Mŕtve lesy

*Na chvíľu stíchne melódia vznášajúca sa z jej pier a ona sa započúva do šuchotu lístia pod jej nohami. Dnes má skutočne dobrú náladu. Začína si tu zvykať, dokonca si už stihla Vampiriu obzrieť a ako tak sa zorientovať. Niekoľko krát dokonca navštívila aj dedinu ľudí, ktorú jej Lailah spomínal. Možno sa tam začne rozprávať o novom monštre, ktoré dosť ohavným spôsobom zabilo niekoľko ľudí. To je jej štýl. Pravá Valkyrja. Pousmeje sa pri spomienke na Rusov a na chvíľu sa zamyslí, ako skončila skupina upírov, ktorí by na ňu boli teraz určite hrdí. Možno sú mŕtvi. A možno sú aj vo Francúzsku. Nech je to akokoľvek, ju to zaujímať nemusí. Znovu si začne pohmkávať akúsi pieseň, ktorú má zrejme od niektorého z vojakov, keď sa náhle zarazí, zbadajúc... nohy? Stíchne a vykročí k telu, ktoré je, ako sa o chvíľu ukáže, mŕtve a krásne spálené. Podvihne obočie a zohne sa k telu muža, prezerajúc si jeho tvár a premýšľajúc čo je to zač a čo tu robí. Okrem toho, že leží a pravdepodobne sa rozkladá. Vtom ju napadne istá vec, ktorú sa naučila, ako inak, od Rusov. Fakt o smrti upíra. Ak je ten pred ňou upír, očividne má ešte možnosť žiť! Hruď nie je poškodená, srdce je očividne na mieste a hlava a telo očividne tiež držia... Prečo neskúsiť oživiť ho. Ak je to človek, nespraví mu to nič, ak upír, možno získa spolupáchateľa. Skúsila si už vojnu, lásku, nenávisť, útek, dokonca aj smrť... prečo neskúsiť toto?! Zápästie si priloží ku perám a poľahky prehryzne kožu, čím sa dostane až ku krvi. Ruku podrží nad perami toho muža a sleduje ako sa kvapky krvi spúšťajú bledou kožou dolu až k jeho ústam. Toto bude zábava. Snáď...*

*Pálivá, horúca, bodavá - tak neznesiteľne dokonalá je sladká chuť otrávených červených kvapiek, čo mu dopadajú na pery. Stekajú jeho dokaličeným hrdlom a preberajú k životu jednu bunku po druhej. Oživujú pálivým ohňom, akoby sa dostal do pekla. Opak je však pravdou. Toto je na peklo až príliš lahodné. Tak svieže, uspokojivé a oživujúce, že smrť toto určite nebude. Príliš sladká aby páchla zatuchlinou starej zeme, príliš dokonalá, aby patrila podsvetiu. A v tej chvíli, keď jeho telo naberá pomaly silu a oživuje to, čo je mŕtve a predsa stále nažive, prudko otvorí oči a jeho ruka sa pohne, aby uchopila a už nepustila blahodárny zdroj života. Chytí ruku dievčiny, čo sa nad ním skláňa a na pár krátkych sekúnd si ju pritlačí k perám ešte viac zvýšiac tlak jej krvi čím sa mu dostáva do úst väčšie množstvo tohto elixíru života. V tom mu ale niečo dôjde. Bol mŕtvy, tak ako, že ju cíti? Oživila ho, no prečo by to robila? Nejaký dôvod existovať musí a jemu sa nepáči myšlienka, že je súčasťou plánu, o ktorom nič netuší. A tak ešte pár sekúnd nechá pokožku jej jemného zápästia pohládzať jeho pery, kým v druhej sekunde sa už jeho ruka natiahne prudko k jej hrdlu. Stisne ho a silou vymení ich pozície, takže jej plavé vlasy sa rozprestrú po lísti a on sa k nej nakloní pozorne skúmajúc výraz jej očí.* O čo ti ide, maličká? *Jeho hlas je ešte zastretý, či mierne zachrípnutý dlhým nevyužívaním a predsa znie dosť ľadovo na to, aby bolo jasné, že to oslovenie nemá nič s milotou, čomu nasvedčuje aj to, že ju stále drží za krk priklincovanú k zemi.*

