonymný

*Ticho len to vnímala ale aj to len veľmi okrajovo. Oveľa viac vnímala ako jej krv stekajúca po jazyku a hrdle oživuje celé telo, a keby mohla tak by vyskočila od radosti lebo to bol dokonalý pocit. Pomaly pootvorila oči. Uvidela strop miestnosti, ktorý bol osvetlený len mesačným svetlom, ktoré prichádzalo cez okná. Poznala ten strop a poznala aj tú vôňu a hlavne chuť tej krvy. Krvy Lailaha. Pomalým a veľmi bolestivým pohybom sa jej podarilo prevaliť sa na brucho. Cítila každý pohyb ako keby do nej niekto zarýval nože znova a znova. No aj tak sa jej podarilo aspoň o kúsok sa posunúť. No v tej chvíli to aj skončilo. Znova jej tvár padla na koberec, ktorý smrdel celý alkoholom a zavrela oči. Nedokázala sa pohnúť. Lailah jej dal príliš málo krvy a nech sa snažila akokoľvek nedokázala nič viac. Akurát keď si naozaj pomyslela, že Lailah odišiel, prišiel práve on. Pocítila ako do nej šťuchol ako keby bola mŕtva a chcela mu dať najavo, že tam je, ale nemohla sa ani pohnúť. No dúfala, že si aspoň pamätá ako ležala a dojde mu to samému keď už nič viac. Potrebovala krv. Hocijakú. Prijala by aj zvieraciu len aby ju to jemne postavilo na nohy.*

Anonymný

*Bol si istý, minimálne na tých 90% že Katherine ležala na chrbte a nie na bruchu. Položil prázdny pohár na zem aj so sáčkom krvy a otočí Katherine znova na chrbát. Premeria si a konečne si všimne ten jemný, pre človeka nečitateľný pohyb, pohyb jej hrude pri jemných nádychoch a výdychoch.* Katherine!* nie, že by to skrýkol, ale prekvapenie a nadšenie v jeho hlase bolo dostatočne počuť. Možno až príliš rýchlim pohybom schmatol sáček krvy a otvoril ho. Presne vedel čo Katherine potrebuje na to aby sa minimálne prebrala keď už nič viac. Priložil otvorený sáček ku jej perám a dúfam, že sa napije bez toho aby to do nej musel nejako extra vylievať. Ani nedokázal opísať aký šťastný je, že sa to podarilo. Že ju znova bude mať pri sebe. Že má znova možnosť všetko zmeniť tak ako tú šancu nikdy nemal. Že bude môcť ukázať Katherine aký je....aj keď to pre enho bude to najtažšie čo len môže byť.*

Anonymný

*Cítila ho. Cítila ako sa nad ňou nakláňa a študuje ju ako kus niečoho. A chcela vykríknuť. Chcela dať najavo, že žije akurát keď pocítila ako ju otáča znova na chrbát. Snažila sa dýchať tak aby si to všimla, ale nebola schopná robiť nič len ležať a čakať či si všimne, že zase „ žije“ alebo nie. Pocítila jemný závan krvy a potom na perách pocítila pachuť sáčku, no tá sa stratila s prívalom krvy do jej úst a všetkých orgánov do ktorých len mohla tá krv ísť. Keď už mala o niečo viac síl, schmatla sáček zo vlastnej ruky aj spolu s jeho rukou, ktorú však ignorovala. Oči otvorila až vtedy keď dopila poslednú kvapku krvy. Cítila ako sa jej krv rozlieva po celom tele a obnovuje každú bundu, ktorá zomrela nečakanou smrťou. Cítila, že aj jej pleť a koža sa napla tak ako pred tým. Znova sa cítila živá! Odtiahla od seba jeho ruku aj s prázdnym sáčkom a utrela si pery chrbtom ruky.* Lailah! Ale Ti to trvalo.* odvrkla s úsmevom, ale nemyslela to až tak. Nebola naštvaná na to čo sa stalo. Stalo sa totiž. Nezabúda síce nikdy nezabudne, ale už toľko krát bola na dosah smrti len vďaka nemu, že si jednoducho mohla už zvyknúť. Posadila sa a dokonca sa snažila aj postaviť, ale natoľko ešte krv a jej telo nezareagovalo. A tak pre istotu ostala len sedieť a znova pozrela na Lailaha. Nevedela čo má čakať. Nevedela čo má čakať od neho. Po tak dlhej dobe čo ho pozná to nevedela. Lebo jediné čo počuť nechcela boli ospravedlnenia, že to nechal zájsť tak ďaleko. Potrebuje akurát tak vedieť, že či Dareth zaplatiť životom aj ke´d o tom jemne nepochybuje, ale aj tak si to veľmi rada vypočuje do detailov.*

