Posedenie u Krvavej Mary

*Tentokrát ju on počúva teda minimálne sa tváriže ju veľmi pozorne počúva. Až tak zažfratý zase do toho celého nie je.*Preto sa netreba zamilovať. Pozrite na mňa.*Toto možno skutočne nemal povedať, ale povedal to a nehodlá to meniť. Môže klamať koľko len chce a nikto mu nebude tvrdiť, že by mal dať tú chladnú masku preč. že by mal byť iný, že by sa mal zmeniť.*Ja som sa nikdy nezamiloval a teraz sa pozrite na mňa. Som tu vyše 870 rokov a stále rovnaký*"...teda ak odrátam fakt, že som vnútri roztrhaný na drobné kúsky, ktoré sa každou sekundou trhajú na ešte menšie a menšie." dodá si v duchu, no na tvári má stále ten istý úsmev ako keby sa nič nedialo. Ale najviac chcel aj tak počuť jej poslednú odpoveď a hlavne chcel vedieť čis a ho naoplátku spýta to isté. Ale na jeho šťastie nespýtala.*Hádam nebudem patriť ani do jednej skupiny. Ale len tak medzi rečou. Ako nepriateľ nie som veľmi prospešný. Niekto na tomto mieste by o tom vedel rozprávať, ale za ňou radšej nechoďte je tam trocha cvoklá.* Myslel na Felarin viac ako by chcel, ale hlavne na ňu myslel stále tým istým spôsobom. A to tým, že by ju chcel počuť trpieť a kričať a hlavne prosiť. Aby sa dostala až na tú úroveň aby musela prosiť či už o pomoc alebo o to aby prestal z neičím.*

*Prezrie si ho skúmavým pohľadom a v jej očiach sa zračí pochybovanie. Jeho slová ju skutočne prekvapili.*Nikdy ste nikoho nemilovali?*Odmietavo pokrúti hlavou, nech je akákoľvek, milovať dokázala. Možno je to tým, že teraz sa zmenila, už nie je rovnaká, možno by už nezvládla milovať, no predtým... Žeby bol Lailah takýto odjakživa? Neverí tomu, že by človek zostal celý život rovnakým...*Kto je tá „šťastná?“*Spýta sa zvedavo, možno nájde spôsob, akým zahnať nudu, no niekto za to bude musieť zaplatiť... Všetko má svoju cenu a zábava tiež. Práve preto prišla sem, aby sa zabavila, no ak tu nebudú vhodné objekty na zábavu rozhodne odíde.*No a čo vy? Čo sem tiahlo vás? Pomsta, či človek, ktorý vám prirástol k srdcu?

Nikoho som nikdy nemiloval. Takýto jednoducho som. Teda nerátam lásku k rodičom jasné.*Upresní to poslednou vetou, ale aj tak cíti ako sa znova a znova otvárajú tie rany. Klame a pred tým mu to problémy nerobilo, ale teraz mu to problém robí. Lebo Katherinina smrť je príliš čerstvá na to aby mohol ybť ako predtým aj keD´sa o to snaží ako najviac vie a to je čo povedať. *Ak vám poviem meno veľa vám to nepomôže, ale Felarin a priezvisko neviem. Keby ste ju stretli pozdravte ju.*Uškrnie sa. Netuší ako by mohlo dopadnúť to stretnutie, ale dúfa, že len dobre pre Valkýru, lebo nebol by ani on potešený keby si Felarin našla ďaľšiu kamarátku. Zo zamyslenie ho vytrhne jej otázka. Dúfam že sa to nespýta, ale spýtala sa.*Ani jedno ani druhé. Skôr to bol niekto koho som dávno premenil a ten dotyčný potreboval pomôcť. Nazval by som toho upíra len čisto známym.* nevie či je aj vidno ten krátky odraz bolesti v očiach,ktorý však rýchlo zažzenie. Nemôže to pokašlať nie tgeraz a nie takto!*