*Jemne si povzdychne, zdá sa jej, že čakala pridlho a aj tá chabá trpezlivosť, ktorej nikdy nemala nazvyš ju začne opúšťať. Maksim predsa vravel, že to oživenie netrvá dlho... Ach, Maksim. Kde asi teraz je? Čo robí? Čo sa stalo s klanom, a čo Sevastyen? Na chvíľu sa zamyslí, sledujúc drsnú kôru stromu pred sebou, pri tele muža, ktorému zobúdzanie trvá akosi pridlho. Už-už chce odísť, konštatujúc, že ten muž je najpravdepodobnejšie človek a ona zbytočne stratila krv, keď pocíti náhle trhnutie a na čele sa jej vytvorí jemná vráska, keď muž začne piť jej krv. Obnova krvi síce netrvá dlho, no nikdy nemala rada stratu krvi, snáď už len z dôvodu, že kvôli tomu zomrela. Keby vtedy nebolo Maksima, teraz by nebolo ani jej. A keby teraz nebolo jej, nebolo by ani muža pred ňou. Preto ju prekvapí, keď sa ocitne na zemi a jemne zasyčí, privrúc hnedé oko, takže na chvíľu vyzerá akoby bola modrooká. Prsty mu zaryje do zápästia, pričom jeho ruku odtrhne od svojho krku. Napokon stále má výhodu, chvíľu potrvá, kým sa sila oživeného upíra obnoví a jej krv sa obnovila rýchlo.*Neučili ťa vďačnosti?*Spýta sa pokojne, s prstami v jeho zápästí a pomaly sa posadí, prezerajúc si muža skúmavým pohľadom. Možno to bude skutočne zábava.*Kto si?

*Ďalší prudký zárez do jeho kože, keď sa jej nechty surovo zaryli až do svalov na jeho zápästí. Mohli by z nich zostať aj jazvy, ale to by ho trápilo asi len vtedy, ak by boli prvé. Tých ma už ale viac ako dosť. Možno aj práve preto si nechá odtiahnuť ruku od jej krku a všimnúc si pohľad jej rozdielnych očí. Zvláštne dievča... a to už aj kvôli faktu, že oživila niekoho, o kom absolútne nič netuší. Neopatrná a nezadržateľná, asi už dosť dlho zvyknutá na to, že si robí čo chce... a to sa mu zvlášť páči.* Od tej som sa stihol odnaučiť. * Odvrkne nedávajúc najavo žiadne prvotné sympatie, možno si nakoniec rozumieť nebudú a on nehodlá byť milý k neznámej, nech je zaujímavá ako chce. Len potiahne rukou pričom jej nechty zanechajú na chrbte jeho dlane červené čiary, no on sa beh mihnutia posunie trocha ďalej a ostane sedieť na zemi ani nežmurkajúc, keď sa jej díva do tváre.* Na to isté, by som sa mohol spýtať ja? Zatiaľ viem len to, že asi nie si normálna, keďže oživuješ chlapíka, o ktorom nič nevieš.* Iste zatiaľ asi nepredstavuje také nebezpečenstvo ako keby bol pri plnej sile, no nikdy nemohla vedieť či neoživila niekoho, čo po nej šiel a pritom mu cestu skrížil niekto iný. Upír nikdy nevie, či nemá nepriateľov.*

