Bludisko nájdených

Anonymný

Mimo mesta skryté v mysliach tých ktorých ho potrebujú, je bludisko kde stratený nájde to čo hľadá. Nikto nevie kedy, kde a hlavne podľa akého systému sa objavuje, isté je len jedno. Lemujú ho drevenné koly, takže upír má na výber. Buď získa to čo chce, prekonajúc nástrahy skúšajúce jeho telo i ducha, alebo ostane navždy blúdiaci medzi stratenými uličkami nepoznaného sveta, kde východ slnka znamená slabosť a koniec. A to doslova...

Anonymný

*Odkedy ho videla naposledy v jej srdci znela hudba, tichá melódia, ktorá jej dávala silu čakať na ďalší deň, len s prianím znova ho vidieť, aby mala dôvod na úsmev. No čím viac dní prešlo tým viac ju tá symfónia ťažila, stával sa smutnou, no nie preto, že ho nevidela, aj keď to bol tiež dôvod, no hlavne mala pocit, že zradila a ten pretrval... Pocit zrady, zrady toho, ktoré doposiaľ milovala najviac na svete. Nerozumie ako je možné, že sa môže zas smiať, aj keď on tu už nikdy nebude aby jej svoj úsmev venoval, aby jej niečo zašepkal, aby ju objal... Ale je to skutočne zrada? Odpoveď na túto otázku nevedela nájsť. Na jednej strane bolo to, že ju miloval a urobil všetko preto, aby bola šťastná, takže by možno nenamietal, aby to tak bolo aj po jeho smrti. No na druhej strane bol pocit viny, lebo ona môže za jeho smrť a teraz má byť šťastná aj keď on je niekde na druhej strane? Nezdá sa jej to spravodlivé, nie voči nemu. Jej kroky ale po chvíli spomalia, už nie je v meste a ani nevie kedy prešla hradbami. Nevie ako je ďaleko, no jediné čo má na dohľad jej zvláštne miesto ktoré nikdy nevidela, bludisko obohnané kolmi, o ktorom čítala v legendách. Stratené miesto... Po chrbte jej pri tom pohľade ale prebehnú zimomriavky, keď si v mysli vybaví ten starý text. Text, ktorý hovoril o tom, že tam je možné nájsť to čo hľadáme. A to ju donúti kráčať ďalej...*

Anonymný

* Ušiel. Najprv si myslela, že je to nemožné, že je to len chyba plánu, no jednoducho nedokázala prísť na to ako to mohlo byť možné a tak hľadá odpoveď, odpoveď na otázku, ktorá je jej zatajená. Nielen to jej však vŕta v hlave. Aj to pekné dievča, keby nebyť toho dostala by ho, mala jeho hrdlo pred sebou, len ona ju prinútila čakať. Prečo čakala?! Prečo ju poslúchala? Lebo chcela zistiť kto to je, že jej dovolil aby ostala s ním, dovolil, čo nedovolil svojej stvoriteľke. Ale načo jej to bolo keď nedostala jeho?
Zavrčí a keby ich nemala tak rada, určite by si od zúfalstva vytrhala vlasy.
Zrýchli krok, hľadajúc východ z tohto bludiska, tak prepletaného, tak strašne nezmyselného až jej z toho horkne v ústach. Naučila sa že šifry, kódy, všetko tajné musí mať svoj zmysel. Ale toto je usporiadané bez akéhokoľvek zmyslu, len ulička veďla uličky a medzi to nejaký vyschnutý strom, bez poriadku ktorý ona tak miluje. A však nie je to to jediné. Niekde v diaľke počuje kroky, ktoré s tou ľahkosťou a ladnosťou nemôže patriť nikomu inému ako upírovi a tak ich nasleduje, pokiaľ neuvedí niekoho koho chcela vidieť už dávno, aj keď ona nebola predmetom jej hľadania, určite ju nenechá len tak nepovšimnutú. Premení sa na netopiera a ticho prelieta pri zemi, radarom sonujúc jej pohyb. Človečiu podobu naberie až tesne za ňou, keď vie, že jej nebude môcť tak ľahko ujsť. Slečna nebezpečná... *

Anonymný

*Ani si poriadne neuvedomí ako sa dostala mimo hradby. Vonku je už príšerná tma čo je aj dosť rada keby ju tak nebolel krk. Debilný ľudia nemohli by byť trocha milší. A to sa ona snažila byť tak milá. Jemne pokruti hlavou aby si rozcvičila krk. Vlastne si ani neuvedomí, že sa dostala ku nejakým kolom alebo čomu. No cíti pred sebou veľmi známy pach jednej upírky a to presnejšie Zoe a ešte niekoho pach,ale tu nepozná. Jemne zrýchli krok pričom si dáva riadny pozor aby nebolo počuť klopaknie čižiem o zem. Zoe a neznámu ma na dohľad a tak radšej len opatrne kráča a sleduje ako s Zoe mení na netopiera a potom zase naspäť*