Anonymný

*Nereagovala. Tú kratučkú chvíľu nereagovala na jedinú kvapku krvy, ale potom pocítil chladný dotyk na svojej ruke a keby mal skutočne srdce, ktoré by dokázalo byť, tak vedel, že v tej chvíli by vynechalo úder. Jedinú vec, ktorú cítil bolo šťastie keď videl ako sa krv stráca a potom ako na neho Katherine upiera svoje oči. A pri jej hlase sa jednoducho musel usmiať a to to nebolo spôsobené len tou vetou.* Hlboké ospravedlnenie, slečna Katherine. Nabudúce sa budem snažiť trocha viac.* jemne sa zasmial, mal v pláne jej aj pomôcť vstať, ale rozmyslel si to keď videl, že ešte na to nemá silu. No rozhodne nemal v pláne ju tu nechať sedieť na zemi ako nejaké malé decko. Zdvyhol sa na rovné nohy a potom sa zohol aby zobral katherine na vlastné ruky. Najprv ju chcel odniesť len na gauč, ale nakoľko cítil ako smrdí tak sa rozhodol, že jeho izby bude lepšia a ona sama sa potom dotrepe do sprchy bez toho aby jej musel pomáhať veď aj tak ju nemal v pláne vyzliekať ani nič podobné...teda nie zatiaľ. Nie pokiaľ si to poriadne nerozmyslí. A to tak skoro asi nebude. Tento krát bude musieť byť oveľa opatrnejší.* Potrebuješ sa osprchovať lebo smrdíš ako...rakva* posledné slovo dodal s pobaveným úsmevom na tvári. Vážne to inak opísať ani nevedel. Vykročil aj s ňou na rukách smerom ku schodisku po ktorom potom aj vyšiel na poschodie. V hlave sa zamyslel, že či bude lepšia jeho izba alebo jedna z tých hosťovských, ktoré tam má, no nakoniec sa rozhodol pre svoju izbu. Už len s princíipu keď už nič iné. Kopnutím do dverí ich otvoril a vošiel dnu. Položil Katherine na posteľ a sadol si na okraj. Chcel ju položiť do vane a pustiť na ňu vodu, ale nechcel byť až tak zlý zase.*

Anonymný

*Videla, že je šťastný a bola povďačná, že sa nezačal ospravedlňovať. Z jej úst vyšiel tichučký pobavený smiech keď videla, že Lailah je stále tá istá potvora nech sa stane čokoľvek na tomto svete. Cítila, že sa potrebuje ísť minimálne osprchovať a keď si premerala svoje tričko zistila, že aj prezliecť. Chcela vstať, ale nedokázalo. No Lailahovi sa zase podarilo predbehnúť ju v čokoľvek. Toľko krát bola pri ňom tak blízko, ale nie takto v jeho náručí a ešte ku tomu takto zraniteľná. Keď ju niesol cez chodbu a hore po schodoch cítila, že sa nemá čoho viac báť, že to nenechá on znova zájsť tak ďaleko. Jemne zdvihla oči a pozrela sa na jeho jemne usmiatu tvár a tiež sa musela usmiať. Aspoň si bola istá, že sa nič nezmenilo teda aspoň myslela. Pocítila pod sebou mäkkú perinu a bola skôr ochotná zavrieť oči a spať ako nejaký človek ako sa vyzliekať a ísť do sprchy. Premerala si znova Lailahovu tvár. Potrebovala vedieť, že či Dareth je mŕtvy a ako je na tom on sám. Či je naozaj šťastný a prečo to nechal tento krát zájsť tak ďaleko.* Kde si vtedy bol Lailah? Prečo si ho nezastavil?* už sa neusmievala. Len na neho hľadela s nečítateľným výrazom na tvári. Nechcela ospravedlnenia ani nič podobné. Len chcela vedieť čo robil, že jej nepomohol. Vedela, že tými otázkami mu zrazí náladu, ale chcela to vedieť. Teraz alebo už nikdy radšej. *