*Mala chuť povedať niečo typu „to mi je ľúto“, no Lailah nevyzeral že by to bolo ľúto jemu. Vždy si myslela, že upíri majú, alebo mali kúsok ľudskosti. Či už ako ľudia, alebo to v nich dokonca pretrvalo... no Lailah vyzeral ako výnimka potvrdzujúca pravidlo. Bolo to zvláštne, z časti mu neverila a z časti to zas tak nereálne nebolo. Len jej proste zbúral jednu teóriu.*Felarin.*Zopakuje zamyslene a prikývne, to meno predtým nikdy nepočula, no keby sa s tou Felarin niekedy stretla, snáď Lailahovi nebude vadiť, ak sa s ňou trochu pohrá... Koniec-koncov, práve kvôli tomu prišla do Vampírie.*Ak ju stretnem, pozdravím ju.*Usmeje sa napokon, v hlave preberajúc plány na proti nude. Drahá Felarin- nech je to ktokoľvek- jej príde celkom po ruke.*Ah, známy, ktorého ste premenil...*V hlave sa jej okamžite vynoria myšlienky na jediného človeka, ktorého kedy premenila. Zabili ju pomerne rýchlo, odvtedy nepremenila nikoho a neplánuje skúšať to. I keď zas tak zlý nápad to nie je...*

*Kývne barmanovi aby priniesol jeden pohár whisky lebo mu nejako vyschlo v hrdle. Barman mu prinesie pohár a on ho na ex naleje do seba. ďaľší už nepotrebuje. Len potreboval zapiť tú guču niekde v hrdle.*Robte si s ňou čo len chcete, ale prosím nezabíjajte ju lebo to mám v pláne ja.*Nie tak doslovne ju zabiť, ale najprv pekne potýrať a potom keď bude na dne odkopnúť ju ako kus použitej handry.Jemne sa mu na tvári objaví úsmev no ten zmizne. takto by mal uvažovať až keď bufde s Felarin a nie takto mimo nej.*Vy nevyzeráte na niekoho kto by mal na dennom poriadku niekoho premieňať. Koľkých ste premenili?* Monžo unavujúca otázka, ale chce vedieť ako veľmi vražedná je žena pri ňom. pokiaľ nepremenila nikoho tak by to mohlo znamenať, že nevie rpestať a jednoducho dotyčného zabije, alebo na to nemá odvahu čo by mohol hneď škrtnúť lebo na to rozhodne nvyzerá*

Ak ju stretnem, len sa s ňou pohrám.*Uškrnie sa, uznanlivo prikývnuc, Lailah je očividne upír v tom pravom slova zmysle. Pretože jedna z mála vecí, ktoré skutočne nenávidí sú upíri ktorí špinia meno celému druhu. Presne taká bola aj Lynn, odmietala zabiť, musela pre ňu zabíjať Katerina. Pozrie na Lailaha, usmeje sa nad jeho otázkou, práve keď jej Lynn zišla na um. Možno Lailah dokáže čítať myšlienky... tomu však neverí, vždy si rada namýšľala že je jediná, ktorá má schopnosť.*Premenila som si ženu. Inak nikoho, ostatným som len pomohla do hrobu... Čo vy? Okrem toho „čisto známeho“ kvôli ktorému ste sem šli.*Vzdychne si, spomínajúc na tie časy, kedy mala na dennom zozname hneď niekoľko čisto náhodných obetí. A teraz? Teraz naposledy niekoho zabila pred príchodom na Vampíriu, čo nie je viac ako pár dní. Mala by to zmeniť... Možno si spraví výlet do dedinky pri Vampirii, ktorú Lailah spomínal.*

Hrajte sa koľko len chcete slečna*Slušne sa usmeje a napraví si golier bundy. Mal by sa pomaly pobrať do dediny na lov lebo už mu ten alkohol začína udierať do hlavy, ale ešte musí dokončiť to posledné čo sa spýtal.*Počkajte musím sa zamyslieť...*Nachvíľu stíchne a začne sa tváriť ako keby to rátal a vlastne to aj ráta. Lebo nato ešte má dobrú pamäť. aj ked presne to asi nikdy už nebude vedieť.*Povecme okolo 100 to už bude asi. Aj keď väčšina sú mŕtvy či už vďaka mne alebo iným. Aby som to vysvetlil. Ak raz dám život čakám od toho dotyčného aby bol slušný minimálne na mňa nech je to akýkoľvek bastard. V tej chvíli ako je dotyčný mimo hranice toho čo smie končí. Vďaka diablovi, že necítim ľútosť.*Usmeje sa a postaví sa na rovné nohy. Musí ísť na lov. Musí zabíjať a cítiť na svojich rukách krv niekoho iného. Potrebuje cítiť ako niekto trpí lebo sa z toho skutočne zblázni. Zapne zips na bunde a znova si premeria Valkýru. Nerád necháva niečo také krásne osamote a bez toho aby sa skutočne o niečo pokúsil,a el musí inak by povedal nejak=u blbosť a to by veľmi nerád.*Tešilo ma slečna. Určite sa ešte niekedy stretneme.*Jemne sa ukloní tak ako v tých totálne starých dobách a otočí sa na päte v tej sekunde ako sa vystrie. Jednoducho odíde bez toho aby sa staral o platenie. zaplatí inokedy aj tak už veľa krát neplatil*