Anonymný

* Nejakú chvíľu ešte kráča tichom k miestu, ktoré ju láka tým jediným, čo jej môže ponúknuť - odpoveďou. Túži po nej celým svojím bytím, chce ju poznať, aby mohla byť pokojná, aby si dokázala vychutnať šťastie, ak sa jej ešte pripletie do cesty. No aj keď vojde dnu a prechádza uličkami starého bludiska, stále hlbšie a hlbšie možno do stredu a možno úplne inde, nezdá sa jej žeby ju nejak osvietilo. Nič, žiadna odpoveď, znamenie ani náznak. Akurát príde na to, že v tomto zvláštnom labyrinte jej upírie inštinkty nijak zvlášť nepomáhajú, lebo si absolútne nie je istá, či kráča správnou cestou, ani či sa dokáže potom vrátiť naspäť. Všetko jej tu príde príliš jednotvárne, rovnaké, zlievajúce sa do jediného obrazu zabudnutia. No aj tak kráča ďalej a neobzerá sa za seba. Ak nič iné, tak jej táto "prechádzka" dá aspoň čas na premýšľanie. Veď predsa samota je najlepší liek. Nie však v mojom prípade... Dodá v mysli a musí uznať, že je to viac ako pravda, skôr pravidlo, ktoré sa jej vôbec nesnaží vyhýbať. S povzdychom si zhrnie vlasy na chrbát, aby jej čierne kučery nepadali do sklonenej tváre a pokúsi sa zahnať myšlienky na samotu, ale nie žeby jej to veľmi šlo, keďže tu je ... keďže tu nie je sama. Tú myšlienku chcela dokončiť vo chvíli, keď sa za ňou z ničoho, aspoň jej sa tak zdá, zhmotní upírka, ktorú stretla v podzemných chodbách. Vtedy sa nesprávala príliš priateľsky a Fela dosť pochybuje o tom, žeby to teraz mala v pláne.* Zas sa stretávame... * Povie s pokojom v hlase, lebo napriek všetkému necíti strach, len nepokoj, ktorý jej zviera dávno mŕtve srdce. Mohla očakávať, že sa stretnú a najmä potom čo spôsobila jej prehru v bitke. Vie, však, že tým s Davidom nevyhrali celú vojnu.*

Anonymný

* Zacíti vo vzduchu známy pach a úškrn ovládne jej tvár. Cíti sa istejšia s Katherine za chrbtom, aj keď jej pdoporu ešte nemá zaručenú. * Áno a nedá sa povedať, že za príliš priaznivých okolností. * Smutne pokrúti hlavou, no posledné čo cíti je smútok. Dievča si svoju stranu už vybralo a od tej chvíli ju nemá čím zaujímať, pretože je to nepriateľ. * Vieš, nikdy som si nemyslela, že by si Seam mohol niekoho obľúbiť nejakého upíra. Je príliš iný, je to nepodarok, omyl prírody, pretože nie je ani upír ani človek, uväznený na ceste medzi dvoma protikladmi. A to ho raz roztrhne na kusy, pretože nikto nemôže nenávidieť ako upír a zároveň milovať ako človek, nikto nemôže zapierať svoju prirodzenosť bez toho aby to prinieslo následky. * Vydýchne si po svojom siahodlhom monológu sa na ňu pozrie. * Povedz mi kde je. Pre jeho aj moje dobro a ja prisahám, že ho to nebude bolieť. Neviem kto si, ani aké máš s ním plány ale prinesie ti len a len smolu, nič iné. Pretože ten chlapec nie je anjel, je niečo oveľa horšie a ak chceš, môže ti to povedať aj osoba ktorá zažila jeho hnev... ktorú takmer zabil. * Áno, prítomnosť Katherine tu je jej veľmi prospešná. *

Anonymný

*Prevráti očami. Počúva čo všetko Zoe hovorí. Takže to malé štena sa zamilovalo či tak nejako sa to má volať. Povie si v duchua uškrnie sa. Znova pokruti hlavu a zavrčí.*A ten malý smrad ešte schytá aj odomňa*prehovorí podráždene. Odrezať jej hlavu. Ublížiť jej? Naozaj si zavaril a to veľmi.*Keď už som sa do diania tohoto tu dostala aj ja. Vysvetlíte mi niekto prečo je ten krpec anjel a čo má neznáma s ním spoločné? *spýta sa pričom tmavé oči uprie na Zoe. Otázky aj tak boli skôr myslené na ňu ako na neznámu*