Anonymný

*Usmieval sa až do chvíle kedy sa katherine prestala usmievať. Ublížil jej viac než ktokoľvek iný. Možno viac ako jej otec kedysi. Toľko krát ju nechal na pospal smrti. Dokonca toľko krát odišiel a povedal jej nech sa z toho vytrepe sama, ale vždy dával pozor keby to bolo príliš zlé a tento krát to bolo celé inak.* Nemal som to nechať zájsť tak ďaleko. Nemal som nechať Felarin aby dala Darethovi ten impulz aby ťa zabil. Mal som ho zastaviť.* jemne vraštil obočie, ale skôr to bolo z toho, že ho to skutočne mrzelo. Chcel povedať to prepáč, ale nebol toho schopný. Jednoducho to v ňom nebolo. Nebol schopný povedať práve jej všetko čo kedy cítil. Čo všetko sa vtedy stalo a prečo sa to stalo. Že si uvedomil, že to čo na Katherine miloval tam stále je len on to nevídí teda nevidel. Teraz to vidí nech sa na Katherine pozrie akokoľvek. * Toľko krát si bola na dosah smrti a tento krát si ju stretla úplne. Nebol som schopný dodržať sĺub, ktorý som dal tvojej matke a nikdy ho nebude schopný dodržať navždy.* ohrnul jej zopár pramienkov vlasou z tváre. Nachvíľu jej pozrela j do očí, ale hneď na to ich zase sklopil a vstal. Nebol schopný zniesť to všetko. Od tej doby čo ju videl umierať bol tak plný bolesti a tak nesvoj aj keď sa snažil všetko robiť po starom. Zabíjal, pil krv, ale nič z toho mu nepomáhalo zabudnúť na ňu. Na tú, ktorá teraz bola na dosah jeho rúk a vedel, že by sa mu neotočila chrbtom. Prešiel do kúpeľne a pustil vodu do umývadla. Studenú priam studenú ako ľad a opláchol si tvár.Oči upieral do umývadla a nechával nech kvapky vody stekajú po jeho tvári a strácajú sa v prúde vody v umývadle.*

Anonymný

*Vedela, že spravila chybu, že s ho pýta tak skoro, ale inak nemohla. No aj keď bola mŕtva jej city ku nemu sa nezmenili, aj keď ju jemne zradil, ale stále ho rovnako má rada lebo je to ten Lailah, ktorý nejakým záhadným spôsobom je jej aj keď nie tak ako by chcela.* Felarin? Tá krpatá mrcha. Nech si ma neželá.* zvraštila obočie. Na krátky okamich si začala v hlave premietať čo všetko by bola schopná spraviť kvôli pomste, ale Lailahov hlas ju vytrhol z myšlienok. Chcela niečo povedať, chcela reagovať na to odhrnutie vlasov a ten pohľad a na krátky okamich uvidela v jeho očiach bolesť, ktorú už dlho nie a hlavne tam uvidela nájde, že by sa v ňom skutočne mohlo niečo pohnúť za ten čas. Veď ani netuší ako dlho bola preč, ale to bolo pre ňu druhoradé. Sledovala ho ako odchádza do kúpeľne. Zhodila nohy z postele a spravila jej opatrný krok. Bola už schopná chodiť aj keď sa cítila slabá, ale jej telo sa veľmi rýchlo regenerovalo. Prišla až ku nemu do kúpeľne a postavila sa za neho. Váhala. Nevedela čo mu je. Prečo niekde vnútri trpí tým najhorším spôsobom akým mohol len on trpieť. Položila mu jednu dlaň na rameno.* Prečo si sa vrátil? Prečo sa vraciaš stále za mnou?* nasilu ho otočila. Zobrala do ruky uterák, ktorý bol položený vedľa umývadla a začala mu utierať tvár. Vždy vedela aký sľub dal jej matke a tiež vedela, že zo svojou povahou a jeho povahou zomrie ona prvá a nikdy mu to nemohla dávať zavinu, ale musel byť dôvod prečo sa rozhodol oživiť ju a nenechať len tak napospas času a smrti ako by mal. Keď už videla, že má suchú tvár hodila uterák na zem a teraz už len prstami mu prešla po tvári a skončila pri jho perách, ktoré sledovala aj očami.*

Anonymný

*Cítil ako mu kvapky vody stekajú po tvári a cítil aj niečo horšie. Cítil ako sa jeho staré rany znova a znova otvárajú aj keď tu teraz Katherine má. Lebo jeho bolesť, jeho minulosť bola jeho slabosťou. Cítil ten dotyk viac než čokoľvek iné na celom svete. Otočil sa aj keď nerád a pozeral jej do očí. Nebol schopný odpovedať pokiaľ mu utierala tvár a až keď cítil jej prsty na svojich perách bol schopný niečo povedať.* Lebo som to sľúbil tvojej matke.* Lož! Toto jediné slovo mu zahučalo v hlave bez toho aby ho musel povedať on či dokonca Katherine. Klamal..znova klamal aj sám sebe lebo nemohol dovoliť to jediné po čom túžil. Dal sľub, ale sľub sa zmenil na niečo čo robil rád aj keď nadával najviac ako vedel. Aj keď dal Katherine toľkokrát facku či inak jej ublížil. Nikdy by ju nezradil tak, že by skončila úplne mŕtva lebo ju...za sekundu zavrel oči a znova ich otvoril. Toto nemohol povedať. Nemohol! Povedal síce už Felarin...povedal čo cíti ku Katherine, ale to je tak všetko. Nič viac a nič menej. Vnímal, že jeho tvár sa nakláňa ku tej Katherininej a nebol schopný zastaviť sa. A keď bol tesne pri jej perách stiahol sa ako chladný tieň.* Nič sa nezmenilo Katherine. Dal som sľub tvoje matke a ten chcem dodržať. Nezradím ťa znova. Felarin si odpyká čo spravila!* Musel ísť preč! Nič iné urobiť už nemohol. Pomohol katherine tak ako jej bude pomáhať naveky vekou teda pokiaľ bude schopný a ak sa to pokašle tak si to tak či tak odpyká sám za seba. Obišiel ju no ešte vo dverách do kúpeľne zastal.* Osprchuj sa a potom si rob čo len chceš. Niektoré veci sa jednoducho nemenia. Ja budem nastálo takýto.* sklonil nachvíľu zrak no hneď pohľad vrátil na Katherine. Teraz potreobal odreagovanie a to znamenalo niekoho zakusnuť tým najkrutejším spôsobom aký si zmyslí.*