*Podvihne obočie, s úsmevom uznanlivo prikyvujúc, pekné číslo. Situácia by sa dala prirovnať k poľovačke, kedy sa poľovníci chvália svojimi úlovkami druhým a porovnávajú... V určitom zmysle sú aj oni poľovníci, no nie? Pokiaľ sa môžu chváliť úlovkami...*V to dúfam. Aj mňa tešilo, pane...*Neotočí sa, len sa na chvíľu započúva do jeho krokov, ktoré po chvíli stíchnu. Lailah sa jej pozdáva, konečne sa jej podarilo naraziť na niekoho, koho už dlho hľadala. Niekoho, kto jej pripomína ju samú, Valkýru v nej. Už teraz sa teší na objavovanie Vampírie. Špinitelia mena upírov nebudú ušetrení... Zdvihne hlavu a kývne na čašníka, na tvári sa jej opäť zjaví ten prvotný úsmev, keď si vypýta ďalšiu vodku.*

*So záujmom sleduje dianie okolo seba, každého upíra v mysli rozoberá zvlášť, všímajúc si všetkých. Vtom zbadá malé dievčatko, podobné tým, ktoré v Rusku chránili cez vojnu. Ach, staré dobré Rusko... Kopne do seba poslednú vodku, klobúk jemne nadvihne, posielajúc tak poklonu k dievčatku. Pousmeje sa keď začuje jej objednávku. Rada by sa pri nej zastavila a zistila čo je zač, na dnes však vodky stačilo. Chce si prezrieť Vampíriu a odhaliť skryté miesta. Potom prídu na rad miestny upíri. Pomaly vstane, na pulte nechá peniaze (pravidlo hovorí prvý krá zaplať) a pomalým krokom sa vydá preč. Cíti, že toto bude ešte dlhý deň. Keď máte večnosť, každý deň je taký...*

*Melanchólia zdá sa opäť došla. Minula všetky nádeje a sny, staré nostalgické spomienky sa po prehratí znova stali na nejaký čas nezaujímavé a jej zostal opäť len ten bezstarostne provokatívny úsmev na plných perách. Ten čo hrá všetkými farbami márnivosti a jej škodoradostného ja. Je zrazu tak ľahké kráčať ulicou, vyžívať sa opäť v tak jednoduchej veci ako je klopanie vašich vlastných opätkov na kamenné dlaždice, vnímať len vietor ako fúka do tých lesklých čiernych vĺn jej vlasov a tie jej zas dopadajú na odhalený chrbát. Modré tričko na ramienka, ktoré dnes vytiahla zo skrine ako prvé, má totiž na chrbte odvážny výstrih končiaci len látkou, čo jej obopína pás a časť bokov, kde už žezlo preberajú tmavé úzke džíny. Jediná smola, že dnes nemá chuť provokovať. Aspoň nie vzhľadom, skôr len slovami. Vyrývať a hrať sa, na to má náladu. Bolo by tak skvelé nájsť Lailaha a vyskúšať si znova tú ich starú vzťahovú rovinu, keď sa to bez ironických poznámok nezaobišlo. Avšak i napriek tejto chuti nemieri k nemu, lež do starého hostinca. Dnes si len dá čosi silnejšie ako je káva a ak tam nebude Lailah, bude tam iný upír, do ktorého bude môcť rýpať. Ona sa zabaví, tak či tak. Preto len s ľahkosťou jej vlastnou siahne na kľučku a otvorí dvere do starého lokálu. Pohľad modrých oči pozorne prezrie každú osobu v ňom, všetky stoly, no aj tak skončí pri bare, ktorý zíva prázdnotou. Nevadí... niekto sa len dostaví. S myknutím ramien teda prejde až k voľným stoličkám a na jednu z nich si vysadne venujúc svoj žiarivý úsmev barmanovi.* Dnes...hmmm... klasika. Whisky poprosím. *Nohu si elegantne prehodí cez druhú, predlaktím sa oprie o pult a svoje zvedavé oči sledujú barmana ako jej nalieva to čo si objednala.*