Anonymný

*Mierne sa strhne pri jej úškrne, ktorého význam je jej zatajený do chvíle, kým jej pohľad nepadne do uličky za neznámou upírkou. Zdalo sa jej, že počula nejaké kroky, ale samu seba presviedčala, že sú to len halucinácie, ktoré spôsobuje toto miesto, ale keď uvidí za ňou ďalšiu ženu, pochopí, že aspoň niektorý z jej upírich zmyslov tu funguje dobre - sluch. Takže si priniesla posilu, milé... * Priaznivých - nepriaznivých, záleží na tom ako sa na to dívate. Veď ste ma našla. * Pousmeje sa, aj keď táto situácia pre ňu nie je priaznivá, nech sa na to pozrie, z ktoréhokoľvek uhla. Minule pomohla jej nepriateľovi, nech už je medzi nimi čokoľvek, a teda sa pridala na jeho stranu. Je s ním, nie s ňou, a to sa môže rovnať akurát tak smrti...* Jeho rodina je mŕtva, on už nemá koho milovať... * Zašepká potichu, skôr pre seba ako pre upírku. Pri jej slovách totiž začala naozaj rozmýšľať nad tým, prečo sa David správa tak ako sa správa... ale zastaví sa vo chvíli, keď si uvedomí, že ten popis sedí rovnako aj na ňu - príliš odlišná od ostatných... Pokrúti hlavou, aby zahnala tie myšlienky a znova sa jej odhodlane pozrie do očí.* Pekná filozofická téma, no pokiaľ viem tak ja som sa na vaše hodiny filozofovania nezapísala, takže s vaším dovolením... * Ani sa neobťažuje vetu dopovedať a otočí sa upírke chrbtom, aby mohla pokračovať v ceste. Dokonca urobí aj pár krokov, ale zastavia ju jej ďalšie slová. S nechuťou sa obráti späť ale nepohne sa z miesta.* Tak po prvé, netuším, kde je, po druhé už mi priniesol šťastie, takže aj keby priťahoval smolu, vyváži sa to tým, čo urobil a po tretie, nezaujíma ma nič z toho, čo by ste mi mohli povedať vy alebo vaša spoločníčka. * Hlavou kývne k upírke za ňou, ale jej otázky ignoruje, na vysvetľovanie je tu predsa jej "priateľka", či ako to nazvať. Avšak takmer neovládne smiech, keď si uvedomí iróniu tejto situácie. Sama v opustenom bludisku proti dvom upírkam, ktoré s ňou určite nemajú žiadne priateľské plány a to len a len pre ten kúsok šťastia... Život si naozaj vždy berie dvojnásobné úroky, keď nám niečo požičia.*

Anonymný

Katherine. * Hlas jej na chvíľu zachváti priateľský tón, no nespúšťa oči z tej druhej. * S Davidom máme malý problém, pretože chlapec odmietol kráčať po pravej upírskej ceste a tak si myslím, že najlepším riešením by bolo zlikvidovať ho. Ale ďalší, trochu väčší problém je, že nemá v pláne mi len tak skočiť pred nos a zatiaľ jediným možným riešením je, ako to vidím ja , dozvedieť sa kde je od tej upírky. V skratke všetko čo potrebuješ vedieť. * Ale tá stvora zjavne nechápe, že keď tu sú oni, nemôže sa len tak otočiť a odísť, ignorovať ich akoby ani neexistovali. Obráti sa na ňu. * Áno, ale akú mám istotu, že mi neklamete? Žiadnu, pretože človek využije každú jednu príležitosť vyvliecť sa z problémov a viera je vec tichého bláznenia šialencov, pretože takmer vždy nakoniec prinesie sklamanie. A čo sa týka jeho rodiny, za ňu môže poďakovať jej. * Mihne pohľadom za seba. Síce Katherin nemá čo zazlievať, no predsa, bol novonarodený a upírstvu sa musel naučiť... s výukou nemusela začať hneď tak, že mu naservíruje ich hlavy na stôl. Kat? Jediná možnosť nájsť Seama je dostať tú upírku, potom sa mu môžeš pomstiť sama. Len potrebujeme dostať ju...* Ale nás nezaujíma, že vás to nezaujíma. * Zapradie sladko nakoniec. *