*Kútik jej pier sa jemne zdvihne, potom aj druhý a oba sa roztiahnu až do úškrnu. Napokon nekonala až tak hlúpo, keď ho oživila. Hlúposť. Konala tak, ale následky nie sú ani zďaleka také, aké by mohli byť. Ten muž sa jej zdá celkom zaujímavý, už len z tých pár slov, ktoré spadli z jeho pier, či z toho mála čo stihol urobiť. Síce predtým nemyslela na následky, no nemusia byť zlé. Navyše je ten muž stále dosť slabý na to, aby ho zabila aj druhý krát- naokolo je predsa konárov dosť. Povolí zovretie keď muž potiahne ruku a tá jej padne späť k telu, pričom sa kvapôčky krvi stále ligocú na jej prstoch. Vstane a ramenom sa oprie o kmeň stromu, s tým istým úškrnom si prezerajúc muža, ktorý môže vďačiť za to že teraz sedí práve jej.*Bola to zábava. Človek si v tom nudnom svete musí vytvoriť zábavu sám.*Mykne ramenami, akoby bolo oživovanie mŕtvych upírov na najvyšších priečkach rebríčku zábavy, alebo každodenná samozrejmosť.*No tak, hovor- kto si a prečo ťa zabili? Stále si tu môžeš poležať ešte dlhú dobu, takže na tvojom mieste by som nemlčala.*Milo sa na neho usmeje, pretvarovanie jej vždy šlo famózne. No napokon má pravdu, je jedno aký starý je upír pred ňou, či koľko sily má v sebe za normálnych okolností. Teraz bola tou silnou ona.*

*Jemne zdvihne obočie. Popravde prekvapí ho ten úškrn, čo sa zjaví na jej tvári a predsa zostane jeho pohľad rovnako neprístupný a nehybný ako predtým.* Zábava... Nemyslíš, že sú aj zábavnejšie veci ako toto? * Nezdvihne však pohľad, aby sa jej pozrel do tváre, keď sa postaví. Namiesto toho sa rozhľadne okolo seba ignorujúc milý tón jej hlasu, keď mu dá jasne najavo, že je v nevýhode. Jeho viac trápi to, že je v lese. Ležal tu odhodený ako nejaký odpad.* Tá malá suka, si myslela, že sa ma tak ľahko zbaví... * Zamrmle si popod nos, nakloní však hlavu nabok a pomaly prejde pohľadom po tele neznámej upírky až k jej tvári, no dlhší pohľad venuje jej dekoltu a hlavne krku. Podoprie sa rukami a pomaly sa postaví vyberúc sa k nej. Nebol to však až tak dobrý nápad, keďže sa jemne zapotáca a pripadá si ešte za tých hlúpych ľudských čias. Opitý, nevedomý, bezbranný v tej najnevhodnejšej chvíli. Situáciu má v rukách ona, no to by sa mohlo zmeniť. Jemne sa uškrnie postaviac sa priamo pred ňu k stromu, o ktorý sa opiera.* Som muž, ktorého zabili pri dosť poľutovania hodnej situácii. Jednému známemu som zabil štetku, s ktorou si aj tak nikdy nevŕzol, asi niečo také hlúpe ako láska... *Opovrhnutie priam blčí v jeho hlase on sa k nej však nakloní bližšie a nosom jej prejde po sánke vdychujúc jej vôňu.* Ale... ak je pre teba darovanie krvi taká zábava, nemala by si záujem sa ešte podeliť a toto nepotrebné táranie nechať na neskôr?

Upír zväčša za život normálnu zábavu vyskúša a omrzí ho. Potom je rad na tej nezvyčajnej zábave.*Povie prosto, pričom si dobre uvedomuje, že ako upír je dosť mladá a všetku normálnu zábavu určite nevyskúšala. Navyše ako človek nežila v najlepších podmienkach, druhá svetová vojna teda rozhodne nie je doba vhodná na zábavu. Vždy však bola taká, čo robili všetci, nerobila ona, čo všetci nerobili, ona robila. Napokon je to vždy lepšie ako byť rovnaká ako ostatní. Aj za cenu mrzutého upíra, ktorého práve oživila. Podvihne obočie a s úsmevom nakloní hlavu po jeho ďalších slovách.*Kto je tá malá suka? Možno ju poznám...*Samozrejme že ju nepozná. Vo Vampírii stihla spoznať troch ľudí, aj to vrátane muža pred ňou, ktorého prakticky zatiaľ nepozná. Vie len jedno- že zatiaľ je natoľko slabý, že si môže dovoliť úškrn sledujúc jeho chabé kroky k nej. Je skutočne skvelý pocit mať eso v rukáve.*Láska je hlúpa. Nechápem ľudí.*Pokrúti hlavou, akoby ona nikdy nemilovala. Dokázala to, kedysi milovala celým srdcom a nie raz. Práve to z nej spravilo to, čím je teraz. Hlúpa láska... Bruškami prstov mu jemne prejde po brade, no náhle jeho tvár odtisne od jej krku a podrží si ju pred tvárou.*Vyzerám snáď ako vrecúško s krvou?*Jemne nakloní hlavu, prezerajúc si ho prižmúrenými očami. Stále je však tá, ktorá mieša karty a úsmev z tváre jej nezmizol.*Najprv mi povedz ako sa voláš.