Anonymný

*Stiahla prsty z jeho pier. Keď povedal odpoveď na jej otázku. Vedela to, vedela, že to je jednoducho sľub, ale aj tak keď sa mu pozerala do očí zatiaľ čo bolo to krátke ticho videla, že niečo v ňom stále zvádza boj a nech sa snažila akokoľvek chcela nedokázala prejsť cez tú bariéru, ktorú on vytvoril tak neuveriteľne dávno a ešte stále ju spevňoval. A tak túžila nájsť to jediné slabé miesto v celej tej bariére, ale nemohla ho nájsť. Lebo vedela, že Felarin ho našla. Dokázala sa ponoriť úplne Lailahovi do duše a zbúrať všetko. Chcela prekonať ten posledný centimeter medzi nimi. Chcela pocítiť jeho pery. Tú sladko trpkú chuť jeho...lásky, mohla to nazvať aj tak. Chcel ju cítiť v celom rozsahu tak ako ju cítila Felarin, ale všetky túžby sa odfúkol chladný vánok keď sa odtiahol ako tieň. Ako tieň, ktorý bude len jej túžbou a nie skutočnosťou. Len snom!* Myslela som si, že sa nič nezmenilo. A nevadí mi to. Som šťastná taká aká som.* klamala a vedela to ona a aj on, ale nehodlala to zmeniť. Toľko krát si navzájom klamali a ona to milovala. Milovala ten spôsob jeho klamania, hrania sa a predstierania lebo bola rovnaká. Bola presne taká ako on. Len hrala to, že žije, lebo jej život skončil keď ju oslobodil tak ako jeho život skončil keď ho Elizabeth premenila proti jeho vôli a nech tento život nenávidel ako koľvek chcel, vždy bojoval až do posledného dychu a vždy mu to vyšlo. To milovala! Milovala jeho! Nepozrela na neho keď zastal vo dverách. Len prikývla a až keď si bola istá, že je preč vzdychla si. Hrala, že je v poriadku celé storočia. Pre všetkých ukazovala, že sa nestará o nič tak ako on. A pritom len predstierala. Zhodila zo seba úplne všetko a vliezla do sprchy. Potrebovala zo seba zmiť tú chuť jej vlastnej smrti a ten smrad zeme.*

Anonymný

*Nechcela sa tam vracať, popravde hodiny premýšľala o tom, prečo by tam vôbec šla. Dobre vie, že to nemá žiaden zmysel, ani ten najmenší... A predsa je zas na ceste k tomu starému známemu domu, ktorý už kvôli nemú navštívila toľko ráz. Nenávidí ťa, tak načo tam lezieš?! Sama sebe to ale mohla opakovať koľko krát len chcela a aj tak ju tam dnu niečo tiahlo. Možno to chcela napraviť, aj keď to nebolo možné... Zahryzne si do pery, aby zabránila výdychu, čo by sa vydral spomedzi jej pier a radšej okamžite siahla na kľučku, skôr ako by si to stihla rozmyslieť. Strach je predsa pre tých, čo sa majú čoho báť, ju nič horšie ako smrť už stretnúť nemohlo...* Lailah? * Ticho prekročí prah a jej hlas sa roznesie tichou chodbou a schodišťom až na vrchné poschodie. No odpoveďou predsa nie je nič iné ako len pokračovanie ticha, ktoré preťala. Avšak zdanlivého, keď sa započúva lepšie, tak začuje kvapky padajúcej vody. Sprchu, ktorá určite na poschodí nie je zapnutá, len tak náhodou. Buď tam bude on ale nejaká z tých jeho ľudských šľapiek, je však jedno koho tam nájde, raz sa predsa Lailah bude musieť objaviť. Preto obozretne a predsa rýchlym krokom vyjde po schodoch hore mieriac priamo k jeho spálni a ležérne sa oprie o prah dvier, akoby to mala dovolené.* Keď skončíš, mohol by si mi venovať sekundu, zlato? * Nechcela ho štvať, ale to oslovenie, k nemu patrilo, nech ho to hnevalo akokoľvek veľmi.*