*Zvedavosť ale rýchlo opadá. Stará fľaša potiahnutá vrstvou prachu, z ktorej sa do pohára nalieva zlatistá tekutina. Známa scéna. Až nudná, banálna istým spôsobom. A tak sa s miernym nepokojom zamrví na stoličke, až kým pred ňou konečne ten pohár nepristane na pulte. K spokojnosti jej ale ešte čosi chýba, čosi na chvíľkové odpútanie myšlienok, kým si nájde svoju obeť.* Našli by sa tu aj nejaké staré noviny? * Obočie sa jemne zdvihne v anjelskom výraze, ktorý prejde jej jemnou bledou tváričkou. Pôsobila by nevinne, keby kútik červených pier nebol provokatívne zdvihnutý do úškrnu. Sladko na neho žmurkne, keď spod baru vyberie zložené noviny a hodí ich na bar vedľa nej.* Vďaka. *Jednoducho však už spustí pohľad z jeho tváre a uprie ho k novinám, ktoré roztvorí a začne si prezerať články na prvej strane. Sem-tam siahne po whisky a odpije si, sem-tam pretočí stránku a zadíva sa na text s patričným zaujatím čitateľa. V hlave však má iné myšlienky, malicherné. Veď už jej chýba len klobúk stiahnutý hlboko do čela a cigareta, s ktorej by si s chuťou potiahla a potom vyfukovala dym do tohto zatuchnutého ovzdušia a bol by z nej dokonalý mafiánsky šéf. Nie, šéfka! Vyzerá až príliš žensky na to, aby to šlo potlačiť. A s tými myšlienkami sa jej rapídne zdvíha. Hlavne, keď sa otvoria dvere a do lokálu vojde chlap, ktorý je na tom stokrát horšie ako bola kedy ona. Cíti sa fakt dobre a navyše, možno to aj využije - prišla jej obeť. Či neznámeho pozná? Nezdá sa jej. Možno z videnia, no to jej je absolútne jedno. Stačí to jeho neohrabané prešľapovanie z nohy na nohu, čo sa ledva dá nazvať ladnou chôdzou upíra, kapucňa stiahnutá do ksichtu a pach alkoholu, ktorý z neho razí na hony. Dokonalý cieľ na výstrelky.* Niekto sa nám tu pekne doriadil... *Zatiahne s ironickým smiechom a nezaujato prevráti noviny na ďalšiu stranu. Cez plece však už sem-tam mrkne po neznámom, čo sa usadil k stolu. Nekomentovala by to ďalej. Zatiaľ nie. No keď uvidí barmana ako mu nesie rovnakú objednávku ako mala ona jej obočie sa posmešne zdvihne.* Utápaš spomienky na stratenú mladosť? *Nie nečaká odpoveď. Ani ju nezaujíma. Problémy ostatných sú jej šuma fuk najmä, keď ich ani nepozná. Len si znova pokojne odpije s whisky ani sa neobťažujúc zdvinúť pohár jeho smerom na znak gesta "na zdravie!". Namiesto toho sa len v duchu uškrňa nad tým, ako niektoré existencie končia. Ak by toho neznámeho videl Lailah dobre by sa bavil na jeho účet.*