*Jemne pokrúti hlavou a úškrn sa už zjaví aj na jeho tvári.* Netuším ako dlho som bol mimo, no teba by som si všimol, keby som ťa za ten čas stretol. Takže predpokladám, že si sa tu objavila až po tom... Ako ju poznám, tak skoro by si ju nestretla, skôr si o nej počula. Hovorí ti niečo meno Felarin? *Ak by jeho srdce ešte bolo schopné byť možno by sa rozbúchalo známym nenávistným podtónom citu, čo zavrhol, preto je dobré, že nebije a on je v bezpečí sám so sebou a predsa tvárou tak blízko k nepriateľovi. K nepriateľovi, čo by ale nemusel byť na druhej strane a netrebalo by na to tak veľa. Zdá sa mu, že zdieľa podobné hodnoty a týranie druhých na jej rebríčku potešení nebude nízko, ako si uvedomí, keď si jeho tvár podrží pred svojou tvárou. No jeho to nevyvedie z roly a namiesto výbuchu hnevu, že mu nedala, čo chce, sa usmeje.* Nevyzeráš tak, máš oveľa lepšie tvary. * A akoby na potvrdenie spustí ruku z kmeňa stromu, o ktorý sa opieral a prejde jej cez pás, po boku, na zadok a zastane nou na stehne neznámej. Absolútne mu nevadí, že nevie jej meno.* Ale teraz pre mňa tak voniaš. * Príliš túži po krvi, príliš na to, aby sa tu chcel dlho hrať s nejakou puberťáčkou, čo ešte neprišla na to, kde je sever, ale v jej prípade možno zdanie klame a ona nie je tak naivná a aj vie čo chce.* Dareth. Dareth Durton. *Vydýchne priamo na jej pery, zahľadiac sa jej do očí. V mysli však skúma to, prečo nie sú rovnaké, alebo je to len jeho halucinácia?*

Počula som o nej.*Vydýchne, zamysliac sa nad tou neznámou Felarin, ktorá je vo Vampírii očividne známa. Aké zvláštne, už teraz má chuť pridať sa ku skupine upírov, ktorý chcú Felarin zabiť. Sama nevie prečo. Zrejme zo zábavy.*Si druhý, ktorého som stretla a zrovna ju neospevoval. Čo je zač?*Spýta sa zvedavo, skutočne si bude musieť nájsť čas a nájsť si ju. Čas vlastne má. Celú večnosť. Už len nájsť Felarin. Vampíria nemôže byť tak veľká, aby ju vždy minula. Pousmeje sa a rukou chytí jeho zápästie, na ktorom stále cítiť krv po jej prstoch a druhou rukou ho pritiahne k sebe a nakloní sa k jeho uchu.*Týmto nedocieliš nič.*Šepne a následne ho pustí, pričom sa mu zahľadí priamo do očí.*V tom prípade ma teší, Dareth.*Prehodí formálne a s povzdychom jemne nakloní hlavu na stranu a odhrnie si bledé pramienky vlasov z krku.*Len raz a len trochu.*Povie vážne, zahadzujúc tým eso, potom bude ona slabšia a on silnejší a silami budú vyrovnaní. Život je predsa o riskovaní, stačí už len dúfať, že sa jej ten risk vyplatí.*