Anonymný

*Cíti ako jej po tele stekajú kvapky vody a ako sa konečne cíti nažive. Cítila ako každý jej sval cíti tú vodu a hlavne tú čistotu. Započula niečí hlas, ale nemohla rozoznať cez prúd vody koho hlas to bol a aj tak to pričítavala ku Lailahovmu hlasu. Vypla vodu a vyliezla zo sprchy. Kašlala na to, že na zem steká voda a všade robí mokro. Uterák nechala hodený teda Lailah jej tam nechal hodený uterák. Prehrabla si polomokré vlasy a vykročila smerom do izby kde na psoteli videla tmavý uterák, no skôr ako vošla do miestnosti zacítila zo seba Lailahovu vonu a nebola zrovna z toho nadšená. Smrdela ako Lailah znova! Prekročila prah kupelne a izby a poľhad jej hned padol ku postave vo dverách. Čakala Lailaha, ale namiesto neho tam našla Felarin. Zrovna Ju!*Ale ale ale koho nevidím.*teraz bola najviac zvedavá na Felarininýn pohľad. Schmatla z postele uterák a omotala si ho okolo seba aby apsoň neičo mala na sebe a potom vykročila ku Lailahovej skrini. Potrebovala nejakú košulu aspoň a nič iné po ruke aj tak nemala a nebude sa rpedsa prechádzať po byte v uteraku*

Anonymný

*Čakať nemusí dlho. Voda sa vypne po pár krátkych minútach a predsa ju čaká prekvapenie, s vypnutou vodou, ktorá odvádzala vôňu dotyčnej osoby preč z jej dosahu sa k nej dostane známy pach. No je to pach osoby, o ktorej si myslela, že je mŕtva, nemala tu byť! Nemala by sa nikde prechádzať po svete a už vôbec nie tu! Zabil ju! Alebo nie?! Z dvier sa ale vynorí nahá postava a jej je jasné, že jej čuch ju ani náhodou neklamal... Zreničky sa jej rozšíria prekvapení až tak, že takmer do polovice prekryjú modré dúhovky v jej očiach, ktoré priam kričia tým, že tomu nerozumie.* Ako to? *Sakramentsky ako je možné, že žije, ako to Lailah urobil?! A prečo vlastne? Tú otázku ale hneď zavrhne, je predsa jasné prečo. Veď práve Fela najviac zo všetkých vedela, že práve Katherine bola, tá ktorú Lailah vždy miloval a inak to ani nebude. No toto bude zaujímavé stretnutie, hlavne, keď sa s ňou už Lailah stihol porozprávať a povedať jej všetky detaily. A predsa nahodí úsmev, i keď ten tiež nedokáže zmazať počiatočné prekvapenie.* Rada ťa zas vidím, Katherine...

Anonymný

*Zasmeje sa keď uvidí ten Felarinýn nechápavý výraz. Ani nemusí vedieť čítať myšlienky aby vedela, že Felarin je z tohoto celého veľmi vedľa*Nebuď vtipná.*Zareaguje na jej vetu. Posledný kto ju rád vidí je určite Felarin. Stále sa usmieva aj keď sa stratí za dverami otvorenej skrine a začne sa tam hrabať. Zvraští obočie a jemne zavrčí.*Ten chlap hádam nenosí nič iné len čiernu.Schmatne dve košele, ktoré sú na vešiakoch a vyberie ich. Ukáže sa Felarin s jednou košelou v pravej ruke a s druhou v ľavej. Samozrejme obidve identickej značky a aj farby.*Ktorú? Tú?*Zdvihne tú v pravej ruke a jemne prevráti očami.*Alebo Tú?*Pre zmenu zdvihne tú v ľavej ruke a znova zvraští obočie a premeria si košele. Je rada, že Lailah nosí tie košele o niečo väčšie než je sám a hlavne, že na nej to bude tak akurát ako nočná košela. Znova pozrie an felarin no teraz už s úsmevom*Čo ťa sem privádza?*Opýta sa pričom si stále prezerá tie košele ako keby sa na nich snažila nájsť nejaký rozdiel*