Anonymný

*Ľudia,aj všetky bytosti svojím spôsobom žijúce,by sa mohly zadeliť do skupín "Majú radi život" a "Nemajú radi život".Prečo sa ona necíti ani na jednu skupinu?Vždy do nejakej patrila.Najprv mala rada život,potom ho nenávidela,znova ho mala rada,znova ho nenávidela...Teraz bola opäť v nenávisti k životu,ale niečo sa zmenilo.Hlavne sa prestala chovať ako bezcitná fúria,ktorou bola vyše storočia.Vlastne sa úplne prestala správať ako niečo.Všetko robila bezmyšlienkovite,ak sa niekde ocitla,neplánovala to,ak niečo spravila,bolo to nechtiac...A tak si ani neuvedomila,že sa dostala pred nejaké koly.Bludisko.Bezmyšlienovite vojde,čo horšie ako smrť sa jej môže stať?Tú by vlastne prijala s otvorenou náručou.Možno tu niečo je,možno ju to zabije...Začína si pripadať ako blázon,šialenec.Keď vtom si uvedomí,že tu nie je sama.Neupozornia ju na to hlasy,vône ani nič podobné.Ale nebezpečenstvo a napätie.Vďaka jej daru vie,že sú tri,že sú to upírky a že tie dve sú určité nebezpečenstvo pre tú ďalšiu.Pomaly zastane na rohu,bez toho,aby vykukla,vie,čo potrebuje vedieť.Chce len počuť o čo presne tu ide.*

Anonymný

*Oprie sa chrbtom o jeden kôl. Vie, že toto bude nadlho. Zasmeje sa.*Vás neučili, že sa nemáte otáčať nepriateľom chrbtom?*spýta sa asi skôr len tak do vetra pričom jej z tváre nemizne úsmev.*Uznávam Zoe zabiť mu oboch rodičov bolo zlé, ale chlapec musel pochopiť, že život nie je tak jednoduchý a čo sa týka toho či je on beštia tak mi ver je lebo som to pícitila na vlastnej koži.*Je to bastard...dodá si v duchu pričom sa jej obzrie ponad rameno. Vie, že je tam ešte jedna upírka, ale tej sa určite báť nemusia.*

Anonymný

*Celá tá situácia sa jej v skutočnosti zdá príliš komická. Nie žeby nemusela mať strach o svoj život, dobre vie, že obe sú schopné aj horších vecí ako je len zabiť ju, no aj tak... Už len to kde sú. Akoby sa sama priviedla do pasce, keďže ani poriadne nevie odkiaľ prišla, teda nemá bohvieaké šance na únik z tohoto bludiska a pokiaľ je v ňom, tak ani na nejakú inú možnosť.* A vás neučili, že nie je slušné zakrádať sa za niekym? * Spýta sa zo sarkazmom v hlase, lebo obe tie veci sú teraz mimo jej vnímania. Ako slušnosť, tak aj opatrnosť, predsa len si je vedomá toho, že je jedno, či im bude otočená tvárou alebo chrbtom, aj tak môžu kedykoľvek zaútočiť, aj tak... No potom pohľad otočí na druhú neznámu upírku a len prekrúti očami nad jej filozofovaním. Vlastne prvá skutočná reakcia sa na jej zjaví až po tom, keď jej odhalí, kto zabil Davidových rodičov. Najprv šok, no potom hnev zmiešaný s ľútosťou. No tentokrát nie s takou úprimnou, akú pocítila pri Davidovi, teraz ľutuje tú upírku. Ak urobila niečo také je jasné, že v nej nezostala ani štipka ľudskosti, ani kúsok tej úctyhodnej vlastnosti, ktorej má David na rozdávanie. V tej chvíli jej tá žena pripadá ako len taká prázdna nádoba, bez citov, bez srdca, bez duše. Ako skutočná chodiaca mŕtvola, ktorá nemôže ani len nenávidieť...* Narozdiel od vás on mal aspoň dôvod, zato vy ste bezcitná mrcha a na to dôvod nie je. * Povie dôrazne a ignoruje poslednú vetu upírky, ktorú už stretla. Aj tak sa jej zdá ten sladký tón až prehnaný a k tomu, jej pozornosť odpúta iná bytosť. Ďalšia upírka... Patrí k nim alebo kto je to?*