*Zdá sa jej to alebo je zrazu tá kapucňa ešte nižšie ako bola. Prekrýva aj ten neviditeľný kúsok tváre, čo sa skrýval v jej tieni. Netuší ale prečo by to neznámi robil. Najmä, keď postrehne jeho gesto jej smerom a dovolí si tiché uchechtnutie, udrží sa z neho však znova len úškrn na jej perách a ona slušne zdvihne pohár do vzduchu, aby mu želanie vrátila späť. Nie nemala nijak v záujme byť slušná, nie ani sa jej nechcelo hrať na dámu. Ale keď už bude vyrývať, tak aspoň trošilinku rešpektu si jej obeť zaslúži... kým aj tu štipku totálne zadupe. Uškrnie sa otočiac sa späť k baru. Pokojne si odpije a možno by sa opäť na čas vrátila k nezaujatému čítaniu novín, keby si nevšimla barmana, ako sa ponáhľa opäť k jeho stolu. Tentokrát už ale aj s fľašou whisky, s fľašou, z ktorej ešte chcela! Kto ten chlap, dofrasa, je?! Ak ho barman tak počúva, možno ho aj pozná. Asi tu nebude takým totálnym cudzincom ako si myslela. Ak by v sebe mala nejaký zmysel na zachytenie rešpektu a úcty, ktorá zvyčajne sála z ľudí, tak by možno aj pochopila prečo sa ten barman tak ponáhľal a nechal fľašu s whisky na stole. Lenže ten zmysel ona nemá, preto si nikdy nevšímala ani prirodzenú autoritu ľudí okolo seba. Čo už smola pre nich. Alebo pre ňu tentokrát? Nakrčí však obočie, keď k barmanovi potlačí už prázdny pohár.* Ešte chcem z tej whisky! *Jej tón má jasný výraz, je to príkaz, ktorý by nemal byť porušený, inak sa rozmarné dievčatko nahnevá a budú lietať triesky. Barman ju ale nezaujíma, on bude musieť prekonať svoj strach a vrátiť sa k stolu neznámeho, aby jej nalial do pohára. Zato ona mrkne cez plece k tomu mužovi a uškrnie sa.* Nebuďte sebecký a podeľte sa.*Prehodí rozmarne jeho smerom prehodiac si závoj vlasov späť na chrbát, aby na neho lepšie videla.*

*Premeria si ho pohľadom doteraz usmiatych očí. V tej modrej žiaril smiech a pobavenie, i keď fľaša stála na jeho stole. Veď nechcela tak veľa a nemala pocit, žeby nedostala, čo chce. Smiech sa z jej očí ale stratí, zostanú chladne a prižmúri ich, zadívajú sa na neho už viac odmeraným a naštvaným pohľadom. Tak neznámy sa chce hrať, chce provokovať a rozbíjať fľašu s whisky, ktorú chcela?! Nie! Buď ten chlap nemá ani tušenia s kým mal tu česť sa stretnúť, alebo to vie až veľmi dobre. Od muža, ktorý ju tu už pár krát videl predvádzať tie divadielka, by toto nečakala. Nie, ten chlap pravdepodobne netuší kto je, nemôže. Alebo?! Prudko vydýchne ignorujúc barmana ako utiera rozliatu whisky a zbiera črepiny z fľaše. Zatiaľ neprehovorí. Ďalšia fľaša bude jej, celá! Už-už jej na pery zas vykĺzal úsmev, keď sa s ňou barman vynoril zozadu. Už si chcela pýtať celú fľašu. Tá však v sekunde zmení majiteľa, keď mu ju ten chlap vychmatne a opäť si ju položí na stôl. Toto jej robí naschvál?! Ale ak chce problémy, tak prosím. Ona sa ešte zabaví na jeho účet, ak sa on zabáva na ten jej. Pomaly spustí na podlahu jednu nohu, potom druhú a ladne zlezie zo stoličky. Z pultu schmatn pohár, ktorý sa barman ani neobťažoval naplniť a s napoly pobaveným s napoly naštvaným výrazom sa vyberie k neznámemu. Tým, že jej zobral fľašu si zabezpečil dávku otrvovania, kým nedostane čo chce. Preto elegantnými krokmi prejde až k nemu, pohár buchne o dostku jeho stola a sama sa nad neho nahne zachytiac sa dlaňami o jeho okraj.* Neprivlastňujte si niečo, čo chcem aj ja! *Varovanie či výzva? Boh vie, čo sa to zračilo v jej očiach, keď sa opäť pustila stola a aj keď ho stále prebodáva pohľadom tých modrých očí siahne po fľaši whisky, ktorú položil do stredu stola.*