Anonymný

*Prekukla ju a dosť ľahko.* Ako len povieš, Katherine. * No aj tak jej ten falošný úsmev nezmizne z tváre. Nemá poňatia ako to celé bude prebiehať, no ona nezačne nech je to trápne ako chce, toto bude z jej strany zdvorilostná návšteva a nič viac. Preto akoby tu bola hosťom, skrátka vojde do miestnosti ako u dobrej priateľky a posadí sa na kraj tej veľkej Lailahovej postele. No nech je situácia napätá ako chce, aj tak neodolá smiechu, keď začuje Katinu výčitku.* Pravý Lailah, nič iné sa od neho čakať nedá. * Dobre si pamätá ako sa v tej skrini naposledy prehrabávala ona a tiež zhodou okolnosti hľadala nejakú košeľu, keď tak nad tým premýšľa tak ju má ešte možno doma. To však v tejto chvíli nie je podstatné a tak sa kritickým pohľadom zadíva na totálne rovnaké košele visiace z Katrininých rúk.* Myslím, že tá v ľavo je lepšia. Viac ti pôjde k očiam. * Odvetí akoby to myslela úplne vážne a zaujato sa obzrie po miestnosti. Teraz je jej už jasné, že okrem nich dvoch v dome nikto nie je, teda ak Lailah náhodou neskočil po niečo do pivnice...* Len som sa chcela pozrieť ako je na tom Lailah, v poslednom čase bol trocha mimo, ale myslím, že už mu bude fajn. * Veľavýznamne sa pozrie Kath priamo do očí a premeria si jej tvar pohľadom. Vrátila sa, čo sa zmení?*

Anonymný

Zasmeje sa a znova sa zamračí na tie košele.*Naozaj máš mizerný vkus, Felarin.*Nie, že by chcela byť až tak zlá, ale bude zlá. Bude protivná a nechá nech sa Felarin uškvarí vo vlastnej šťave. Hodí košeľu ktorú držala v ľavej ruke naspäť do skrine a nohou zabuchla dvere tej skrine. Nebude sa predsa pozerať do toho menšieho bordelu, ktorý tam narobila. Zaregistruje jej pohľad pri tom ako kráča ku posteli. Tam sa postaví ku Felarin chrbtom a začne rozopínať gombíky.*Prečo by mal byť teraz v pohode? Ak nebol doteraz nebude ani teraz.*Zatne zuby, ale našťastie teda skôr v to dúfa, že to Felarin nepostrehne. Posledné čo potrebuje je aby felarin vedela o tom, že nech robí Lailah čokoľvek svojím spôsobom jej láme srdce aj dušu na drobné kusy. "Nič sa nezmenilo Katherine." Tá veta jej znova zarezonuje v hlave tak ako rped tým. Tak ako keby počula znova Lailaha ako to pakuje znova a znova. Zhodí zo seba uterák a oblečie si košelu. V sekudne pozapína gombíky a zapne televízor.*Skutočne sa o neho až tak zaujímaš?*spýta sa a snaží sa v hlase skryť jemne nával bolesti aj keď malý. Oči má síce upreté na televízor ale nevníma ani jediný obrázok ani jediný zvuk*

Anonymný

*Pretočí očami v snahe nevybuchnúť smiechom. Je to totiž totálne detinské a hlúpe. Tie košele boli identické, no nech by povedala čokoľvek, Kath by si vybrala presný opak. Oni dve si v skutočnosti nikdy nebudú rozumieť, aj keď navonok to mohlo vyzerať úplne inak. Dokonca aj Lailah veril v to, že by dokázali spolupracovať, aké naivné... Ten tichý temný úškrn jej zostane na perách, aj keď si nohy zloží na posteľ pred seba do tureckého sedu a zadíva sa na jej chrbát. * Doteraz nebol, lebo si bola "mŕtva", teraz už bude fajn. Prepáč, ale mohol sa tváriť koľko chcel ale oplakal ťa aspoň miliónkrát. * Celá tá veta vyznie ako normálna kamarátska, nebyť toho, že nad slovom mŕtva sa spustí priam spŕška ironického tónu. Nechápe síce, čo presne sa stalo, že Katherine ožila, no vie, že keby mohla tak to Darethovi vráti, lebo svoju prácu nevedel spraviť poriadne ani keď k nej bol motivovaný. Asi som mala pravdu v tom, že bol neškodný, nič nevedel dokončiť... Zatiahne si v mysli sarkasticky práve v správnej chvíli, aby zachytila z toho, ako sa Kath oblieka len jej nahý chrbát. Fakt totiž nemá potrebu obzerať si ju.* Ver či never, Katherine, pre mňa zostane vždy priateľom či to on chce alebo nie... * Odvetí naoko nesústredené zahľadená na obrazovku práve zapnutého televízora s totálne stoickým výrazom na tvári. Akoby sa skutočne nudila.*