Anonymný

* Asi nebudeme kamarátky. Táto šaráda sa jej prestáva pozdávať, je totiž možné že Katherine sa vyprovokuje k priamemu útoku. Prchkosť a sila nie sú najvhodnejšie vlastnosti, ktoré sú teraz zapotreby. Najradšej by to vyriešala jednoducho dohodou, ale tú v tomto smere nikde nevidí a bude musieť prejsť k drastickejším metódam. Niečo jej hovorí, žeby bol David nerád keby sa jej niečo stalo. Nie je mu taká blízka ako jeho rodina, ale dostatočne blízka na to, aby ho mrzelo, keď urobí chybu druhýkrát a nechá zomrieť ďalšieho človeka... dokonca aj ju už začína chytať ľútosť. Smrť sa za tým chlapcom tiahne ako slizová stopa za slimákom a pritom by mohli byť všetci šťastní a zdraví, keby náhoda nespojila ich osudy v tej uličke a ona nebola smädná. Zavrie viečka, sústrediac sa na myseľ upírky pred ňou, pripravená posadnúť ju, pohltiť ukázať kto na tú chvíľu bude jej pánom. Pochybuje, že by sa učila oklumenciu, obranu mysle alebo niečo podobné... na to je príliš mierumilovná. * Mrcha, nemrcha, ja sa snažím robiť veľa vecí pre vyššie dobro a do toho je zahrnutý aj David. * Pôjdeš za mnou, bez otázok a poslúchneš všetko čo ti poviem. Keď ti poviem aby si na všetko zabudla, na všetko zabudneš. Ale zatiaľ nie... Tento svoj dar má už vyskúšaný a neočakáva, že by mohol zlyhať. Niečo jej hovorí, že tu nie sú sami ale samé, ale nechá to na pocit. Tri upírky pokope sú viac než dosť. *

Anonymný

*Ticho počúva,síce nechápe,o čo ide,zvedavosť a nebezpečenstvo,ktoré tam panovalo boli dosť silné na to,aby ju udržaly na mieste.A dlho nič nezažila,treba oživiť to niečo v nej,čo vyhaslo a stalo sa z nej prázdne telo.V pláne má len chvílu počúvať a potom potichu odísť,aj keď vie,že dokonalé upírske zmysli tých troch ju už určite zaregistrovali.Keď vtom začuje meno,ktoré jediné stačí na to,aby sa jej niektoré časti vyjasnili,aby pochopila aspoň o koho tu ide.Ten o ktorom hovorili nemôže byť nikto iný ako David,novorodený,s ktorým sa stretla.A teraz vie,že o upírke,ktorú jedna predchvílou nazvala Zoe vie dosť.David mu o nej rozprával.Ďalší fakt,ktorý ju prinúti ostať stáť tam,kde je.*

Anonymný

*Jemne zavrčí no potom sa znova usmeje*Ďakujem za to, že ste mi zložili kompliment. SOm rada mrchov a čo sa týka smrti Davidových rodičov môže si za to sám*prehodí chladne a prenesie pohľad očí na Zoe. Už by aj čakala, že Zoe zaútočí no podľa všetkého asi útočí úplne inak ako fyzicky. Otočí hlavu za poslednou neznámou upírkou.*Aspoň vylez a neschovávaj sa ako nejaký bojazlivý človek.*povie pričom slová su adresované upírke ktorá je schovaná za stĺpom.*Inak neznáma vieš mi pvoedať kde by som našla Davida potrebujem sa s ním prozprávať....*vetu nechá nedokončenú a dokončí si ju v duchu. "...po svojom." Zasmeje sa no pre zmenu len v nútri. Vyzeralo by totiž divne keby sa zasmiala nahlas*

Anonymný

*Pravdou je, že ako pred chvíľou necítila nič okrem nepokoja, tak teraz v nej vrie snáď tisícka rôznych pocitov. Pocity, ktoré sa dopĺňajú, no zároveň aj také, ktoré by jej ani nenapadlo, že je možné cítiť súčasne. Znepokojenie no aj odhodlanie, chuť zabíjať a pritom niečo čo ju drží na mieste. No v neposlednom rade a možno aj najvýraznejšie v nej blčí hnev a niečo čo by sa dalo nazvať túžbou po pomste, nie však po jej pomste ale po Davidovej. Tak veľmi si želá, aby tá mrcha zaplatila za to, čo urobila... No jej myšlienky sa stiahnu, cíti, že niečo nie je v poriadku ako predtým, keď sa do nej prevtelil David, to bol ale trochu iný pocit, vtedy sa jej vlastne vedomie akoby len posunulo a uvoľnilo miesto aj Davidovi, no teraz cíti, že jej myseľ už viac nie je jej vlastnou. Akoby všetky jej myšlienky, pocity a vnemy niekto mohol ovládať, akoby cítil všetko, čo môže cítiť ona. V tej chvíli sa jej na chvíľu pred očami zahmlí a zatočí sa jej hlava, to však trvá len chvíľu. Príliš krátku chvíľu na to, aby si mohla uvedomiť, že aj napriek tomu, že je sama sebou musí počúvať toho, kto sa jej dostal do mysle. Len nebadane prikývne na Zoeine, keď jej meno zachytila správne, myšlienky a ostane stáť na mieste bez slova, bez pohybu. Zdá sa, že je bábkou v jej rukách. No bábkou, ktorá stále dokáže myslieť, a možno aj preto po prvý krát v túto noc pocíti aj skutočný strach...*