*Jemne sa zasmeje pri tom jej výdychu a ako sa jej pohľad odobral niekam inam, aby jej oči mohlo vystriedať totálne prázdne zamyslenie. To dievča je zvláštne, keď si nedáva pozor každú jednu sekundu a to on pri nej stojí tak blízko. Iste má svoje tromfy a on je teraz tej slabší, no nepozornosť nahráva do karát jemu, tak ju predsa dostal na lopatky aj pred chvíľou. Ale on jej to pripomínať nebude...* Druhý, si si istá? Mal som pocit, že ju tu každý miluje, s tým jej šarmom sa tomu ani nedá diviť... Tsss. *Smaragdová zelená v jeho očiach priam vzbĺkne a predsa stmavne, akoby oheň mohol byť nositeľom tmy. Tak temnej a nepreraziteľnej temnoty, čo sa môže ukrývať len v jeho duši.* Je to suka. Mrška čo ma pripravila o všetko a spravila zo mňa to čím som... Vlastne by som sa jej mal možno poďakovať. * A predsa sa uškrnie. Tie myšlienky o nej nie sú pravdivé, ona bola sukou a mrchou len v jedinom období jej života a nie je to teraz. Ona je až príliš nevinná a práve tým, že do tohto sveta tak nezapadá spôsobuje všetky problémy okolo seba. Aj tak je to suka, a hotovo!* Aj mňa teší, neznáma. *Zareaguje okamžite, no nehodlá sa jej pýtať na meno, nezdá sa mu dôležité, len sa jej zadíva priamo na krk, keď si z neho odhrnie vlasy.* A že tým nič nedocielim... * Zašepká potichu priamo na jej pokožku. No nechce jej ublížiť, mohol by, mohol by ju aj zabiť, no jej smrť by nebola ničím prospešná. Preto jej len jemne zahryzne do krku spustiac len tenučké pramienky jej krvi. Skôr ako milenec než vrah, keď jej rukou prejde po chrbte až na krk s takou jemnosťou priam opatrnosťou. Pije a predsa sa jej pohráva s vlasmi, akoby to ani nebola z jej strany obeta. Divné, že práve on sa chce za čosi odvďačiť... A keď už cíti, že ma dosť na to, aby mohol ísť pokojne na lov bez toho, aby sa musel báť väčšej skupinky tých úbohých ľudí, len sa jemne odtiahne pobozkajúc rany na jej krku, akoby celý čas nerobil nič iné len ju bozkával. Nezainteresovaný pozorovateľ by si naozaj nevšimol rozdiel.* Ďakujem, ale prezraď mi, prečo to vlastne robíš?

Absolútne. Pokiaľ teda prosba o to, aby som ju nezabila, že to má v pláne on, neznamená vyznanie lásky.*Pousmeje sa nad výrazom jeho tváre pri rečiach o tej Felarin, ktoré jej len pridávajú chuť stretnúť ju a pozrieť sa, čo je to zač. Tá upírka bude zrejme veľmi zaujímavá. Napokon niečo také hľadala, to bol jeden z dôvodov prečo ísť do Vampirie.*Prečo potom nepripravíš o všetko ty ju?*Podvihne obočie a v očiach sa jej zjaví zvláštny výraz, ktorý žiada o niečo nové, čokoľvek, možno aj “hon na Felarin“. Pomohla by mu, samozrejme, keby o to stál. Ak nie, tak by si na zábavu musela nájsť niečo iné. Napríklad ďalšieho polomŕtveho upíra v lese. Jemne privrie oči a trochu zvraští obočie keď pocíti jeho pery na svojom krku. Každou ďalšou sekundou pociťuje úbytok síl, no ona si to vybrala, vedela čo robí, keď si odhrnula vlasy a ponúkla mu, prakticky, kúsok seba. I keď, u nej nie je tak nezvyčajným javom konanie bez rozmyslenia. Zatiaľ sa popálila len málo krát, na to, aby toho ľutovala. Napokon smrť a niekoľko útekov nie je veľká cena, no nie? A toto bol ďalší čin, ktorý si neniesol väčšiu obetu, prebehne jej hlavou, keď sa od nej napokon Dareth odtiahne a bozkom na krk jej nechá dosť krvi na to, aby v lese nemusela ostať, čakajúc na jej obnovu. Nechá pramienky krvi stiecť po jej ramene a otvorí oči, zahľadiac sa mu priamo do tváre.*Snáď musí mať všetko dôvod? Prečo nerobiť veci bez toho, aby sme si predtým rozpočítali ich priebeh a následky, či dôvody pre a proti. Možno zo zábavy, možno z niečoho iného... sama neviem.