Anonymný

*Zatne zuby aby nezareagovala prehnane. Nepotrebuje sa teraz hneď hádať aj keď od toho nemá ďaleko. Nie, že by nechcela vedieť ako sa Lailah tváril keď bola "mŕtva", ale neverí tomu. Neverí tomu, že by som schopný Lailah plakať kvôli nej.*Lailah a plakať? Nebuď hlúpa. Tomu neuverím. Nemám ku tomu dôvod. Pre Lailaha som len jeho výtvor nič viac.*Neverí. Nemôže veriť v to, že by pre Lailaha znamenala o niečo viac než vie. Aj keď niekde v hĺbke duše v to dúfa a modlí sa ku tomu aby to tak bolo, nemôže tomu uveriť pokaiľ jej to nepovie do očí. Pokiaľ jej to niekto nepovie do očí. *Už som ti tuším povedala, že to je hlúpe.* skonštatuje a nachvíľu sa na ňu aj pozrie, ale len na pár sekund. Poprepína zopár programov až skončí na nejakom filme kde prebieha nejaká strašne dojemná romantická scéna.*Oh diabol nenávidím takéto scény. Sú to len rozprávky. Skutočná láska. Kto by tomu kedy veril?*Zavrčí a vezme uterák z postele aby ho mohla prehodiť v kúpeľni na vešiak a presne aj to spraví. No trvá jej to len krátke sekundy a veľmi rýchlo si sadne na krej postele pričom stále je chrbtom ku Felarin a oči necháva upreté na TV*

Anonymný

*Len mykne ramenami nijak zvlášť nezareagujúc na jej nedôveru. Nie je to nič nové.* Nie som hlúpa a viem čo som videla aj čo mi sám povedal. Pre neho si viac ako len to, čo si sám stvoril a už od začiatku si pre neho niečím viac bola. Keby si len tušila, ako ho sa zložil ešte v ten deň u mňa doma. Vraj v tebe zas videl tvoju ľudskú časť, záblesk tých zelených očí... * Uškrnie sa, nedávajúc najavo to, že týmto vlastne porušila pár tichých sľubov, čo dala Lailahovi. Nikto sa o tom nikdy nemal dozvedieť a už vôbec nie Katherine. A čo urobila ona hneď pri prvej možnej príležitosti? Vykecala to bez najmenšieho pocitu ľútosti! A možno si to ani nijak zvlášť neuvedomila, keďže jej tvár stále pôsobí dosť nesústredene, odbiehajúc pohľadom ku Kat zas na obrazovku televízie a k dverám akoby si kontrolovala núdzový východ. Pravdou ale je, že ju skôr zaujíma, kedy sa asi hodlá Lailah vrátiť. Nie žeby nebol rozhovor s Kat príjemným spestrením dňa, no prišla sem kvôli nemu, tak prečo by sa mala uspokojiť s jej spoločnosťou. Navyše, tak trochu mŕtvolnou spoločnosťou pretože, keď sa lepšie nadýchne do miestnosti sa z jej vlhkých vlasov stále šíri zatuchnutý pach zeme, ktorý nezmizne jedným umytím.* Kto? Pár naiviek a ja samozrejme. *Odvetí zatiaľ čo sa Kat stratí v kúpeľni. Pravá, romantická láska, bola predsa vždy tým čo chcela a hľadala... a našla, no nakoniec vždy aj stratila.*

Anonymný

*Položí ovládač znova na posteľ lebo mala tendenciu prepnúť to, ale nakoľko Felarin začala rozprávať rozmyslela si to. Počúva ju a každým jej slovom sa v nej deje niečo čo sa tak dlho nedialo.*Hlúposť!Neverím ti. Neverím, že by Lailah mohol...*Prudko vstane a spraví jeden krok od postele. Potrebovala by počuť viac, ale niečo v nej hovorí, že to nemá chcieť. Nepozrie sa na Felarin lebo to nedokáže. Ak Lailah povedal, že videl záblesk tých očí ak by to čo hovorí Felarin bola skutočne pravda všetko by pre ňu mohlo byť iné. Ale to by musel aj Lailah všekto priznať aj pred ňou.*Každá ľudská žena tomu verí preto som rada, že už viac človek nie som. Nič ako skutočná láska nie je. Sú len klamstvá a predstieranie. Nič viac u nikoho.*Na chvíľu zavrie oči a dúfa, že ten pocit prázdnoty niekam zmizne a, že tá hlúpa romantická hudba zmizne z tej telky tak isto ako ten film. Pre ňu láska jednoducho nie je. A stále sa diví prečo Felarin sedí na tom istom mieste a nejde hľadať Lailaha keď ho tak veľmi chce vidieť.*

Anonymný

Mne veriť nemusíš, myslím, že si si dobre vedomá toho, že mne na tvojej dôvere nezáleží. * Konečne sú k sebe obe úprimné, priam dokonalá pohodová atmosféra... predtým než sa fakt niečo stane. To niečo je ale ešte na chvíľu vzdialené preto sa Fela len lenivo oprie dlaňami o posteľ za sebou a nohy, ktoré doteraz mala stiahnuté v tureckom sede, vystrie do vzduchu pred seba. Ako obyčajný človek, akoby snáď jej za tú chvíľu aj mohli stŕpnúť. Mierne komické, že si ešte stále neodvykla od tých ľudských nezmyselných činností. A predsa po chvíli zas spustí nohy na zem pričom jej opätky jemne zaklopú na tmavej drevenej podlahe. V tej chvíli až zatúži po tom, aby sa mohla bosá premávať po svojom bielom huňatom koberci. No túžby sú len túžby, ďalší ľudský výdobytok, ktorý by u upírov nemal mať miesto.* Vieš čo si myslím? * Ľahko nastolená otázka po Katherininých slovách, čo priam syčia skazenou sírou zatrpknutosti. Až by stačila iskra a celý dom by vzbĺkol v požiari. Uškrnie sa, no nepočká si na jej odpoveď.* Lailah podľa mňa pod celým tým ľadovým zovňajškom stále verí na lásku. V tomto ste vy dvaja odlišný.