Anonymný

Dobre... * Povie pochvalne, zdá sa jej, že všetko prebehlo bez najmenších komplikácií. Jediné čo sa jej nezdá najmúdrejšie je volať na vlka za plotom, lebo nikdy nemôžete vopred vedieť čo sa z neznáma vykľuje. * Myslím, že teraz ti nebude vedieť povedať nič, ale ubezpečujem ťa, že Davida neskôr dostaneš. Neskôr... to závisí od toho za aký dlhý čas sa dozvie, kde je jeho kamarátka. * Úsmev na jej tvár priletí, ale predsa je to len trpký výsmech tomu čo videla na tvári jej zverenca. Ten jej je chladný, škodoradostný, trpký, doslova zvestujúci zlobu čo sa v nej za tie roky vampirismu nahromadila. Venez. Použije slovo ktoré našla v jej mysli, nepoznajúc jeho skutočnú hodnotu. Ale z jej myšlienok si vydedukuje čo asi znamená. S úsmevom ju chytí za ruku ako dávna priateľka, vedúc ju preč z bludiska na miesto kde ju nikto nebude hľadať. Samozrejme, nikto okrem jeho. Priam sála škodoradosťou keď si predstaví akú bolesť musí neznáma cítiť, hnev nad tým, že jej nemôže ublížiť a musí len mĺčky načúvať jej príkazom, radšej ustúpi z tej časti mozgu ktorá ovláda pocity, pretože to by zasiahlo aj ju. A stať sa infantilnou citlivkou ona v žiadnom prípade nechce. *

Anonymný

*Keď začuje slová od upírky,ktoré boli nepochybne smerujúce jej,na tvári sa jej zjaví sarkastický úsmev.Priam zosmiešnenie niekdajšieho štastného úsmevu.Ona sa predsa neskrýva.Nemá zapotreby báť sa,veď nemá čoho.Síce je jedna strana v presile,nemajú proti nej nič,čo by sa dalo nazvať dôvodom na útok.Aj keď keby chceli,určite by si niečo našli.*Prečo by som sa mala zapájať do sporu,kde nie som ani na jednej strane?*Spýta sa,keď sa postaví na dohľad upírok a rukami ukáža na dve strany.Ak by si mala vybrať,určite by vedela,ktorú.Davida síce videla len raz,ale to stačilo na to,aby ho zaradila.A vie,ktorá z týchto strán je proti nemu a ktorá je s ním.*

Anonymný

*Sleduje čo presne robí Zoe. Usmeje sa keď vidí, že neznáma číslo jeden nemôže ani namietať nie to sa ešte brániť.*To dúfam, že ho dostanem do rúk.*zavrčí jemne naštvane a potom otočí hlavu ku neznámej číslo dva*Nehovorím, že sa máte ku niekomu pridať len hovorím, že sa neskrývajte na upírov sa to nehodí.*vysvetlí jednoducho a znova uprie tmavé oči na Zoe. Ako strašne si, želá stretnúť Davida a vybaviť si s ním svoje účty.*Inak Zoe keď skončíš chcela by som sa porozprávať.*prehodí len tak medzi rečou*