Ahaa, ten! * Zasmeje sa, keď mu dôjde o kom hovorí. Nemusí povedať meno, na to, aby vedel kto jediný by toto povedal. Upír, čo sa tvári, že ju nenávidí najviac zo všetkých a predsa je asi tým, ktorý je ňou tu najviac okúzlený. Až by povedal, že viac ako David. Akurát pri Davidovi šlo o lásku, pri Lailahovi je to naopak jej dar obmotať si ľudí okolo prsta s takou ľahkosťou ako to dokáže len Felarin.* Lailah podľa mňa sám nevie, čo k nej má cítiť, ale tie jeho výhražky, čo sa jej týkajú, neber príliš vážne. Tú jeho štetku som mu mohol zabiť priamo pred ním len preto, lebo bol príliš zaujatý pohľadom na Felarin. * Zaškerí sa pripomenúc si tú krásnu situáciu a predsa je mu ľuto, že Katherine musela skončiť tak úboho. Bola dobrá, tak skazená, že aj on sa s ňou mal o čom rozprávať. Zahrávala sa a práve to sa mu na nej páčilo najviac. Ona bola mrchou v tom pravom zmysle slova - no bola aj jediným kľúčom k tomu, aby mohol naštvať Lailaha bez toho, aby zabil Felu. Aj tak však nechápe prečo radšej naozaj nezabil ju. Chyby sa ale nedajú zobrať späť a on ich nehodlá ľutovať. Namiesto toho sa zas rukou oprie o kmeň stromu hneď vedľa jej tváre a pousmeje sa nad jej slovami.* Si skutočne zvláštna. Úprimne, páči sa mi, neznáma. Existuje niečo ako by som ja mohol pomôcť tebe? * Takéto slová z jeho pier nevyjdu často a v podstate aj tieto boli skôr automatickou reakciou ako premysleným činom, ale je mu to jedno. Táto dievčinka je niečim príliš zvláštna a on takéto frázy bude používať dovtedy kým mu jej blízkosť nebude prekážať a kým nezistí, čím je tak iná.*

Takže je Felarin upírka, ktorú všetci chcú a ochraňujú pred tými, ktorí ju chcú za jej dokonalosť zabiť?*Buď sa jej to zdá, alebo práve vytiahla definíciu Lynn. Pri nej si sama zastala rolu tej, čo ju ochraňovala a predsa v tom sklamala. Tento krát by sa to však nestalo. Už nikdy by sa nedosadila do tej role, pridala by sa k tým, ktorí ju chcú zabiť, za dokonalosť by to však nebolo. Teraz by bola schopná spraviť to tak dokonca aj pri Lynn, ktorú kedysi milovala. Tu to bude ešte zábava. Na začiatok však treba spoznať prostredie hry a hráčov. Potom treba hrať. A musí uznať, zatiaľ sa jej tá hra pozdáva.*Zatiaľ nie.*Pousmeje sa a prstom si jemne pritiahne jeho bradu bližšie.*Ale mám rada, keď mi je niekto dlžný. Raz sa mi to môže hodiť.*Zašepká, a s úsmevom ho pustí, následky jej konania teda určite nebudú zas tak zlé. Niekedy sa hodí konať bez rozmyslenia.*Koho tu ešte poznáš?*Spýta sa náhle, potrebuje predsa spoznať herné pole a toto bude omnoho lepší spôsob, akoby mala behať po Vampírii a hľadať hráčov. Snáď to tu Dareth pozná. Musel tu byť predsa dlhšie, keď ho niekto stihol zabiť a odhodiť v lese.*