*Čakala, že to spraví, že jej fľašu potiahne tiež, aby si ju len tak nevzala. Nemá však pocit, žeby ju držal poriadne. Len sa s ňou zahráva, chce provokovať ako to robila doteraz ona. Nakoľko ironické. Na pery jej ale aj tak vykĺzne, keď po ňom prejde pohľadom. Stačilo by ho troška pritlačiť a chlapec by ležal na zemi na lopatkách zatiaľ čo ona by sa vyškierala nad ním. Ale to by nebola až taká zábava. I keď... úsmev jej z tváre zas rýchlo skĺzne, keď za fľašu potiahne a tým potiahne aj ju nad stôl. Nečakala to. Doťahovanie? Fajn, je to jemne detinské, no stále v norme. To že ju ale potiahol k sebe, rozkolísal stôl a dovolil poháru, aby sa jeho obsah krásne rozlial po stole a vyšpliechol tak aj na jej džíny... Nie, to je už trocha moc. Automaticky fľašu pustí a i keď neskoro posunie sa trocha dozadu. Fľaša s treskotom dopadne na stôl, našťastie nevyzerá, žeby sa jej tentokrát niečo stalo. Zato ona pohľadom prejde po chlapovi v čiernej kapucni a potom skĺzne na svoje džíny. Na stehnách má mokré fľaky, ktoré možno nezmiznú úplne, ani keď to vyschne. Minimálne po nich zostanú pachové stopy a jej prirodzená vôňa sa tak zmieša s whisky. Paráda, budeš cítiť ako on! Irónia v jej mysli je badateľná. Ona však pohľad od nohavíc nezdvihne do poslednej chvíle, až sa zrazu prudko pohne z miesta a muža chytí pod krkom zatlačiac ho viac do operadla stoličky, o ktoré sa oprie druhou rukou. Zabezpečuje tým to, že muž sa jej neprevrhne dozadu. A i keď má chuť mu tú kapucňu strhnúť z hlavy, nespraví to. Namiesto toho len ticho zavrčí.* Neprovokuj! *V sekunde ho zas pustí, nahne sa nad stôl odkiaľ vezme celú fľašu aj svoj pohár a so sladkým úsmevom, čo neznámemu venuje sa mu otočí chrbtom. Už normálnym krokom zas ladne odkráča k svojej predošlej stoličke. Najprv však fľašu otvorí, naleje si plný pohár a až keď obe sklenené nádoby položí na pult pred seba si vysadne na vysokú barovú stoličku. Neobzerá sa. Len pokojne nechá kvapkať rozliatu whisky z jeho stola. Toto ale nie je koniec, tým si je istá. Veď takto ho nechala nasucho.*

*Zvuk jeho kašľa po tom čo ho priškrtila je príjemným zadosťučinením za tie zničené džíny. Práve preto jej na tvári pohráva úsmev. Dokonca ju ani neznérvoznia, jeho kroky, keď začuje, že sa postavil a mieri si to k nej. Kašle na neho. Nemá najmenší strach. Zrak pokojne upretý za bar, na barmana, ktorého zdá sa obaja znervózňujú. Chudáčik, on si už odižil toľko jej predstavení... No čo jedno ďalšie ho nezabije. A ani ju. Len vzduch okolo nej sa naplní pachom alkoholu, ktorý sála z toho muža. Skôr ako by stihla čosi poznamenať sa ale noha jej stoličky po jeho kopnutí zlomí a ona letí vzduchom. Našťastie jej zmysli upíra fungujú výborne, takže napriek nečakanému "útoku" dopadne na nohy a len opätky zaklopú na starej drevenej podlahe, keď sa pre istotu zachytí jednou rukou aj pultu. Nestrepe sa na zem, ak by to cudzinec čo len čakal tak je naivný. Jemu je to ale zdá sa jedno. Ona už len cez pramene vlasov, čo jej spadli do tváre vidí ako si berie jej pohár aj fľašu.* No nádhera, tak ešte to kradne aj poháre.* Na počudovanie v jej hlase už neznie hnev. Netuší čo, no na štýle toho chlapa ju niečo baví a to náramne. A tak len prudko prehodí spadnuté vlasy na chrbát, čím rozvíri v lokále riadnu dávku svojej vôňa, a vystrie sa streliac pohľadom k mužovi, ktorý si už teraz popíja whisky z jej pohára. Je stelesnením neslušnosti, drzosť sama! A ona sa predsa uškrnie a zľahka pokrúti hlavou, len sa nahnúc cez bar a sama si vezme z pultu čistý pohár. Nie nebude obťažovať barmana a hlavne nechce sa jej čakať, kým si rozmyslí, či je to pre neho bezpečné.* No tak dosť hlúpostí, slečna je smädná.* Zaškerí sa, keď sa opäť vyberie k jeho stolu. Provokatívnosť z nej priam srší a ona sa bez okolkov posadí na stoličku oproti nemu. Prižmúrené oči už blčia len hraným hnevom o čom svedčia pobavené iskri v nich. A predsa siahne po otvorenej fľaši a sama si opäť naleje do čistého pohára a trocha si odpije až potom vráti fľašu na stôl medzi nich.*