Anonymný

*S prázdnym pohľadom sa díva niekde za Katherine, za bludisko, za celé toto miesto. Akoby upírky okolo seba vôbec nevidela. No je si vedomá toho, že je stále pri nich a to už len z toho dôvodu, že cíti Zoe vo svojej mysli. Citi ju a práve to, jej na jednej strane naháňa strach, lebo vie, že sa tým stala nebezpečnou, práve pre toho, koho chcela chrániť, no zároveň v nej stále vrie aj hnev. Čistý a neriedený pocit odporu k tej, ktorá sa jej rozhodla odobrať časť slobodnej vôle... Pohne sa spolu s ňou z miesta, keď je povie, že má ísť, no jej nohy poslúchajú príkazy Zoe, nie jej vlastné, inak by tam stála ako zarytá a nikdy by sa odtiaľ nepohla, len aby urobila tej upírke napriek. No čím ďalej sa jej emócie stupňujú, tým cíti povoľujúcu sa uzdu, ktorá zvierala jej pocity. Cítila to? Tá myšlienka jej unikne skôr, ako si stihne pripomenúť, že aj tie počuje, no zároveň sa poteší. Ak toto cítila, je jasné, že bude vidieť všetko, čo ona, všetko, čo jej bude chcieť ukázať, povedať, akurát nebude cítiť jej pocity, ktoré sú teraz opäť slobodné. Na jej tvári sa objaví nebadateľný úškrn, slabá tichá nádej... No tá okamžite zmizne, prirýchlo, aby si ju niekto stihol všimnúť, dokonca ani Zoe, ktorá nemôže vnímať radosť medzi novými pocitmi. Zhlboka sa nadýchne a všetok zbytok svojej vôle upriami na minulosť, na tú noc. Pred očami sa jej objavia staré steny, zvuk pukotajúceho ohňa v kozube a inak ticho, ktoré sa nesie prázdnou sieňou. To sa však v sekunde vytratí, keď začuje hlasy, krik, nárek, zlostné pokriky žiadajúce si krv. Pohľad jej padne na obrovské okno. Zvuk trieštenia sa skla, jeho rinkot na podlahe a zrazu teplo, ohromné teplo ohňa, ktorý je príliš blízko. Fakľa, ktorá dopadla na koberec pred ňu a ten sa okamžite vznietil, je v pasci, sama... Cíti tu páľavu, keď jej oheň oblizuje konce šiat, keď sa nemá kam pohnúť, keď nemá čo robiť, ak nechce skončiť v ohni. Vníma to ako ju oheň páli a túto myšlienku vracia stále späť, znova a znova. Krik, oheň, ohnivé väzenie, ktoré sa stále zužuje... A všetky tieto myšlienky posiela k Zoe, vie, že nemôže cíti jej terajšie pocity, no keď vidí jej spomienky cíti rovnako ten oheň tak ako ho cítila vtedy ona. Vidí to všetko jej očami, s presnosťou a jasnosťou akoby tam bola, akoby sa z bludiska premiestnila do horiaceho domu. Teda aspoň dúfa v to, že to vidí, ak jej schopnosť odhadla zle, tak jej to nepomôže, ale inak by mohlo... Verí, žeby to mohlo pomôcť... *

Anonymný

P-počkaj Kat... * Takže predsa nie je taká bezmocná ako si myslela. Zavrie oči, v mysli bojujúc s ďalšou silou, oveľa prenikavejšou a neznesiteľnejšou akú kedy v mysli cítila. Pretože vie, že jej bolesť je iná ako kedy cítila ona, strach a chuť... nevie ako to pomenovať, je jej to úplne neznáme a práve to je pre ňu to najhoršie. Pretože na veci ktoré nepozná nedokáže nájsť protizbraň. Cíti oheň a jej alabastrová koža sa zmenila na rozžeravený kov a bojí sa. Prekvapí ju a zaskočí ju ten pocit, ktorí mnohí opisovali, no ona ho nikdy necítila. Bola to jej choroba, omyl, za ktorý on bola vďačná no teraz sa ukázalo, že ako ostatní aj ona pozná ten druh slabosti o ktorom si myslela, že je iba pre ľahké duše. Ale zaútočí vlastnými spomienkami a vlastnými pocitmi opäť prerazí do celého jej mozgu. Ak zvládne vlastnú bolesť, mala by zvládnuť aj všetko čo jej ponúkne ona a pokúsiť sa to ignorovať. Znova vidí svoju svadbu, svojho ženícha, preafektovanú plačúcu matku a hlúpeho otca, cíti tesáky na svojom hrdle počas svadobnej noci a následne znova prežíva tie neuveriteľné volesti, pocit beznádeje, chuť kričať pričom on jej drží ústa a na škriabanie, hryzenie a kopanie nereaguje už vôbec. Potom ráno, rodičovské hlavy na tanieri a prípitok na nový život...všetko zrýchlene, ale ostro priam ako záznam z videokamery. Znova sa pokúsi zomknúť jej vedomie svojím vlastným cvičeným na takéto situácie a na chvíľu je opäť sama sama sebou, pričom z nej je poslušná bábka. Len dúfa, že jej to vydrží čo najdlhšie, pretože ďalší omyl podobný tomuto si nemôže dovoliť. Zdvihne ženu ako ju Terrance pred rokmi a pridá do upírskeho behu s tichým zavolaním Katherine. Bude jej musieť pomôcť, pretože nie je si istá či so spútavaním a všetkým ostatným nebude potrebovať pomoc. *