Dokonalosť? Tak by som to zas nenazval... *Uškrnie sa a pokrúti hlavou. Nevie prečo ale ona sa mu do hry hodí a keď jej dá informácie mohla by byť nápomocná. Navyše nepýtala by sa toľko keby, ju to nezaujímalo a nechcela by si sa do toho zapojiť. Akú rolu ale zastane? Dobrá otázka.* Tá baba má skrátka schopnosť popliesť hlavu každému mužovi na tejto planéte. A časom sa dostala jej schopnosť až na taký level, že nejde len o fyzickú príťažlivosť, ona vie ovládať ich myseľ, zmysli... akoby sa ti nabúrala do hlavy a vnukla ti myšlienku, že jediné, čo chceš je ona. Vlastne je to smiešne. *A hlúpe, že on do toho spadol tiež, i keď, jeho prípad je trochu iný, keďže ona si ho získala ešte skôr ako sa tá schopnosť u nej úplne rozvinula, ešte za jej ľudského života. To je už ale dávno uzavretá kapitola a to, čo si sama vytvorila, ona sama aj pošliapala a tým ho pustila. Teraz je už iný... Nechá si potiahnuť tvár bližšie k nej a pomaly prikývne s tak zvláštnym úsmevom na perách. Akoby bolo celé toto vtipné a predsa nie smiešne. Akoby si obaja robili, čo chcú a predsa dospeli nakoniec k tomu istému. Obaja sa provokujú, obaja zavádzajú a predsa vravia pravdu. Divný súlad.* Bude mi potešením, mademoiselle. *Hrátok už ale bolo dosť a tak sa odtiahne, jemne odstúpi a chrbtom sa oprie o strom za sebou. Nebude ho lákať jej vôňa a rozprávať sa predsa môžu aj takto. Informácie predsa nikdy nie sú na zahodenie.* Davida - Felarin milenec a niečo ako jej láska, ten sa tu už ale nejaký čas neukázal. Pdobne ako aj jeho brat, ktorý chcel dostať Felarin do postele ako odmenu za to, že jej pomôže. Potom tu bola Katherine, ktorú som tak trocha prizabil, no je dosť možné, že ju stihne rovnaký osud ako mňa, pochybujem, žeby ju Lailah nechal len tak zomrieť. Lailaha poznáš, no a potom je v tejto hre už len Felarin, okolo ktorej sa to točí. * Zhrnie bez toho, aby povedal niečo navyše, akoby len načrtol scénu, ktorá tu bola predtým ako sem prišla ona. Nič podstatné, no ani nič čo by bolo navyše. Celkom by ho zaujímala aký postoj zaujme ona.*

Chceš tým povedať, že u nej vlastne nejde o jej podstatu, ale schopnosť? Že to je dôvod prečo sa o ňu všetci zaujímajú?*Mierne sa zamračí, skutočne rada by vedela, aké druhy schopností ešte môžu upíri mať. V klane ktorý ju premenil malo pár upírov schopnosti, ale tie neboli také, aká je schopnosť Felarin. O niečom takom ešte nepočula. Na druhej strane, sama má dosť ojedinelú schopnosť, ktorú aj tak nepoužíva. Možno by mohla začať. Do hry sa bude hodiť.*Pokiaľ tá schopnosť platí len na mužov, mňa nenamotá.*Vyhlási, teoreticky by to tak fungovať malo. Nedokáže to však povedať s istotou, na bisexuálov to predsa možno platí tak či tak. Každopádne hrať bude. O tom sa už rozhodla.*David, jeho brat, Katherine, Lailah, Felarin...*Zopakuje si, prikyvujúc, v mysli sa jej vytvára obraz o tunajších hráčoch a ich vzťahoch. Nevyzerá to až tak zle. A má výhodu- oni ju nepoznajú. A najdôležitejší je moment prekvapenia, no nie?*Čo plánuješ spraviť?*Spýta sa zvedavo, rada by si vypočula plány niekoho iného pred tým, než začne spriadať vlastné. Možno predsa budú môcť niektoré prepliesť. Hru predsa nehrá len jeden hráč...*