Anonymný

Tak načo si mi to hovorila? Načo ma...*Prestane hovoriť uprostred vety. NIkdy neurobí tú istú chybu, ktorú dávnejšie spravil Lailah. Nepovie Felarin všetko čo sa jej premáva v hlave. Posledná osoba, ktorá by o tom mala vedieť je Felarin.Otočí sa konečne tvárou ku Felarin no ústa nechá radšej zavreté nakoľko jej zuby po návale zlosti by vyzerali príliš nebezpečne. Vypočuje je si jej názor a nechápavo pokrúti hlavou.*A dal mu niekto niekedy dôvod veriť na opak? Dal ho niekto niekedy mne? V ĺudskom živote mi tú lásku neukázali a teraz...*Zasmeje sa pričom teraz sa poriadne zablisnú vystrčené zuby, ktorý by sa radi do niečoho zakusli. *Povecme si to otvorene. Lailah nie je zrovna ten typ, ktorý dáva najavo čo i len štipnu starania sa o niekoho. Veď ma nechal zomrieť.*Zomrieť! zopakuje si v duchu a na sekundu stiahne pohľad ku zemi, no hneď ho vráti späť. Zvykla si na to aký je Lailah a keď sa nad tým zamyslí ani by ho nechcela meniť. Má ho rada takého aký je bez ohľadu na tie facky, na tie zlomené kosti a nárazi do stien. Svojím cvoklím spôsbom pre človeka ho má fakt rada aj keď on ju nie alebo možno aj hej. Nachvílu rpebodne Felarin pohľadom. Keby tu nebola Felarin tak by sa Lailah nikdy nezmenil. NIkdy by nikomu nepovedal všetko čo sa mu preháňa hlavou a bolo by to lepšie. A možno keby ona zomrela Lailah by si uvedomil čo cíti ku Felarin a ostal by s ňou nejakým zázračným spôsobom.*

Anonymný

Načo ťa... čo? * Akoby sa zrazu prebrala. Jej pohľad je absolútne jasne a presne upriamený priamo na Katherine a nič iné ju už nerozptyľuje. Hádam len ten jej vlastný škodoradostný úškrn, keď jej dôjde, že sa jej nevedomky zas podarilo uťať do živého. Toto Kath predsa chcela počuť, chcela vedieť, že Lailahovi na nej záleží a teraz keď to vie, je to ešte horšie, pretože jej to nedokáže povedať sám. Aké patetické... Až z toho všetkého nadobúda pocit, že rozhovor s Katherine v nej tak trocha prebúdza tú časť spiacej mrchy, ktorou bola kedysi. Nanešťastie je to len Katherinina prítomnosť a príchuť... konkurencie? Mierne ju strasie pri tom slove, veď s ňou nemá o čo bojovať, tak načo konkurenciu?* Nehodlám ti protirečiť, no myslím, že Lailah tiež v živote veľa lásky nenašiel a aj tak milovať vie. Možno keby si sa nehrala na ľadovú kráľovnú tak, by sa aj on trocha staral o teba. *Ľahko sa postaví z postele vôbec si nevšímajúc Katherininu zlosť. Vie že by ju v takýchto chvíľach nepozornosti mohla kľudne kedykoľvek zabiť a predsa je jej to ukradnuté, ak jej čas prišiel tak zomrie, ak nie, tak sa to skrátka nestane.* A dovolím si pripomenúť ti jednu vec... *S ladnosťou jej vlastnou prejde jednoducho na chodbu a vyberie sa dole schodmi nijak zvlášť nepridávajúc na intenzite hlasu. Ak ju bude chcieť Katherine počuť príde za ňou, ak nie, tak je to jej problém.*...nechal ťa zomrieť, no ako sa zdá aj ťa vrátil späť, čo nie je práve maličkosť, nezdá sa ti? * Akosi pri tom rozhovore vysmädla a to, že nie je doma jej nijak zvlášť nezabráni v tom, aby nevošla do obývačky a jednoducho si nevybrala niečo z Lailahovho baru. Pre niekoho by možno bolo zarážajúce s akou jednoduchosťou sa uz pohybuje v tomto dome, no ona už vie, na čo je Lailah háklivý a na čo nie. A práve to, že si teraz odpíja z jeho whisky, bude ten najmenší dôvod na hnev, keď ju tu nájde.*