Anonymný

Ja sa neschovávam.Naše zmysly predsa odhalia všetko.Ja som len stála bokom.*Odpovie potichu bez toho,aby sa na upírku pozrela.Svoj pohľad upiera na dve upírky pred sebou.Nemôže si byť istá a predsa si istá je,že jedna z nich je na Davidovej strane a ďalšie dve proti nemu.Aspoň tak to vyplýva z rečí.A nasvedčuje tomu aj nebezpečenstvo ktoré jednej upírke hrozí.Možno by sa nemala starať,možno by mala odísť a všetko a všetkých ignorovať,ako to robila už dlhý čas.Ale táto situácia jej náramne pripomína situáciu spred tristo rokov.Vtedy zbabelo utiekla,vtedy ju jeho reči,aby utiekla presvedčili a on sa obetoval.Dokáže opäť spraviť túto chybu?A Davidova minulosť,ktorú jej povedal,tak ako jej nebola prechádzka ružovou záhradou.Vo váhaní sa pozrie na upírku,ktorú zhypnotizovanú,ako tomu všetko nasvedčuje,berie druhá preč a započúva sa do jej volania smerovanému ďalšej upírke.Niečo ako prenasledovanie,alebo skrývanie neprichádza do úvahy,pri upíroch by to bolo akoby povedala "Idem s vami".Pomaly o krok cúvne pripravená odísť.Zrejme druhýkrát spraví tú istú chybu...*

Anonymný

*Otrhne oči od svojích nechtov a uprie ich na neznámu upírku*Bokom, alebo sa skrývať veľký rozdiel v tom nie je.*prehodí len tak keď zacíti, že ZOe má menšie problémy. Počuje a vidí ako Zoe odchádza spolu s neznámou a jemne prikívne.*Majte sa drahá slečna*uškrnie sa a rozbehne sa za Zoe. Vlastne ani si nevie odpovedať prečo to robí. Prečo jej pomáha veď ona chce Davida. ale možno ro nejakú výhodu mať bude. Takto Davidovi zasadí daľšiu dýku do chrbta tak ako ked zabila jeho rodičov*

Anonymný

*Cíti to, všetok ten strach, ktorý prežívala vtedy a k tomu sa pridáva aj strach jej väzniteľky. A aj keď ju to všetko týra rovnako ako Zoe, ona si už zvykla na beznádej, na strach, na bolesť. Zvykla si na to, že sa tiahnu jej životom a nepustia sa jej preto, to pre ňu nie je také hrozné, predsa len toto všetko sú jej vlastné spomienky, jej vlastný život, ktorý ma za sebou, to všetko už prežila, nemôže ju to týrať opäť... No pocit krátkodobej radosti sa vytratí vo chvíli, keď Zoe znova naberie sebakontrolu a opäť ju ovládne. Cíti, že pohltila celú jej myseľ a pevne ju drží posielajúc k nej svoje vlastné spomienky, ako protiútok. Lenže aj keď ju to všetko vyvádza z rovnováhy, zdá sa jej to zvláštne. Všetko totiž vidí Zoeným pohľadom, jej pocitmi. To ako ju štvalo, že ju rodičia donútili vydať sa, to aké hlúpe jej prišlo, keď jej matka predstierala plač a ten hlúpy úsmev na otcovej tvári. Štvali ju, nemala ich rada, nikdy nie naozaj. Jediné, čo skutočne bolelo aj Felu bola tá noc, ktorý Zoe nazvala svadobnou. To ako bola nútená stať sa niečim o čom nemala ani tušenie, ako veľmi ju to bolelo, ako sa bránila. Po chvíli to ale zas povolilo, opustila ju bolesť, keď prišlo ráno a videla jej rodičov, teda skôr zvyšky, čo z nich zostali. Jasné cítila nejakú jej stratu, no to bolo všetko. Toto nebola bolesť, smútok... žiadna láska, nič. Preto je to pre ňu o dosť ľahšie ako bol pre Zoe jej útok. Avšak aj tak je na nejaký čas úplne zbavená koncentrácie, príliš zaujatá jej spomienkami, na to, aby mohla spustiť ďalšiu vlnu svojich spomienok. Nechá sa zdvihnúť od vzduchu a ako bábka sa zas ani nepohne, neprehovorí, vníma len mysľou ale svet okolo nej je pre ňu príliš vzdialený. Cíti len slabý pohyb, keď sa Zoe rozbehne, no to ona nevníma...*

Anonymný

(( môže byť veselý konéééc, samozrejme ak všetci budú súhlasiť ))